Bulharská metalová scéna v tunajších krajoch nie je príliš známa a ja sám som doteraz poznal jednu jedinú krajinu z tejto krajiny (Aryan Art). Vrani Volosa, v preklade „čierne vlasy“, teda zdvojnásobili povedomie o tamojšej hudobnej produkcii. Kapela pritom existuje od roku 2003 a odvtedy má na svedomí 2 plné albumy a jedno EP. Heresy, ktoré je druhým a zároveň najnovším počinom kapely, vyšlo v roku 2010 najprv pod hlavičkou Corvus records a ešte raz pod nemeckým Einheit Produktionen. V oboch prípadoch išlo od digipakové vydanie.
Po tom, čo sme urobili zadosť encyklopedickým vedomostiam, prišiel čas pozrieť sa na hudobnú stránku veci. Album začína takým katatoniovským introm, melódia sa nabaľuje, začne sa gradácia… a všetko skončí tak trochu v stratene, keď by som čakal nejaký poriadny nápor energie, ako po takýchto úvodoch zvykne servírovať napríklad Primordial. No nič, pokračujme teda ďalej v hodnotení, veď album ponúka ešte ďalších deväť piesní a jeho celková dĺžka presahuje hodinu.
V prvom rade si myslím, že označenie pagan black metal na ponúkanú hudbu príliš nesedí. Je to skôr pagan metal s prvkami doomu, blacku i heavy metalu a rocku. Výnimku tvorí folková šestka All to Ash, ktorej bluesové ladenie pripomína by skôr sedelo k západoeurópskemu priestoru. Pieseň samotná je však vydarená a znova spomeniem Primordial, teraz však porovnanie myslím ako pochvalu. Štýlovému zaradeniu nahráva aj využitie výhradne čistého spevu. Ten podľa mňa tvorí významnú zložku prejavu kapely, tak si k nemu niečo povedzme. Farba je veľmi dobrá, ale spevák ho drží v jednej polohe a ani s frázovaním sa nehrá toľko, čo by mohol. Vzhľadom na to, že sa spev objavuje v postate po celý čas, tak by nejaké ozvláštnenia a hra s emóciami poslucháča (znova Primordial) hudbe určite pomohli gradovať. Škoda tejto nevyužitej šance. Piesne sú v angličtine s výnimkou štvrtej CлЪпъе, ktorá je v materinskej reči kapely.
Škoda aj preto, lebo piesne sú pomerne dlhé a ich štruktúra je pomerne jednoduchá, dosť často v podstate základná so strofou, mostom a refrénom. Piesne sa najčastejšie nesú v stredných tempách. Je to presne taký ten hrdý, epicko ladený pagan metal, ktorý však chválavšetkým bohom nesklzáva do nejakého dementného gýča. No ok, posledná pieseň albumu We are not alone in our Universe už aj trochu gýčová je. Celkovo však album ponúka dobre počúvateľná hudbu, ktorá občas vďaka svojmu dôrazu na čistý vokál a melodické refrény i občasné „gothic“ polohy vokálu pripomína to (naj)lepšie z rádiového rocku. Osobne si však myslím, že by to chcelo občas viac agresivity, viac variácie, trocha viac invencie, aby sa kapela mohla nielen porovnávať s kapelami ako Primordial či novší Borknagar v zmysle podobného štýlového smerovania, ale sa im aj vyrovnať.
Pred záverečným verdiktom sa ešte patrí vyzdvihnúť veľmi slušné hráčske výkony a profesionálny zvuk nahrávky. Ten je vyčistený, ale zároveň vôbec nie suchý či plastický, je dobre vyvážený, znie prirodzene a rozhodne pridáva poslucháčskemu zážitku. Grafická stránka digipaku je ok, ale nijako zvlášť výrazná. Aby som to vyhodnotil, Heresy je solídna nahrávka s dobrým zvukom a uchom pre melódiu. Na druhej strane na albume vidím (teda počujem) aj spomínané nedostatky a podľa mňa pri ňom kapele ešte čosi chýbalo do špičky subžánru. Heresy skôr osloví poslúchačov pagan metalu. Tí ktorí budú na Heresy hľadať pagan black metal alebo akýkoľvek iný black metal budú asi menej spokojní. Kapelu bude možné už čoskoro počuť na najbližšom pokračovaní Noci Besov. Moje hodnotenie si tak môžte overiť na vlastné uši a aj osobne si myslím, že je to kapela, ktorá má potenciál pre živé vystúpenia.
Hodnotenie: 8/10
Napísal: NKH
