Tradícia pohanského black metalu je v Poľsku naozaj veľmi dlhá. Dalo by sa popravde povedať, že Poľsko predstavuje jeden z podstatných milníkov na európskej blackmetalovej scéne, ktorú ovplyvňuje od jej samých počiatkov. Kapiel je veľa, podmienky v podobe možností vydávania a koncertovania sú oveľa lepšie než u nás, a preto i v posledných rokoch môžme sledovať kvantitatívny, ale i kvalitatívny nárast rôznych zaujímavých kapiel. Jednou z takýchto skupín, ktoré stále udržiavajú tradíciu pohanského black metalu v Poľsku je i Slavland.
Skupinu Slavland naozaj nemusím veľmi predstavovať, ide o meno ktoré je pre fanúšikov pohanského black metalu veľmi dobre známe. I napriek tomu,že ide o nie tak veľmi starú skupinu, na svojom konte má úctihodných sedem albumov a jedno demo. Za celú túto bohatú diskografiu je zodpovedný jediný hudobník skrývajúci sa pod pseudonymom Belzagor. Hodnotiť Slavland z hľadiska jeho albumov je častokrát vo veľkej miere protichodné. Na jednej strane táto skupina skrýva silný potenciál vo svojej tvorbe, na druhej je charakteristická často veľmi slabou produkciou a nedotiahnutými skladbami. Jednoznačne však musím povedať, že Belzagor je veľmi talentovaný hudobník, čo sa odráža i v jeho čisto folkovom projekte Jar. Poďme sa preto pozrieť, čo ponúka Slavland na svojom zatiaľ poslednom albume Lechita.
Prvou otváracou skladbou, ktorou sa Slavland prezentuje predstavuje hymnická vec Slowianski Odwet. Bojovný začiatok, prechádzajúci do ľudových nástrojov a plynulo nadväzujúci na ostatné nástroje prechádza pomaly do rýchlejších pasáži a vrcholí ostrejším prechodom na black metal. Blackmetalová surovosť a Belzagorov škrek podporujú nástroje, či už v podobe gájd, drumble alebo píšťal a vytvárajú zaujímavú atmosféru. Slavland už od prvej skladby vsádza na melodiku gitár ale aj blackmetalovú surovosť v kombinácii s folkovými nástrojmi, ktoré zvláda veľmi dobre. Zvuk je jemne undegroundový, no jednoznačne štúdiovo čistý natoľko, aby vynikol každý jeden z inštrumentov. Miestami mi celá zvuková produkcia pripomína EP Taste of Victory od Nokturnal Mortum. V prípade druhej skladby Piesn Perunowa sa Belzagor prezentuje popri klasických blackmetalových postupov i jemnými thrashovými riffmi. V tomto prípade mi napadá analógia na ukrajinskú skupinu Dub Buk. Skladby minutážou presahujú sedem minút, no i napriek tomu nenudia. Slavland sa snaží ponúknutý čas využiť rôznymi folkovými vsuvkami, alebo sa vyhráva s pomalšími melódiami a dáva priestor ľudovým nástrojom ako v tretej skladbe Mokosz. Melodika skladieb a stavba riffov sú často úderné a hymnické a ani po viacerých počutiach neunudia. Spev sa nesie v klasických blackmetalových polohách, no Belzagor sa snaží pracovať i s čistým hlasom. Oproti predchádzajúcim materiálom, to nekončí absolútne katastrofálne falošne, no veľká sláva to taktiež nie je. Nebyť naozaj tohto veľmi slabého miesta v hudbe skupiny Slavland, moje celkové hodnotenie by bolo vyššie. Zo zvyšných skladieb môžem ešte spomenúť folkovo začínajúcu Wataha, či čisto folkovo ladenú Kupalny Wieczor, ktorá príjemne uzatvára album Lechita.
Slavland svojim posledným albumom určite poteší každého fanúšika pohanského folk black metalu. Skladby sú často veľmi úderné, melodické a príjemne sa počúvajú. Žiadne snahy o prekombinovaný, nudný, extrémne až punkovo melodický folk metal so ženskými spevmi, či zrozumiteľným pseudoscreamom sa tu naozaj nekonajú. Slavland vsádza na odkaz poľskej školy pohanského black metalu vsádzajúcu na blackmetalovú surovosť v kombinácií s ľudovými nástrojmi. Pre mňa osobne jeden z najlepších albumov za poslednú dobu z poľskej scény a príjemné prekvapenie, ktoré drží pohanský black metal stále pri živote.
Hodnotenie: 7/10
Napísal: Blutkrieg
English overview:
Slavland’s latest album Lechita stands as a strong testament to Poland’s enduring pagan black metal tradition. Spearheaded solely by the multi-instrumentalist Belzagor, the project blends raw black metal intensity with well-integrated folk elements, creating a distinctive and atmospheric sound. While past releases have suffered from inconsistent production, Lechita delivers a more polished studio sound, allowing traditional instruments like bagpipes and flutes to shine alongside aggressive guitar riffs and harsh vocals. The album maintains energy and variety across lengthy tracks, though occasional weak clean vocals remain a minor flaw. Overall, Lechita is a powerful, melodic, and authentic addition to the Polish pagan black metal scene—arguably one of Slavland’s finest works to date.
