Winter Pagan Feast sa v bratislavskom Randal clube konal už druhýkrát. Kým sa tento mini klubový festival minulý rok zameral skôr na lokálnejšie zoskupenia, tentokrát lineupu dominovali kapely z Pobaltia. Aj počet vystupujúcich sa zvýšil z pôvodných 5 na 6. Pomohlo to? Ťažko povedať… Klub síce nebol najprázdnejší, ale nešlo ani o nejaký výrazný rekord v návštevnosti, ako tomu bolo napríklad na decembrovej akcii v MMC.
Sunstrike
Winter Pagan Feast odštartoval vystúpením kapely Sunstrike. Nové košické zoskupenie vydalo len nedávno svoje EP Moira. Po hudobnej stránke prakticky všetko rozobral S. v recenzii, takže by som sa asi len opakoval. Pri živom vystúpení som si však všimol drobný nesúlad vo frázovaní speváka a vokálov v niektorých pasážach hlavne v prvých skladbách (takže je možné, že to bolo spôsobené aj odposluchom, ale nechcem polemizovať). Kombinácia klasického growlu s týmto typom vokálov však nie je úplne bežná vec a znie to celkom zaujímavo. Každopádne Sunstrike aj napriek skorému hraciemu času dokázal pod pódium prilákať poslucháčov čierneho kovu, čo som teda na podobných akciách zažil len zriedka.
Heiden
Za Českú republiku sa na Winter Pagan Feast predstavila kapela Heiden. Napriek drobnému časovému sklzu si svoj set moravský junáci a děvucha odohrali veľmi profesionálne. Myslím, že hrali dokonca na klik, takže zúčastnení si mohli užiť Heiden tak, ako ho poznajú z nosičov. Playlist pozostával z prierezu tvorby, ale aj z piesní z najaktuálnejšieho počinu – Andzjel.
Gyvata
Ďalšou kapelou, ktorá sa na pódiu predstavila, bola litovská Gyvata. Časový sklz sa trochu predĺžil, ale nazvučiť 7členný ansábel nie je med lízať. Poskromnejší popis kapely v ich informačných kanáloch a sociálnych sieťach prezrádzal, že za seba radšej hovoria svojou hudbou. Na vystúpenie som teda nešiel so žiadnymi očakávaniami, no zostal som milo prekvapený. Folk-rock z ich popisu nabral aj hodný kus atmosferického a neofolkového razenia. Okrem klasických nástrojov, ktoré k tomuto žánru už patria (husle, flauta), mohli účastníci Winter Pagan Feastu obdivovať aj kanklės (obdoba citary). Gyvata bola príjemným folkovým spestrením inak pomerne jednoznačného razenia festivalu do black metalu. Aj ich uvedenie v strede programu malo opodstatnenie. Človek si mohol nachvíľu vydýchnuť pred nasledujúcou trojicou.
Severoth
Severoth z Ukrajiny je one-man-project atmosferického black metalu. Tomuto žánru sa u našich východných susedov pomerne dobre darí. Naživo však návštevníci mohli vidieť kompletnú družinu s nástrojmi, čo je super. Severoth tým pádom nešiel zo samplov či automatu. Že by si však vystúpenie diváci užili, sa povedať nedá. Nazvučenie Severothu zrejme úplne v poriadku nebolo. Mnoho ľudí malo problém rozoznať vôbec skladby a bolo to akési utopené.
Loits
Matadori Loits z Estónska však už mali zvuk jak víno. Ich vystúpeniu nechýbalo nič. Na pódiu bola aj dobrá nálada, lebo pri jednom pive to asi neskončilo, ale našťastie sa nestalo nič podobné, ako keď hrali Harakiri for the Sky na Gothoome. Tam borec celý set odspieval chrbtom k pódiu a niekoľkokrát sa z neho skoro zjebal. Pri Loits to bolo ale iné – úsmevné a fotogenické zároveň, nakoľko spevák rôzne gestikuloval a pripíjal si s ľuďmi z publika. Ako filmového nadšenca ma potešil fakt, že počas setu odznel krátky úsek z filmu Clockwork Orange. Po hudobnej stránke išlo tiež o jeden z highlightov celého večera.
Biały Viteź
Večer na mini festivale Winter Pagan Feast uzatvárala Poľská kapela Biały Viteź. Obrnení muzikanti tentokrát vystúpili v trojici. Naposledy som ich videl v roku 2015 na Noci Besov. Keby som mal tieto vystúpenia porovnať, tak bystrických fanúšikov síce bolo menej, ale za to kapele vytvorili oveľa lepšiu atmosféru. Hrať ako posledný (po 5 kapelách) nie je jednoduché. Ľudia sú vyšťavení, vyžmýkaní a možno už ani tak nevládzu, vzhľadom na to, že už aj black metalu starne fanúšikovská základňa.
Napriek všetkému hodnotím Winter Pagan Feast veľmi pozitívne. Jednak po hudobnej stránke, časový sklz sa po tretej kapele už nejako výrazne nepredlžoval, a potom aj atmosféra celého festivalu bola príjemná. Jediným negatívom bol zle nazvučený Severoth a možno ceny lístkov. To sa zrejme prejavilo aj na účasti. Treba si však otvorene povedať, že koncerty za pár eur sú už minulosťou, a pokiaľ organizátori chcú na Slovensko dotiahnuť aj nejaké zaujímavejšie mená, inak to nepôjde a bude sa to musieť odraziť aj na cene lístka.
Pre celú galériu klikaj -> sem, <- alebo si ešte kukni, aká atmosféra panovala na druhom ročníku Winter Pagan Feast.
