Po dlhšej dobe som mal veľkú chuť napísať recenziu na niečo naozaj práchnivé, undergroundové. Zároveň som nechcel nič klávesové, nič pretechnizované nič zložité. Jednoducho priamy umelecký odkaz bez zbytočných príkras. Jednoducho Wulkanaz! Keďže Komulonimbus (umelcova prezývka) vlastným menom Magnus Eriksson vydal posledný album pred šiestimi rokmi, voľba padla práve na tento materiál. Pri tom kvante hudby čo sa každoročne vyprodukuje sa k niektorým veciam človek dopracuje naozaj s pomerne veľkým omeškaním. Nepopieram, že vedľajší projekt Komulonimbusa Wagner Ödegård vydal minulý rok nový album Portaler bort um slemt værk (2023), na drone som však vyslovene nemal chuť. Poďme sa teda pozrieť na štvrtý album švédskej úderky Wulkanaz pod rovnakým názvom Wulkanaz z roku 2018. Na okraj spomeniem, že už jeho predchodca Paralys (2017) bol veľmi kvalitný materiál hodný pozornosti.
Už od prvých minút úvodnej skladby cítiť priamočiarosť, jednoduchosť pripomínajúcu legendárneho Ildjarna v kombinácií s agresívnymi, detonačnými bicími Daniela Rockmyra (ex-Craft). Materiál je nasiaknutý rýdzo punkovým nádychom, skladby ako Stiärnväv sú toho krásnym príkladom. Celé je to samozrejme dokonale zašumené, zvuk kolísa ako na reťazovke dedinských kolotočárov. Ale nasrať. Komu vlastne záleží na tom kedy boli jednotlivé skladby nahrávané? Nikomu a preto si užite nihilistické pogo s tónmi napr. Till Dagagan a prežívajte naplno túto hudbu. Wulkanaz celkovo pôsobí ako akási kompilácia vydávajúca sa za štvrtý radový album. V princípe Vás ale skupina o nič nepripraví. Black metalu tu síce veľa nenájdete a predsa mnoho. Záleží od Vášho hudobného pohľadu a chuti ako tento album zoberiete. Z niektorých skladieb razí vyslovene starý Motörhead, z iných našlapaný speed metal v spotenej koži, z iných drzí punk a niekedy zas nasratý black metal. Krásnym príkladom je posledná skladba Bixmulin. V skladbe Det svultna gap dostanete dokonca krátky oddych v podobe temného, rituálneho ambientu. Jednoducho všehochuť. Album atakuje cca pol hodinu a pár minút a vydanie zbúchalo Helter Skelter Productions. Vydavateľstvo sme na našich stránkach spomínali v súvislosti s debutovým EP Terestrial Hospice. Čo je však dôležité na celom materiály je jeho negatívna energia, ktorá z tohto diela srší z každej skladby. Wulkanaz spolu s ďalšími spriaznenými dušami ako Tomhet lyricky inklinujú k radikálnejšej odnoži Thursatrú. Základom sú myšlienky chaosofie v spojení s germánskym pohanstvom. Antikozmické sily obrov a znovuzrodenie v chaose. Temné pohanstvo je pomerne široká téma presahujúca hranice tejto recenzie. Kto chce v tomto smere badať odporúčam výbornú štúdiu od Matouša Mokrého v časopise Sacra 2/2016 a samozrejme objavovať škandinávsku scénu od Arckanum, Domgård, Nawaharjan či ostatné skupiny okolo Scythe of Death Productions. Pokiaľ sa v tejto téme neorientujete nezúfajte, to čo chcel Komulonimbus týmto albumom povedať, je dostatočne cítiť aj bez podrobnej analýzy švédskych textov a ich pozadia.
Štvrtý album Wulkanazu možno ešte zoženiete, a ak nie, na webe sa nachádza jeho digitálna podoba. Keď chcete jednoduchý, energický, priamočiary „chaos“ tento album je pre Vás ako stvorený. Nič viac, nič menej. Všetko už bolo povedané.
Napísal Blutkrieg
Hodnotenie: 7/10
English overview
If you’re looking for a straightforward, easy way to fill your mind with negative energy Wulkanaz’s latest album is the way to go. The combination of fierce black metal with punk riffs and speed metal energy works absolutely perfectly. The roughly half an hour long material contains exactly what you would expect from a minimalism manifesto. For fans of old cults like Ildjarn or Ødelegger this is an absolute must.
