Štvrtok 23. 2. bol pre mňa dlho očakávaným večerom. Môžeme v pokoji priznať, že v Banskej Bystrici sa organizuje pomerne dosť koncertov, aj čo sa týka black metalu, či extrémneho metalu vo všeobecnosti, ale moja vyberavosť si kladie za výsledok, že ma veľa akcií za srdce nechytí. Z času na čas sa však objaví nejaký koncert, na ktorý viem, že pôjdem, nech sa deje čokoľvek. Infection Act 2017 bol jedným z nich.

Aby som sa vyjadril k tomu, že to bol štvrtok: nuž, čo sa dá robiť, je to turné, organizátor si nenavyberá, ale čo sa mňa týka, tak tu napíšem zrejme celkom nepopulárny názor a to: čím menej ľudí tým lepšie. Samozrejme, platí to len pre mňa, ako návštevníka, je úplne pochopiteľné, že ako organizátor, tak aj kapela chce vidieť dav, ale mne tých niečo-cez 50 ľudí na koncerte stačilo, aby som nemal dojem, že to tam zíva prázdnotou a zároveň si vedel kúpiť pivo na bare bez toho, aby som musel polhodinu bojovať o prestíž v poradovníku. To, že koncerty počas týždňa mi ako študentovi vôbec nevedia, ani netreba spomínať.

Koncert mal začať oficiálne o 19:00, tak som teda prezieravo prišiel približne 19:30. Ukázalo sa, že aj to bolo priskoro, nakoľko sa vstupné začalo vyberať až po nejakom čase, čo som sa už pohyboval po klube, ale čo, s týmto sa ráta.

Rawcvlt:
Približne o deviatej začala hrať prvá kapela – Rawcvlt. Toto slovenské zoskupenie zo Senice som videl hrať už niekoľkokrát, tentokrát to však bolo so zmenou na vokáloch, ktoré zaujal pre tento koncert Neplex z Porenutu. Pódium bolo vyzdobené sviečkami a rohatou lebkou v strede… klasika. Myslím si, že slovo „klasika“ vystihuje Rawcvlt pomerne trefne. Nejde totiž o kapelu, ktorá by chcela zaujať originalitou, či akousi nekonvenčnosťou. Ako názov napovedá, je to surový, väčšinou v rýchlom tempe sa nesúci black metal bez nejakých prvkov, ktoré by stáli za vypichnutie. Na pódiu to ale vyzeralo dobre, chalani boli trochu pomaľovaní, mali kapucne a šatky, imidž hodnotím pozitívne… Čo sa nazvučenia týka, taktiež si myslím, že všetko bolo v poriadku, hoci kamarát sa vyjadroval, že mal pocit, že gitary trochu zanikali v celkovom mixe. Neviem, mne nič nevadilo, ale nepopieram, že to mohla byť realita, ktorej som len nevenoval pozornosť.

Musím však povedať, že Rawcvlt ma neoslovil ani tentokrát, ale aby som bol korektný, tak za to kapela nemôže. Majú iné cieľové subjekty, na ktoré svoju hudbu zameriavajú a tým sa podľa mňa to vystúpenie páčilo, malo to všetko čo to mať malo, mňa však viac ohúri atmosféra vytvorená niečím iným, ako len surovým zvukom a celkovo agresívnym výstupom. To sú však len osobné preferencie a aby som to uzavrel, Rawcvlt nesklamali a splnili to, čo sa od nich očakávalo.

Mallephyr:
Odhadom tak 666 kilometrov musela merať trojica z českých Rokycian do banskobystrického Tartarosu, aby zahrala pre hŕstku fanatikov, ktorí sa rozhodli stráviť štvrtkový večer hrozením pod pódiom. To už samo o sebe je výkon hodný ocenenia, ale zďaleka sem MALLEPHYR neprišli robiť len štatistov, alebo byť do počtu k ukrajinským rozsievačom moru KZOHH. 

Trojica, dnes bez basáka, sa dlho so zvučením a prípravou nesrala – dokonca si nedopatrením nechala za sebou plachtu predošlej kapely. Trošku rušivé, ale nič, z čoho by sme išli plakať a rozhodne nič, čo by nám nejak pokazilo dojem z nasledujúcej blasfemickej jazdy. Takto výborne prevedený, černotou nasiaknutý death metal, alebo ak chcete, smrťou prehnitý black metal, musel zarezonovať snáď úplne v každom z prítomných. 

Neustály útok a tlak od pódia, paľba bicích v tých správnych tempách a sofistikované riffy, ktoré si dvojica gitaristov servírovala s úplnou profesorskou ľahkosťou. Nie raz bolo cítiť vplyv nórskych rarachov 1349, najmä kvôli rukopisným sekačkám a rezavým riffom. Niekedy sa vynorila aj dnes všadeprítomná disharmonickosť prítomná najmä v pomalších pasážach. Chválim kompozície, prikyvujem hráčskemu umu a prevedeniu, oceňujem pestrosť skladieb a dobre sa pozerá na to, ako si kapela hranie užíva. 

Z reprákov sa dymí, všade cítiť smrad síry a zo zvukovodov tečú prítomným potoky krvi, až zrazu precitnem a uvedomím si, že kapela práve dohrala svoju poslednú pieseň. Ubehlo to rýchlo. Za mňa najlepšie vystúpenie večera. Zapíš si to niekam  – MA-LLE-PHYR – ešte o nich budeš veľa počuť. A ja si k ich menu píšem aj veľký výkričník.

KZOHH:
Niečo po jedenástej prišlo to, na čo sme všetci čakali (alebo aspoň ja). Aby som bol úplne úprimný, tak ten dôvod, prečo som v úvode celú túto akciu tak ospevoval, nie je nijaký iný ako samotný ukrajinský KZOHH, ktorý som chcel vidieť naživo už dávno. Okrem toho, že KZOHH hrá presne takú hudbu, ktorá pre mňa naživo pôsobí ako najväčší zážitok, tak sa nehanbia pracovať aj so show… jednoducho všetko nasvedčovalo tomu, že by to malo byť skvelé vystúpenie.

Vedel som čo očakávať, nejaké live-ká som si pozrel aj na internete a vzhľadom k tomu, ako dramaticky zmenili lyrickú tématiku a aj hudobný štýl po prvom albume IAOLTDOTAD tak som vedel, že z toho albumu sa hrať nebude nič. V podstate aj ich imidž na stagei a vôbec celá show je prispôsobená tématike druhého, či tretieho albumu, takže by to bolo celkovo mimo kontext.

Keď sa na pódiu zjavili dotrhané mátohy, zavialo kadidlo a zazneli prvé tóny „Alousia et Pestilentia Ignearia“ tak som zacítil pocity detskej radosti. Z vokálov priam mrazilo, tie znejú naživo ešte šialenejšie ako na nahrávkach a veľmi oceňujem, že z celkovej hudby nevypustili nič, žiaden sample. Všetko, čo je na nahrávke, je aj na stagei, počnúc s klávesami, zvukmi, niekoľkými dodatočnými stopami vokálov… naozaj všetko. Schválne som hľadal niečo, čo robia inak naživo, ako na nahrávke, no na nič som neprišiel. Človek by niekedy aj pochyboval, či spevák nespieva na playback, vzhľadom k tomu množstvu hlasových stôp, ktoré sa v piesňach prelínajú a pochopiteľne nie sú možné odspievať naraz. Nenapadne ma nijaký príklad kapely, čo by toto robila rovnako dobre.

Čo sa samotnej show týka, opäť ich musím vychváliť. Spevák sa váľa po zemi, hrá si svoju rolu dynamicky, zatiaľ čo gitaristi a basák sú presným opakom – absolútne statickí. Stoja ako sochy, hýbu iba rukami na nástroji a spočiatku to človeku príde zvláštne, ale zakrátko si uvedomí, že to vyzerá super a je to tak naschvál. Kamarát sa sťažoval, že mu chýba trochu viac výzdoby na pódiu, fakiel a celkovej show, ale s tým ja nesúhlasím. Vzhľadom na menšie pódium v Tartarose a teda na ich možnosti to bolo veľmi dobré. Kúpil som si tretí album Trilogy: Burn Out the Remains a tam je aj DVD koncertu. Keď som si ho pozrel, boli tam fakle a množstvo iných vecí, celkovo to vystúpenie bolo bohatšie na show, nakoľko im to priestor dovoľoval, takže možná absencia rekvizít či dynamickosti predstavenia nepochybne vyplývala z malého priestoru, ktorý každému z piatich hudobníkov dovoľoval len minimum pohybu. Ale opäť opakujem, mne sa ich show páčila. Veľmi oceňujem aj také prvky, ako napríklad, že počas intra piesne „Massebegravelser“ (čo sa prekladá z nórčiny ako „Masové pohreby“), gitarista búchal o seba kovovými kolíkmi (alebo čo to bolo) a spevák zvolával monotónne dookola jednu frázu. Nerozumel som jej, ale vzhľadom na kontext som si domyslel, že to má asi symbolizovať to, keď v 14. storočí počas morovej epidémie chodili po uliciach zberači mŕtvych (doktori, kňazi alebo ktokoľvek to robil), zvonili a volali na ľudí, nech vydajú mŕtvych, aby ich mohli spáliť a teda zamedziť rozširovaniu epidémie. Ak som to pochopil správne, tak tú atmosféru aj s tým ambientným introm „Massebegravelser“ v pozadí vychytali dokonale.

Jedinou chybou, ktorú však treba bezpodmienečne vytknúť, je dĺžka vystúpenia. Niečo málo cez 40 minút aj s ambientným outrom je na headlinera zúfalo, ale skutočne zúfalo málo. Zahrali iba 4 plnohodnotné (nie čisto ambientné) piesne a hoci áno, boli to všetky plnohodnotné piesne z albumu Rye. Fleas. Chrismon. a prvý album by z pohľadu kontextu a show bol od veci, ale prečo nezahrať niečo z tretieho albumu? Ten má rovnakú atmosféru, zvuk a aj tématiku (s tým rozdielom, že Trilogy: Burn Out the Remains nie je zameraná LEN na mor, ale aj na španielsku chrípku) a celkovo ten album nie je ani tak úplne novým albumom (nakoľko obsahuje iba 3 piesne a potom DVD koncertu) ako skôr prolongáciou Rye. Fleas. Chrismon., takže s nejakou piesňou odtiaľ by nebol absolútne nijaký problém. Tobôž, keď si všimneme, že nezahrali dokonca ani celý Rye. Fleas. Chrismon. Vynechali intro (čomu zas celkom nerozumiem, lebo na tom DVD koncertu intro „Pest kamen mit Schiffen“ hrajú) a vynechali aj ambientnú „Un dreapeau noir sur l’eglise“, čo by som aj chápal, keby aspoň hodinu vyplnili black metalom. V takomto krátkom vystúpení by ju kľudne zakomponovať mohli,  kvôli atmosfére. Je mi však jasné, že krátka minutáž koncertu nebola len jednorázovou záležitosťou, pretože aj to DVD ich koncertu dosahuje iba zúfalých 37 a pol minúty (!!!).

Celkovo teda hodnotím vystúpenie KZOHH pozitívne, bol to skutočne zážitok, hoci krátky. Jediná negatívna vec, ktorú som na tom celom vystúpení našiel, bola veľmi jednoducho ovplyvniteľná – natiahnuť to vystúpenie aspoň na hodinu, čo by bolo dosiahnuté pridaním jednej piesne z Trilogy:…a intra vystúpenia. Možno aj vtedy by sa mi to zdalo prikrátke, ale mohli by sme si povedať, že zahrali aspoň tú hodinu.

V konečnom dôsledku akcia dopadla výborne, aj organizačne a zaobišla sa bez konfliktov. Myslím, že každý si našiel niečo svoje a nikto nebol sklamaný, vzhľadom na rôznorodosť vystúpení. Len tak ďalej, organizátor, keď potešíš aj tých 50 ľudí, ktorí na ten koncert prídu, tak to stojí za to.

Napísal: B. & Vilozof

Foto: Demonvoisa