Musím sa priznať, že Mayhem som doteraz nevidel a z nejakých zvláštnych dôvodov sa mi koncerty tejto legendy black metalu vyhýbali. Raz to už však prísť muselo a keď Obscure dotiahli Mayhem priamo do Brna, tak nebol dôvod nejsť. Posledné roky o Mayhem kolovali reči o tom, že je to kolotočárina, či klauniáda, ktorá žije z legendárneho albumu De Mysteriis Dom Sathanas (1994). Popravde ich posledné vydania už ani mne moc nehovorili a môj podivný vkus vyhodnotil, že jediné čo sa mi páčilo bol album Esoteric Warfare (2014). Už to vidím, dnešný večer bude zaujímavý, buď budem frflať ako starý trve black metalový chren, alebo sa roztopím ako pubertiačka pri pozeraní Lords of Chaos. „Pánom chaosu“ dnes budú sekundovať zaujímavé spolky, škaredý elf Mortiis a domáca black metalová kultovka Inferno.

V brnenskom Favále sa už o pol siedmej zbiehala solídna kopa ľudí celkom slušného vekového rozpätia, medzi ktorým sa našlo aj pár pomalovaných teenagerov. Je to dobré vidieť na koncertoch aj omladinu, nakoľko metalová subkultúra demograficky ubúda. Čo je ešte lepšie, že na Morave chodia na koncerty aj vyhlásené osobnosti domácej scény, a to sa sakra počíta!

Na internete sa objavili správy, že Mayhem si vyžiadali ako support v Českej republike kapelu Inferno. Mnohých to prekvapilo a je to ozaj čestné uznanie pre samotnú kapelu, avšak po tom ako Inferno absolvovalo s Mayhem turné sa niet čo čudovať. Medzi kapelami isto vznikli kontakty a posledné roky si táto kapela dobíja čoraz viac rešpektu, predovšetkým za hranicami našej malomestskej scény. Na rovinu priznám, že posledný album Inferna Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) som vlastne ešte poriadne ani nepočul a tento živák je pre mňa premiéra. Inferno začalo svoj set v presne stanovený čas a na pódiu sa ukázalo v zostave dvoch gitár (a pochopiteľne spevu a bicích), avšak bez basy, ktorá išla spolu so samplami.

Musím povedať, že Inferno som naživo nevidel už poriadne dlho a hudba, ktorá sa valila z pódia bola niečo úplne iné ako robili v minulosti. Zvuk mi zo začiatku nevyhovoval a mal som problém rozoznať jednotlivé gitarové riffy pomedzi sample, ktoré boli pustené poriadne vysoko, miesili sa tu priam noisové zvuky, doplňujúce výkriky a spomínaná basa. Pobehoval som tu a tam, aby som našiel dobré miesto. Časom som si na to zvykol a nechal ťaživú atmosféru, ktorá sa valila celou sálou pustiť do svojej hlavy. Štruktúra skladieb Inferna sa od albumu Omniabsence… zase o niečo posunula do hlbín dizonatného black metalu, plného priam noisových prvkov a atmosféry, pripomínajúca viac Blut Aus Nord, či v niektorých pasážach dokonca Wolvennest. Aj napriek krátkemu hraciemu času predviedlo Inferno intenzívny hudobný zážitok a verím, že tí čo ich do tohto koncertu nepoznali, doma klikali na ich stránky, či kupovali merch priamo na mieste. Paradeigma aj napriek tomu, že je to ťažšie stráviteľný album na prvé počutie, udivuje aj naživo svojou kvalitou a prepracovanou kompozíciou.

Nasledoval Mortiis, ktorý pred rokmi pochopil, že jeho elektro éra ľudí nechytá tak, ako je dungeon synth a znova presedlal k starej tvorbe. V roku 2018 sme ho mali možnosť zažiť v banskobystrickom Tartarose, odkiaľ napísal reportáž Dagon. Musím povedať, že rovnako ako kolega pred rokmi, aj ja som sa obával, či Mortiis nebude po Inferne jedna veľká uspávanka a nuda. Tentokrát, na rozdiel od koncertu v Tartarose (sakra to už sú 4 roky!) nebol na pódiu sám a mal so sebou perkusie, na ktoré mu hral divoko tancujúci chlapík. Zo začiatku mal pán so špicatým klobúkom, pardon nosom, technické problémy, čo sa neskôr vyriešilo. Hudobne to bola taká Mortiisovská klasika, kde toho moc nenavymýšľa, čo je však fajn, že jeho vystúpenia nie sú len automatické prehrávanie originálnej nahrávky, Mortiis doplňuje rôzne prvky, šepoce a celkovo sa snaží ozvláštniť pôvodnú nahrávku. Projekcii dosť vadila bicia súprava, ktorá bola prichystaná na pódiu pre Hellhammera.

Sála sa plní už hodnú chvíľu pred začiatkom hlavného ťaháka večera a oproti prvým dvom aktom, je tu približne o polovicu viac ľudí a môj skromný odhad ráta cca 500 návštevníkov. Ako som sa zmienil v úvodných riadkoch, nová tvorba Mayhem s výnimkou albumu Esoteric Warfare ide takpovediac mimo mňa a rovnako ma nechytil za srdce ani posledný full album Daemon (2019).

…predtým než som prišiel domov a pozrel som na metalarchives, tak som mal reálne pocit, že Daemona vydali približne minulý rok, fuj ten čas ale ide…

Na pódium teda prišla už notoricky známa zostava, ktorej na vyvýšenom mieste kraľoval za bicími Hellhammer (a takmer ho nebolo vidno). Zostava v skutku impozantná, avšak to čo neskôr tento skúsený bubeník predvádzal bolo, takmer nepopísateľné. Hneď s úvodnými skladbami, ktoré boli pochopiteľne z novšej tvorby, zo mňa opadli akékoľvek predsudky, či obavy a celý koncert som si neskutočne užíval. Na pravej strane sály bol priam vynikajúci zvuk a jediná chybička krásy boli možno príliš výrazné bicie (ale je možné, že sa mi to zdalo len zo začiatku). Zvuk bol v mixe naozaj vyvážený a nezanikala ani Necrobutcherova basgitara, ktorý si svoju úlohu pódiového škriatka užíval do sýta. Z novších zneli naživo výborne predovšetkým skladby Bad Blood (kde nechajú vyniknúť aj spomínanú basu) a Voces Ab Alta (s partom s Atilovými čistými vokálmi) z posledného splitka. Vokálne a vizuálne kreácie Atilu stoja naozaj zato a rozsah akým dokáže meniť svoj hlas je neuveriteľný – klobúčik dole. Po jednej skladbe sa ušlo aj miernemu prierezu tvorbou, či už to bola My Death z Chimery (2004) alebo To Daimonion z Grand declaration… (2000) Samozrejme muselo dôjsť aj k tomu, čo očakávala väčšina osadenstva (teda minimálne ja určite) a to boli nasledujúce štyri skladby z legendárneho albumu De mysteriis. Štvorica na pódiu nahodila temné hávy a kapucne a prišlo na Freezing Moon s notoricky známymi riffmi. Neviem, či na tejto skladbe sa dá niečo pokaziť, ale ona sa už stala takým kultom, že ľudia by na to robili bordel aj keby to hrali najebaní Azazel. Úprimne som však čakal trošku väčší kotol od omladiny vpredu! Po Pagan Fears prichádza moja najobľúbenejšia skladba vôbec – Life Eternal, s najviac sexy basovou linkou vôbec. Doteraz si pamätám ako sme si túto pecku púšťali v guitar pro len v basovej linke s bicími a znelo to ako parádne disco! Life Eternal to naživo úplne rozkopal a všetky skladby z De Mysteriis... ukázali prečo, je to tak vynikajúci album.

Vážení prítomní tanečníci, tanečníčky a násťročné pomaľúvané slečny, to však nebolo všetko! Svetlá zhasli a po chvíľke pauzy prišiel ešte prídavok. Niektoré, kapely majú vo zvyku hrať jednu-dve skladby, ale kdežéé Mayhem nasvietili plachtu, aby sa to poriadne za nimi červenalo, zhodili temniacke habity a spustili do publika svoju ranú tvorbu. To čo nasledovalo najlepšie to vystihuje asi skladba Pure Fucking Armageddon. Popisovať záverečnú časť koncertu je zbytočné, pretože sa už točilo hlava – nehlava a aj autora týchto riadkov na druhý deň solídne bolel krk.

Záverečné slová? Mayhem majú u mňa veľký plusový bodík a dokázali, že keci od pravých blekmetalových honičov (o tom ako je De Mysteriis už len práčkou na peniaze, aj keď treba priznať, že Necrobutcherove keci sú totálne blbosti) nie sú tak podstatné, ako to, že dokážu naživo rozkopať človeka aj svojou súčasnou tvorbou. Mimochodom po tomto koncerte mi celý týždeň hrá ich Atavistic Black Discorder a čoraz viac sa ponáram do Paradeigmy od Inferna. Vďaka všetkým zúčastnením, bola to skvelá akcia!

 

Napísal: S.