„Většina čtenářů tyto pohádky zná ve verzích z posledního vydání bratří Grimmů z roku 1857. Z mnohých příběhů se ale za více než století a půl vytratila původní síla, nezkrotnost a drsnost. Autoři se v této knize vracejí k původním verzím a zároveň je vypravují vlastním hlasem…“
(Kenneth Bøgh Andersen & Benni Bødker – Grimmové, 2023, zadná strana obálky)
Úvod
Mám rád vydavateľstvo Argo z dvoch dôvodov: vydávajú kvalitnú literatúru a neorientujú sa iba na jeden špecifický žáner. Minulý rok sa v tomto vydavateľstve podarilo vydať knihu s názvom Grimmové. Poviete si, že ďalšia tuctová rozprávková kniha, ktorých sú stovky. Sám som bol tiež toho názoru, až kým som sa na túto knihu nepozrel bližšie. A musím priznať, že práve tento titul z priemernej rady vybočuje (samozrejme v tom dobrom). Hlavne v dvoch bodoch táto kniha vytŕča nad šedým priemerom. Prvým bodom je to, že autori sa snažili vrátiť späť k autentickým verziám príbehov od bratov Grimmovcov, ktoré prekypovali temnotou a surovosťou (či naozaj išli autori ad fontes, a reálne Grimmovci naozaj zozbierali takýto temný materiál, neviem povedať). Druhým bodom sú majstrovské čiernobiele ilustrácie od Johna Kenn Mortensena.
[Pozn. autora: pokiaľ Vás nezaujíma nasledovná časť venovaná autorom, je možné plynulo prejsť na obsah recenzie knihy.]
O autoroch
Ako je už tradične zvykom, tak pred samotnou analýzou diela sa pozrieme v krátkosti na jednotlivých autorov. Tu však nastáva problém. Kto je autorom? Dvojica dánskych spisovateľov, čo oprášili rozprávky bratov Grimmovcov? Alebo sú autormi Jacob a Wilhelm Grimmovci? Nad problémom autorstva ľudových rozprávok by sme mohli stráviť nekonečne veľa času a nič by to neprinieslo. Preto problematiku autorstva ponechajme bokom a uznajme fakt, že Grimm & Grimm ako autori dali týmto príbehom písanú podobu a Andersen & Bødker tieto príbehy zasadili do surovejšieho a krutejšieho rámca.
Čitateľ už možno tuší, čo to bude znamenať. Áno, predstavíme si v prvom rade bratskú dvojicu zberateľov ľudových príbehov (často označovaných tiež ako folkloristov). Následne sa pozrieme v skratke aj na oboch novodobých dánskych autorov, ktorí priviedli knihu Grimmové na svetlo sveta.
Jacob Ludwig Karl Grimm, jeden z prvých jazykovedcov, filológ, právnik a folklorista, sa narodil v Svätej ríši rímskej národa nemeckého 4. januára 1785. O rok aj dačo neskôr (24. februára 1786), sa narodil jeho brat, Wilhelm Karl Grimm, taktiež vyštudovaný právnik, filológ, antropológ a folklorista. Keď mali obaja 10-11 rokov, tak im zomiera otec a rodina údajne zažíva ťažkú chudobu. Napriek tomu obaja vyštudovali právo na Univerzite v Marburgu (mala im pomôcť ich bohatá teta). Každopádne obaja bratia dali prednosť pred právnickou kariérou vedeckému bádaniu a zbieraniu ľudových príbehov.
Okrem notoricky známych rozprávok, ktorých má byť údajne viac ako 200 (pre porovnanie, Pavol Dobšinský zozbieral viac ako 150 slovenských rozprávok) sa bratia Grimmovci venovali aj otázkam nemeckých ság, legiend a germánskej mytológii. Taktiež sú autormi monumentálneho nemeckého slovníka, ktorý bol dokončený až po ich smrti a je doteraz považovaný za jeden z najdôležitejších nemeckých etymologických slovníkov vôbec.
Kenneth Bøgh Andersen je dánsky spisovateľ narodený v r. 1976 žijúci v Kodani. Pôvodne pracoval ako učiteľ a písal iba sporadicky. Teraz by mal mať na konte cez tridsať kníh, pričom ide hlavne o fantasy, science-fiction a horor. Okrem oprášenia rozprávok bratov Grimmovcov je aj autorom šesťdielnej fantasy ságy s názvom Válka o pekelný trůn, kde do češtiny boli zatiaľ preložené iba prvé dve časti.
Benni Bødker, narodený r. 1975, vyštudoval dánsku literatúru a filozofiu. Momentálne pracuje ako redaktor vo vydavateľstve a okrem toho učí tvorivé písanie. Do češtiny bol okrem rozprávok bratov Grimmovcov preložený jeho Vánoční bestiář, kde sa nachádza 24 démonických bytostí a postáv z mytológií európskych národov, ktoré nejakým spôsobom súvisia s obdobím Vianoc. V tejto knihe nájdeme taktiež ilustrácie od Johna Kenn Mortensena, ktorý ilustroval práve aj dielo Grimmové.
Ponuré rozprávky s nie vždy šťastným koncom
Kniha Grimmové s podtitulom Ponuré pohádky převýprávěné pro staré i mladé obsahuje rovných desať príbehov. Nachádzajú sa tu známe i menej známe príbehy (aspoň z môjho uhla pohľadu). Úvodný príbeh je venovaný rozprávke o Jeníčkovi a Mařence, ktorú pozná asi každý. Až na to, že niektoré prvky tejto rozprávky sú trochu iné, než na ktoré sme z rôznych variácií Janka a Marienky zvyknutí. A to z toho dôvodu, že autori čerpali z jedného z prvých vydaní rozprávok bratov Grimmovcov, kde zjemňovanie príbehov a rôzne zásahy ešte neprebehli (tento postup využili aj pri ďalších z desiatich príbehov). Knihu uzatvára Červená Karkulka, takže aj posledný text je z tých známejších, ak nie aj najznámejším.
Zvyšné príbehy nachádzajúce sa medzi nimi sú už podstatne menej známe. To však neznamená, že sú menej zábavné alebo menej ponuré. Práve naopak. Ak Jeníček a Mařenka oplývali hutnou atmosférou temnoty, tak pomyselný vrchol nekulminoval v Červenej Karkulke, ako by sme mohli očakávať, ale v trojici rozprávok Ženich vrah, Fitcherův pták a Bezručka. Pozrime sa preto aspoň v skratke na tieto, podľa mňa, najlepšie kúsky.
I.) Mne doteraz neznámy text rozprávky Ženich vrah v istom duchu evokoval Lönsovho Vlkodlaka. A to tým, že aj v tejto rozprávke sa spomína nedávno zúriaca vojna a s ňou spojené zverstvá:
„Válka skončila, ale mír nechával na sebe čekat. Lancknechti a žoldáci, za války bojující na jedné či druhé straně, se vraceli domů a plenili všude, kam přišli. … Byli to neklidné časy a všude člověk slýchal o vraždách i znásilňování a o lidech, které někdo přepadl…“
Väčšina príbehu sa odohráva v ponurom hlbokom temnom lese, kde sa nachádza naoko opustené panské sídlo, v ktorom sídli tajomný ženích hlavnej ženskej postavy. Čitateľovi je už vopred jasné, že medové týždne pre túto dvojicu nenastanú, pretože z názvu rozprávky je už vopred zrejmé, že dotyčný ženích asi nebude ideálnym životným partnerom. Čo na mladú ženskú postavu čaká a ako sa s tým vysporiada, to ponechám nevypovedané (prečítanie rozhodne stojí za to).
II.) Sčasti podobné rekvizity ako Ženich vrah nájdeme aj v rozprávke Fitcherův pták (hlboký hustý les, tajomné sídlo v ňom a ešte tajomnejšia zlá mužská postava). Isté prvky sú však iné a práve vďaka tejto rozdielnosti nevyznieva tento príbeh ako obyčajná kópia textu Ženich vrah, kde bolo veľa krutosti iba naznačenej. No tu rozprávka zachádza do hlbších explicitných podrobností:
„Káď byla plná krve. Krve a lidských údů. Rukou, paží, nohou i kostí a hlav. Vedle kádě stál špalek se zakrvavenou sekerou a nad kádí – teď už viděla, co visí ze stropu na velkých řetězech: trupy. Zhanobené ženské trupy.“
III.) Triádu najkrutejších rozprávok ukončuje Bezručka. Ako už napovedá názov, príbeh bude zameraný na postavu bez rúk. Opäť to bude ženská postava, ktorá okúsi krutosť sveta. O to viac je tento príbeh krutý, že o ruky je dievčina pripravená svojim vlastným otcom, ktorý uzavrel zmluvu s Diablom, aby si udržal svoje bohatstvo:
Odnesli ji na dvůr, ležela ve stínu jabloně. U špalku na štípání dříví. Ruce měla svázané a postava před ní byla na pozadí svítícího slunce černá. Nestál tam ďábel, ale její…
„T-tati?“ zašeptala.
„Odpusť mi.“ Mluvil bezvládným hlasem a silou vytáhl její ruce nahoru na špalek. Pevně je přidržel.
„Tati, t-to nesmíš…!“
Zvedl sekeru. V lesklé čepeli se zatřpytilo slunce. „Odpusť mi to, holčičko.“
První rána neměla stejně jako jeho hlas žádnou sílu, a tak to musel zkoušet několikrát. Bolest ji stravovala a svět se opět propadl v nicotu.
Týmto skaličením sa pre hlavnú postavu muky vôbec nekončia. Keďže dievčina urputne Diablovi odolávala, ten sa rozhodne jej čo najviac znepríjemniť už aj tak zruinovaný život. To, ako tento koncentrovaný boj dobra s temnotou nakoniec dopadne, stojí určite za prečítanie.
Slovo na záver
Až do zoznámenia sa s touto knihou som nejako cielene neštudoval príbehy od bratov Grimmovcov. Je to vlastne prvá kniha ich rozprávok, ktorú mám prečítanú (samozrejme, tie notoricky najznámejšie príbehy sa ku mne nejakým spôsobom dostali). Určite mám v pláne siahnuť aj po tých verziách rozprávok, ktoré sú už sčasti upravené a kde sa zjemňovali hrany niektorých pasáží. Veď v tejto knihe bolo predstavených iba desať príbehov, pričom Grimmovci ich zozbierali niečo cez dvesto. Dobrá správa je, že okrem tohto prvého dielu je na svete aj ďalšie pokračovanie Grimmov od Andersena & Bødkera. Uvidíme, ako rýchlo sa to podarí Argu preložiť a vydať. Osobne totiž knihe Grimmové udeľujem zaslúžených 100%.
[Varovanie autora: pokiaľ máte v pláne si v blízkej dobe prečítať komerčne vydané rozprávky bratov Grimmovcov, kde boli kruté pasáže eliminované, urobte tak skôr, než sa pustíte do tohto vydania. Po prečítaní tejto knihy totiž budete zrovnávať zjemnené a upravené rozprávky s tými drsnými. A verte mi, tie drsné v tomto boji vyhrajú.]
Napísal: Mizantrop Filozof (instagram profil)
