
Na jar vyšla na domácej scéne novinka od michalovskej štvorice Goholor. Žiadosť o recenziu pristála v našom emaile, tak jej teda poďme vyhovieť. Plnohodnotný album s názvom Locus Damnatorum vychádza 10 rokov od debutového EP In Saeculis Obscuris. O vydanie sa postaral pomerne mladý mexický label Personal Records, ktorý má vo svojej stajni zbierku z celého sveta, vo väčšine úplne neznámych kapiel.
V prípade Goholor nejde o žiadnych nováčikov, či omladinu, ale skúsených hudobníkov. Minimálne dvojicu za bicími a gitarou môžete poznať z blackmetalového projektu Dimonsium Chaotic (viac sa dočítate tu). Poďme sa teda pozrieť, čo sa skrýva v nahrávke s latinským názvom Locus Damnatorum.
Goholor začínajú z ostra a prvá skladba Demonical Redemption celkom odzrkadľuje to, čo sa bude odohrávať počas celej nahrávky trvajúcej niečo cez 38 minút. Rýchle tempo je vedené predovšetkým bicím a štruktúra riffov čosi napovedá o inšpirácii v severskom štýle, či už ide o black alebo deathmetalovú zložku. Ak ste fanúšik Immortal alebo Dissection, niektoré gitarové postupy vás vyslovene potešia. Celá produkcia je z hľadiska zvukovej stránky na veľmi solídnej úrovni, a rovnako tak aj technické zručnosti členov.
Ako slabinu albumu vidím predovšetkým kompozičnú časť, kedy sa človeku jednotlivé skladby zlievajú dokopy a chýba nejaký výrazný moment. V prípade black/death metalu by som si možno vedel predstaviť akýsi agresívnejší prístup, či už je to z pohľadu jednotvárne znejúceho vokálu alebo veľmi podobne znejúcich riffov. Ono sa to síce snažia oživiť miestami melodické linky a sóla, avšak na konečnom výsledku to moc nemení. Skladba Last Groan Devoured by Death síce začína melodickou vyhrávkou v gothernburskom štýle, ale to jednoducho nestačí. To čo sľubne začína a v pomalom tempe ukazuje potenciál zaujať nedosiahne svoj vrchol a zablúdi kdesi v priemernosť.
Z nahrávky Locus Damnatorum mám celkovo rozporuplné pocity. Produkčne a hráčsky sa mi to chce páčiť, ale zároveň tam nedokážem nájsť nejaký silenejší moment. Nepomáhajú tomu ani názvy skladieb, ktoré sú tak trochu generátorom black a deathmetalového klišé. Goholor jednoznačne má na to byť nadpriemernou kapelou na domácej scéne, chcelo by to však viac z hľadiska kompozície. Goholor by však mohli prekvapiť živým vystúpením.
Hodnotenie: 6/10
Napísal: S.
English overview:
I found Locus Damnatorum to be a solid and well-played release that draws heavily from the Scandinavian black/death metal tradition. While I appreciate its production, musicianship and occasional melodic moments, the album ultimately feels too uniform to leave a stronger impression. Goholor clearly have the skills and potential to stand out, but I would have welcomed more variety and a stronger compositional edge.





