Parom – Mor Ho! (2018)

Parom, Perún, Hromovládca alebo pre laikov braný aj ako slovanský Thor. Reč však žiaľ nie je len o slovanskom kniežati blesku a hromu, ale aj o talentovanom zoskupení statných mládencov,  hrajúcich folk metal, ktorí priam až poetickou cestou svojej tvorby vzdávajú hold slovenskému ľudu. 

Osobne som sa k skupine dostala pozvoľnou cestou. Pamätám si svoje prvotné nadšenie zo skladby Moja Vlasť (projekt Brotherhood), postupné objavovanie Jaroslavového (Rebornového) talentu v sólovej dráhe a neskoršiu radosť, keď som narazila na pokračovanie kariéry v podobe novej skupiny – Parom (viac sa o skupine môžete dozvedieť v našom staršom rozhovore – tu). Dielo Mor ho!, ktoré je pod záštitou Murderous Production, je ich druhým štúdiovým albumom a v porovnaní s prvým Hromovládca (2016), tu však nemôžem hovoriť o progrese, pretože práve týmto slovom by som zavrhla ich predošlú tvorbu. Aj keď na porovnanie tu sú mierne citeľné rozdiely, napríklad čo sa týka akejsi „štruktúry“ hudby v podobe folkových prvkov, akustického orientovania, growlingu a tak ďalej. Z tohto uhla pohľadu by som mohla povedať, že Hromovládca sa skôr orientoval na akúsi jednotnú koľaj, pričom Mor ho! už bol o čosi hravejší. No zo subjektívneho hľadiska je to pre mňa len plus, keďže nemám v láske kapely, ktorých tvorba je najedno kopyto, pretože ich hudobné prvky sa kombinujú stále v rovnakom pomere. Toto však určite nieje problém tohto albumu a celkovo kapely, pretože tí ma zatiaľ len príjemne prekvapujú.   

Zľava: Milo „Ježíš“ (basa, akustická gitara), Jaroslav „Reborn“ (spev, piano), Peter (gitara, akustická gitara), Ondrej „Alfík“ (bicie)

No predtým, než sa dostanem k hlbšiemu rozboru albumu, by som sa chcela vyjadriť ešte k jeho vizuálnej stránke. Celkový booklet a grafika Denisa Webera u mňa vyvolali veľmi dobrý dojem. Zvlášť tá príjemne zakomponovaná drevená potlač, ktorá bola použitá pod textami piesní, doplnená o jednoduché bočné ornamenty, čo v sebe podnecovalo adekvátny folkový  nádych bez zbytočných gýčov. Čo u kapely obdivujem je, že na covery albumov používajú svoje vlastné návrhy. V predošlom albume sa jednalo o náčrt Hromoslava, no tentoraz to spadalo pod ruku gitaristu Petra, ktorý sa mimo skupiny aj aktívne venuje tattoo umeniu (štúdio je  nazvané ako inak než Parom studio). Ďalej kvitujem, že do svojich nákresov komponujú Paromovo božstvo, čo mi paradoxne pripomenulo vyobrazenie maskota Eddieho, ktorého napríklad velikáni Iron Maiden používajú v tematike všetkých svojich albumov. Dúfam, že sa z toho taktiež stane tradícia ako u Maidenov, a že ďalšie albumy budú podobne ladené. 

Cover mi prišiel ako epické skombinovanie diel autorov slovenského romantizmu, v ktorom niesli prvenstvo Janko Matuška (Parom držiaci blesk nad Tatrami – zobrazenie slovenskej hymny „Nad Tatrou sa blýska“), Samo Chalúpka (dielo „Mor ho!“ – pravdepodobne tí dole stojaci vojaci sú Rimania, ktorí v diele napadli našu vlasť) Ján Botto (ten Bes stojaci na brale, ktorý v diele „Lucijný stolček“ bol akýmsi výsmechom autora). Hádam nie som veľmi ďaleko od pravdy. Za mňa je to určite jeden z tých vydarenejších coverov, čo sa estetiky ale i výpovednej hodnoty týka. K dokonalosti mi už chýba jedine zredukovanie zrnitosti, čo je pravdepodobne chyba tlače, ale to sú samozrejme už len malé chybičky krásy, ktoré môjmu puntičkárskemu ženskému oku po dlhšej (ale vážne dlhšej) hypnotizácií neunikli. No akoby toho nebolo málo, v booklete sa nachádzajú dodatočne aj vydarené fotografie našej malebnej prírody od Andrey Kuchtovej, ako aj tematicky ladená fotografia Rebornového synčeka.  

Toľko k vonkajšej stránke a už konečne môžem prejsť k podstatnejším detailom. O albume by sa v podstate dalo povedať, že je koncepčný. Jeho hlavnou myšlienkou bolo poukázať na silu Slovanov skrz idylizovanú chronológiu boja, ku ktorej meniacej sa atmosfére bola aj vhodne primeraná melódia. Už hneď úvodná pieseň Slovanská Krv, ktorej autorom je Hromoslav, vypovedá o „strachu“ z napadnutia  krajiny cudzím vojskom a ako keby burcuje ľud voči obavám a vyzdvihuje ich silu. Taktiež, skladba svojím akustickým introm v kombinácií s drumbľou a perkusiami, dokáže poslucháča naladiť na dokonalú folkovú atmosféru. 

Po „kľudnejšom“ začiatku sa atmosféra nasledujúcich piesní Predurčený k Boju, Duch VojnyOdkaz rapídne zmení. Tu, v tejto časti, by som mohla album akosi morfologicky rozdeliť na dve polovice. Práve táto prvá spomínaná obsahuje výraznejšie metalové pasáže. Do hry prichádzajú primerané riffy, kde majú osamostatnené postavenie akordeónové etapy, doprevádzané o chytľavé bicie a samozrejme Rebornove vokály, ktoré sú neraz doplnené už aj o growl. Pieseň Odkaz je tempom a štruktúrou veľmi podobná predchádzajúcim dvom, no povedala by som, že je má výraznejší ľudový podtón a to už len vďaka zakomponovaní huslí. Suma summarum, tieto piesne sú veľmi rytmické, pri ktorých počúvaní sa len ťažko dá sedieť na mieste. Už len z názvov vyplýva, že texty týchto piesní sa výrazne opierajú o bojového ducha a vyzdvihujú odvahu Slovanov, ktorí stoj, čo stoj obraňujú svoju zem pred cudzozemským vpádom. Majú výrazný lyrický charakter, ktorý je doplnený množstvom metafor o nebojácnosti i sile slovanskej osoby. Idea „básne“ sa mi poňala k Chalupkovej tvorbe: radšej stratiť život v boji za slobodu, ako žiť v poddanstve. 

Nálada druhej polovice albumu, ktorú tvoria piesne Tanec Smrti, KolovratMor ho! je veľmi adekvátna k textovej výpovedi. Boj začal a nejeden Slovan padol pod nátlakom expanzie, no nádej umiera posledná a Slovania sa nevzdávajú. Síce tanec smrti tancujú, no nepriateľov mordujú. Aj keď skladby v tejto časti v podstate opisujú prehru v boji, no stále je tu vyzdvihovaná odvaha, odhodlanie a pomoc vyšších mýtických bytostí. Melódiu v úvode tvoria väčšinou melancholické pasáže, ktoré sa ale postupom času začínajú gradovať prínosom metalovejších gitarových riffov, perkusií, no i growlingu. Bodku tohto celého albumu tvorí epická akustická parafráza diela Sama Chalúpku – Mor ho!, ktorá krásne ukončila celý tento lyrický koncept.  

Nuž, ako sa hovorí, menej je niekedy viac a presne toto potvrdili aj členovia skupiny Parom, ktorí dokázali celý tento kontext vtesnať len do polhodinky počúvania. Piesne boli veľmi chytľavé, doplnené o folkový nádych a neboli zbytočne prekombinované. Čo sa mi najviac páčilo, bola práve tá meniaca sa atmosféra, ktorá začala nenáhlivým akustickým introm, a gradácia skladby za skladbou, ktorá sa neustále menila spolu s vyvíjajúcim sa dejom príbehu. Keby som ako veľmi chcela, albumu nemám veľmi čo vytknúť, keďže bol tvorený s nesmiernou vášňou a pedantnosťou. Mor ho! je takpovediac ladený aj pre „širšiu verejnosť“, a práve vďaka svojej hravosti a chytľavosti si určite dokáže získať aj „ne-metalového“ poslucháča. Veď predsa proti gustu žiaden dišputát. Mne sa album dobre počúval, bol nenáročný, no aj napriek tomu nenudil. Každou jednou piesňou a svojou jednoduchosťou, ma dokázal zakaždým milo prekvapiť.

Hodnotenie:  Výborný 9/10

English overview: 

Album Mor Ho! from Slovak band called Parom is truly high quality record. Topic is inspired by writers from Slovak romanticism wave, which were writing about Slavic strength and independence. Album story telling is  about our land which was occupied by Romans. The composition is great, it’s starting with an acoustic intro and when lyrics are getting deeper into battle theme, music and tempo are getting more stronger and melancholic. Melody of album is very playful, it is combination of metal riffs, growl and acoustic parts with folklore . Rhythm is really adequate to the story. Every single song I was surprised, because I have never known what could I expect. Parom put honest passion into their work, what makes from Mor ho! a simple masterpiece.

Author: Devana

1 thought on “Parom – Mor Ho! (2018)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *