Angelus Fest – fotoreportáž a niekoľko poznámok z koncertu

Vopred upozorňujem, že toto nie je klasická reportáž, ale skôr len útržky a niekoľko poznámok z akcie. A hej boli tu so mnou aj B. a Devana, lenže oni sa necítili nič moc písať.


Angelus festival sa už niekoľko rokov koná v mojom rodnom meste na podporu detského onkologického oddelenia Fakultnej nemocnice F. D. Roosvelta. Ušľachtilá vec organizátorov sa každoročne konala na miestnom banskobystrickom amfiteátri, kde organizovali, alebo teda len chceli organizovať koncerty aj Pat a Mat slovenskej metalovej scény. Máme amfík, aj cestu Džonyho Deppa, ale kapely tam nehrajú. Amfík je v popravde nevyhovujúcom stave, zamrzol tam čas a vstup vyzerá akoby sa kolotočári z Rumunska zasekli v 90. rokoch a ostali parkovať pri vstupe. Ale nie o tom som chcel.

Tento rok mal Angelus fest zmeniť miesto konania a z ošarpaného amfiteátra sa mal premiestniť do pekného prostredia vily Dominika Skuteckého a celé to malo ostať ako open air akcia. A čo čert nechcel… toho dňa a aj niekoľko dní predtým Perún naháňal čerta po okolí Banskej Bystrice, triafal ho bleskami, avšak čert sa skrýval vždy poza skalu. Hromovládca od nervov púšťal prietrže mračien a keďže organizátori nezvolili správnu krvavú obeť, pršalo aj v sobotu. Celá akcia sa presunula do legendárneho Kultúrneho domu v Podlaviciach – to je asi to najviac v riti sídlisko v Banskej Bystrici. To by samo o sebe problém nebol, keby sa miestnym metalistom chcelo zdvihnúť rite a prísť podporiť akciu. Tento rok to bola najhoršia účasť za všetky ročníky. 

Popravde zo zostavy ma zaujímali tak 2-3 kapely a preto nebudem vypisovať štandardne o tom, kto čo hral a podobne. Kúpili sme si teda Urpín 10tku, ktorá sa prekvapivo dala piť a hudobnú kulisu som začal registrovať až s kapelou Down to Hell, akýsi symphonic black metal. Už pri zvukovej skúške som tušil, že toto bude prúser deluxe. A veru bol, nech mi prepáčia organizátori, ale toto sa nedalo počúvať. Priemerný black metal, ktorý by zaujal možno tak 20 rokov dozadu a do toho ženské vokály, ktoré teda nie zrovna ladili. Ja som radšej odišiel von a radšej som si k tej 10tke dal aj nejaké „volume“. 

Ľudia sa trochu nazbierali na domácich inštrumentalistov Abstract. Koncert Abstract nikdy neurazí, ja osobne ich mám rád a považujem ich za jednu z nedocenených kapiel domáceho undergroundu. Áno nespieva sa tam, áno mohli by už konečne vydať niečo nové, ale to adresujte prosím kapele. Nasledovali Litovci Juodvarnis, asi headliner dnešného dňa. Juodvarnis som videl už mnohokrát. Je to záruka kvality, chalani sú zohratí a profesionálni hudobníci, gitarista a bubeník robia zvukárov na väčších festivaloch v Pobaltí (momentálne zvučia lotyšský Zobens un Lemes). Na tento koncert si však budú asi nadosmrti pamätať. Ani nie preto, že v sále bolo tak cca 70-80 ľudí, ale skôr preto, že im 4krát (slovom štyri) praskli struny. Nevídané, sureálne. Na záver večera zahrali Six Degrees of Separation a bolo mi ich teda ľúto, pretože metalisti asi išli domov na večerníček. DMNVS síce hovorila, že ju ich vystúpenie nudilo, ale podľa mňa je to jedna z najnedocenejších kapiel na českej scéne. Síce nechápem škatuľku z plagátu „soul metal“, ale ich podivná kombinácia thrash/doom/progressive(?) metalu ma baví vždy keď ich vidím naživo. Melodické, chytľavé a veľmi špecifický a dobre zapamätateľný vokál. Na druhý deň som si hneď pustil ich album Of Us (2010), k poslednému sa dostanem hádam najbližšie. 

Samozrejme o akcii sme sa debatovali so známymi a k príčinám slabej účasti by sme určili: Veľká frekvencia Angelus festov v priebehu roka. Síce sa konajú na rôznych miestach, ale je to stále len stredné Slovensko. Ďalej možno slabšia zostava? Aj keď v prípade benefičnej akcie mi je naozaj jedno, čo tam hrá, idem podporiť kvôli dobrej veci. Počasie a zmena miesta = metalisti nepoznajú dáždniky a pršiplášte.

Za fotografie ďakujeme Štefanovi Šimunimu.

Napísal: S. 

Author: Bes Webzine

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *