V piatok 12. mája 2023 sa v Brne rozozvučali karpatské ozveny v podaní kapiel Dordeduh, Heiden a Besna. Koncert sa odohrával vo vychytenom klube Melodka, v ktorom som už navštívila nejeden koncert a v podstate už do klubu som kráčala s dobrou náladou, pretože som vedela, že táto akcia bude minimálne aspoň z technického hľadiska zvládnutá na výbornú. Našťastie som sa vôbec nesklamala – v tomto momente by som vlastne mohla aj ukončiť report, nakoľko voči večeru nemám takmer žiadne výčitky. Ale nemohla by byť reportáž uzavretá hneď v úvode, všakže?

Takže, úvod do večera nabitého skvelou hudbou započala bratislavská kapela Besna, ktorú som už mala šancu prvýkrát vidieť približne pred rokom vo Zvolene spoločne s kapelou Solipsism (dátum si žiaľ už nepamätám). Čo však už môžem s istotou povedať, tak je to, že chalani skvelo odštartovali úvod do celého večera so svojím energickým vystúpením. Bolo vážne vidieť, že si koncert užívajú a na takéto predstavenia je fakt radosť sa pozerať a vlastne sa aj táto energia presúvala do publika. Miestami som mala pocit, že po každej skladbe sa poslucháči len pridávali. Na koncerte vyhrávali piesne hlavne z najnovšieho albumu Zverstvá (2022), objavil sa tu aj najnovší singel Neha, ktorého hlavná myšlienka bola vopred predstavená a odohralo aj čo to z predošlej tvorby. Napriek tomu, že kapela je pomerne mladá (založená cca v roku 2017), tak čo sa týka interakcie s publikom a celkového vizuálneho efektu to zvládajú fakt výborne. Svoje predstavenie dokonca ukončili aj známym citátom: „Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.“ Pevne verím, že kapelu ich elán neopustí a vystúpenia a tvorba sa bude ďalej len zlepšovať. Držím palce!     

Po tomto energickom úvode už nastúpili povedzme atmosferickejšie nôty v podaní domácej kapely Heiden a rumunských headlinerov Dordeduh. Tu sa však musím priznať, že tieto kapely som do koncertu nemala napočúvané, registrovala som ich len z rozprávania a v podstate len pár dní dopredu som si napočúvala aspoň najnovšie albumy, aby som prišla ako tak pripravená. A ďalšie priznanie (hádam už posledné) spočíva v tom, že s kapelou Heiden som trošičku bojovala a nevedela som im prísť úplne na chuť. Po hudobnej stránke je to samozrejme skvelo odvedená práca, ale akosi mi do celého konceptu nezapadal zvolený štýl vokálov… ALE! To sa našťastie na živom predstavení úplne obrátilo. Čo mi na albumoch prišlo nemastné neslané, tak ma to prekvapilo na živom prevedení, kde spevák zvolil cestu harsh vokálov a to bolo vážne dobré rozhodnutie. Hudba v tomto okamihu začala do seba oveľa komplexnejšie zapadať a ja som si ich koncert o to viac užila. Čo sa týka setlistu kapely, tak zvolili hlavne skladby z najnovšieho albumu Anzjel, ktorý na pódiu pokrstili poctivou pálenicou (ten surový zápach nedozretej pálenky ma prenasledoval celý večer) a odznelo niečo aj zo staršieho albumu A kdybys už nebyla, vymyslím si tě, slangovo nazývaného Z labutí (2013).   

Celý tento vynikajúci večer uzavrela rumunská kapela Dordeduh. Tu však musím podotknúť, že ich tvorba sa mi páčila od prvého vypočutia a ich predstavenie ma absolútne nesklamalo. Primárne odohrali skladby z albumu Har (2021), možno odznelo aj niečo staršie, ale to sa mi nepodarilo pravdupovediac zachytiť. Každopádne, Rumunom sa na koniec večera podarilo zaplniť viac-menej celý klub, čomu sa vlastne ani vôbec nedivím. Na ich predstavení som nenašla žiadnu chybičku a veľmi sa mi páčilo, ako spevák po každej odohratej skladbe interagoval s publikom so slovami: „Díky moc!“, kde mal až prekvapivo veľmi dobrú výslovnosť. Bola to vydarená bodka celého programu a som rada, že môžem túto kapelu zahrnúť do svojho repertoáru. 

Suma sumarum na záver,  tento koncert som si vážne užila až do posledného momentu – či už po hudobnej stránke alebo organizačnej, ktorá sa fakt držala zverejneného harmonogramu. Ešte by bolo samozrejme potrebné zmieniť vynikajúcu prácu zvukárov a taktiež aj prácu osvetlenia, ktoré dodávalo šmrnc každému vystúpeniu – páčilo sa mi, že pri dynamických Besniakoch bolo vyžité červené osvetlenie a pri progresívnejších tónoch kapiel Heiden a Dordeduh bolo osvetlenie ladené skôr do chladnejších (modrých – fialových) odtieňov. Taktiež sa mi páčila aj práca so stroboskopmi, ktoré neboli rušivé a zbytočne intenzívne. Ešte veľmi ďalšia zaujímavá vychytávka klubu Melodka bola, že mali vymyslený klimatický systém… minimálne ja som to ešte v žiadnom klube predtým nepostrehla (fakt super vec, konečne žiaden zápach zo spotených tiel). No ale nakoniec by som chcela ešte chcela vyjadriť podporu klubu Melodka, keďže momentálne majú problémy s prenajímateľom a pomaly sa blíži koniec tomuto skvelému priestoru. V podstate ako „obyvateľ“ Brna dúfam, že sa im podarí nájsť minimálne tak dobré miesto ako doteraz a že sa ich milý kolektív udrží aj na novom mieste. Som veľmi zvedavá a prajem hlavne pevné nervy.

Napísala: Devana