K spísaniu tohto článku ma inšpirovalo viacero skutočností, pričom jednou z nich bol koncert Skyforger na minuloročnom Kilkim Žaibu festivale (reportáž tu), kde predviedli naozaj unikátnu show. Ďalším dôvodom bolo a stále je, všeobecne malé povedomie o baltských národoch, ich kultúre a dejinách na Slovensku. Tá sa odráža aj v textoch a tematike viacerých metalových kapiel a za najznámejšiu kapelu celého Pobaltia môžeme považovať práve lotyšský Skyforger. Dovoľte mi teda predstaviť unikátny kúsok ich tvorby spojenej s dejinami boja za vlastnú slobodu (ako povedal spevák počas koncertu na Kilkim Žaibu: „pretože rovnaký boj za slobodu v súčasnosti zvádzajú aj ukrajinskí hrdinovia“.

18. novembra si Lotyšsko pripomína výročie svojej samostatnosti. Na rozdiel od Litvy nemali nikdy svoje kráľovstvo, alebo spoločný štát ako to bolo v prípade Poľsko-litovskej únie. Baltské kmene, ktoré kedysi obývali toto územie boli pod postupnou nadvládou nemeckého švédskeho a napokon a ruského panstva. Prejdime však ku samotnej kapele Skyforger, ktorá ako som spomenul, pracuje s témou lotyšských dejín od počiatku svojej diskografie.

Pravdepodobne väčšina z vás pozná lotyšskú metalovú legendu, ktorá je na scéne už takmer 30 rokov. Skyforger zo začiatku hrali black metal s pohansky ladenými textami a občasnými ľudovými melódiami a vyhrávkami, neskôr sa vyvinuli jedného z najvýraznejších zástupcov pagan metalu v Európe. V roku 2015 Skyforger vydali album s názvom Senprūsija, v preklade Staré Prusko, kde figuruje skladba Nekas nav aizmirsts (Nič nie je zabudnuté). O tri roky neskôr k tejto skladbe vyšiel klip, ktorý dokonale reflektuje symbiózu hudobnej a vizuálnej zložky. V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať samostatným historickým a symbolickým momentom v klipe, hudobnej zložke spolu s komentárom v kontexte dejín.

Ako som v úvode spomenul, územie dnešného Lotyšska obývali viaceré, už neexistujúce kmene. Hovorili jazykmi, ktoré z lingvistického hľadiska boli odborníkmi v 19. storočí identifikované ako baltské a v rámci indoeurópskej jazykovej rodiny majú najbližšiu príbuznosť k jazykom slovanským. Baltské jazyky, ktoré sa do dnešných dní zachovali sú litovčina a lotyština a takmer vôbec si nerozumejú. Častokrát sa človek môže stretnúť s mylným alebo zámerne demagogickým tvrdením, že sú to jazyky slovanské, čo však vôbec nie je pravda. Historické baltské kmene postupom času zanikli v dôsledku rôznych vplyvov, či už spájaním do väčších celkov alebo vonkajším vplyvom, napríklad germanizáciou ako v prípade Prusov. O ich existencii vieme z písomných prameňov a bohatých archeologických nálezov. Na území Lotyšska sa našťastie zachovali názvy týchto kmeňov a sú po nich pomenované aj etnografické regióny. Boli to Zemgalovia, Latgalovia, Kurovia, Selovia, ale silný vplyv v tejto oblasti bol aj od ugrofínskych Livov. V lotyšskom jazyku sú do dnes stopy vplyvu tohto ugrofínskeho jazyka. Pre ilustráciu v článku uvádzam aj text piesne a v závere aj jej preklad, aby ste mali predstavu o lotyšskom jazyku.

Samotná skladba Nekas nav aizmirsts v sebe skrýva z hudobného hľadiska viacero elementov charakteristických pre tvorbu Skyforger. Gitarové linky už spočiatku naznačujú, že ide o značne výpravnú skladbu a úvodu dominujú bicie s melodickou gitarou. Videoklip strieda zábery zo živého koncertu Skyforger k albumu Senprūsija, a hranej/filmovanej časti, ktorá je prestrihaná historickými dokumentami. Ako prvé sa vo videu objaví rozľahlý les (charakteristický pre krajiny Pobaltia a špeciálne Lotyšska), kde leží žena v bielych šatoch, ktorá stelesňuje ústredný motív scenáru. Môžeme povedať, že je personifikáciou lotyšských kmeňov, možno lepšie by bolo povedať, že ide o ich slobodu alebo vedomie. Budeme ju teda volať po lotyšsky Brīvība (sloboda). Brīvība sa spočiatku v lese len rozhliada a tento moment môžeme interpretovať ako postupné osídľovanie územia a migráciu baltských kmeňov v počiatkoch dejín. Geografické rozloženie (súčasných) baltských národov bolo v proto-historickom období oveľa širšie ako je tomu dnes a podľa etymológie názvov riek sa predpokladá, že baltské kmene obývali západnú časť dnešného Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.

Dramatizáciu scenára videoklipu zvýrazňuje aj hudobná zložka a v úvode, kedy sa skladba ešte len rozbieha a nepočujeme vokál. Až s jeho nástupom prichádza scéna, ktorá „mení“, respektíve posúva dejiny. Brīvība v lese nachádza ľudskú lebku ako symbol smrti a následne si ušpiní ruky od krvi. To sa už dostávame na prelom 12. a 13. storočia, keď na územie rižského zálivu prichádzajú nemeckí kolonisti a s ním Rád mečových bratov a násilná christianizácia (v tomto období vzniká aj hlavné mesto Riga). Tento historický skok z hľadiska písomných prameňov nie je vo výklade dejín Pobaltia tak neobvyklý, keďže zmienok o baltských kmeňoch je skutočne málo a na „scénu“ historického diania sa dostávajú až po kontakte s kresťanstvom. Dôležité je poznamenať, že kresťanstvo prichádza do Pobaltia oproti ostatným častiam Európy o niečo neskôr.

Možno mierne idealisticky je vo videu zobrazený fakt, že vojnový konflikt a krviprelievanie prichádza s kresťanským vpádom. Samozrejme realitou bolo, že aj medzi baltskými kmeňmi dochádzalo ku konfliktom a nájazdom. Rovnako tak aj niektoré kmene začali rýchlo spolupracovať s kresťanskými usadlíkmi a kvôli podielu na koristi, či území viedli vojny proti konkurenčným kmeňom. K zobrazeniu dobových udalostí tu Skyforger využili krátky prestrih na video, ktoré bolo použité z hraného dokumentárneho filmu The Baltic Tribes – Last Pagans of Europe (2018). S utrpením ženy (personifikovanej slobody), ktorá zažíva tieto útrapy dobre korešponduje aj text piesne.

Bezmiega naktīs
Nāk drūmas domas
Kā lietuvēns prātu tās nomāc
Cik daudz kas ir bijis
Cik asiņu lijis
Par brīvību cik atdots ir dzīvību

Časovanie vizuálnej a hudobnej časti je v tomto videoklipe dôležité a vôbec ho nepovažujem za dielo náhody. Práve naopak, video je zostrihané veľmi umne, čo môžeme vidieť a počuť počas celých, takmer siedmych minút. Pieseň v sebe nesie rovnako viacero elementov, temnejší, ktorý je zastúpený black metalovými riffmi a veselší, respektíve melodickejší, sprevádzajúci hlavnú linku a refrén. Po období stredoveku a novoveku video preskakuje dlhé historické obdobie, ktoré z pohľadu Lotyšska môžeme charakterizovať ako nestále, kedy bolo toto územie súčasťou Švédskeho kráľovstva, neskôr Cárskeho Ruska a počas prvej svetovej vojny okupovaní Nemeckom. V tomto bode prichádza jedna z najdôležitejších častí klipu, a tou je spomínaná prvá svetová vojna. Za slobodu Lotyšska sa proti nemeckým okupačným vojskám sformovali jednotky lotyšských strelcov (na ktoré odkazuje aj album Skyforger – Latviešu strēlnieki z roku 2000), v tom čase bojujúcich na strane Cárskeho Ruska, avšak neskôr sa stali hlavnými aktérmi v boji za samostatnosť demokratického Lotyšska. Rovnako aj tu prechádza video do prestrihov z bojov týchto jednotiek z ich najťažších bojov.

Bet nekas nav aizmirsts un aizmirsts nedrīkst būt!
Nekas nav aizmirsts un aizmirsts tas nedrīkst būt!

Historicky prvá samostatnosť, ktorú vyhlásili 18. novembra 1918, však Lotyši nezískali vôbec ľahko a po ukončení prvej svetovej vojny ich čakali ešte ďalšie náročné mesiace. Rozdelenie Lotyšska na nemeckú a ruskú časť bolo jedným z najzložitejších období. Lotyšské územie počas prvej svetovej vojny výrazne trpelo, pretože front medzi ruskými a nemeckými jednotkami zastal práve na rieke Daugave a v tomto období prišli o veľkú časť svojej populácie. Z celkového počtu približne 2 a pol milióna obyvateľov kleslo toto číslo na 1,6 milióna. Z tejto demografickej rany sa už nikdy nespamätali a posledné sčítanie obyvateľov hovorí o počte 1,8 milióna.

Po udalostiach z prvej svetovej vojny prichádza ešte tragickejšie obdobie 20. storočia, a to dokonale vystihuje aj hudobná časť. Približne v polovici piesne (2:53) prichádza zmena tempa a intermezzo a zábery z prvej sovietskej okupácie Pobaltia z rokov 1940-41, kedy bolo do sibírskych gulagov deportovaných desiatky tisíc obyvateľov Litvy, Lotyšska a Estónska. Ide o najdepresívnejšie obdobie lotyšských dejín a dnes môžete v hlavnom meste Riga navštíviť múzeum venované práve okupačným rokom, ktoré súviseli aj s následnou nacistickou okupáciou a neskôr znova sovietskou.

Vai tad par velti tie cilvēki bija
Vai tad par velti viņi mira, viņu asinis lija?
Lai sejas un vārdus neviens neatceras
Tomēr turpina dzīvot viņi leģendās
Dzejā un mūzikā

Vráťme sa ďalej ku skladbe, ktorá zobrazuje tieto udalosti dosť emotívne. Protagonistka videoklipu tu prechádza akýmsi tranzom z tragédie a upadá do zúfalosti. Pieseň sa rovnako prispôsobuje (samozrejme je to opačne – klip piesni) svojou atmosférou a sprevádza vykreslené udalosti temnejšou pasážou – od gitarovej vyhrávky až k thrash metalovej „riffovačke“. Brīvība beží v beznádeji do rieky kde sa topí a v tomto bode pieseň výborne graduje. Atmosféra a celá štruktúra sa tu doslova láme v podobe jednoduchej a veselej píšťalovej melódie. Vo videu ju hrá líder skupiny Pēteris s doprovodom lotyšského strunového nástroja kokle. Symbolicky v okolitej prírode nastáva jar a objavujú sa živočíchy ako užovka (v baltskom folklóre významný symbol šťastia), roháč, či orol, azda ako symboly sily.

V tomto momente už skladba Nekas nav aizmirsts vrcholí v naozaj výnimočnom duchu. Či už je to z hľadiska historického, ktoré je vyjadrené v klipe udalosťami z roku 1989, keď obyvatelia pobaltských štátov vytvorili tzv. baltskú reťaz – 600km dlhá reťaz, približne dvoch miliónov ľudí ako symbol odporu voči ZSSR alebo z hľadiska hudobného v podobe záverečného gitarového sóla. Alvis (melodická gitara), stojí na pozostatku hradného kopca a víťazoslávne dvíha gitaru k nebu, pričom Brīvība vstáva z znovuzrodená z rieky. 

K záveru už asi nie je čo dodať a pripájam preklady textu piesne, s ktorým mi pomohla moja drahá kamarátka Inese Pintāne.

V bezesných nocích
Objevují se ponuré myšlenky
Jako inkubové trápí mysl

Stalo se tolik věcí
Bylo prolito tolik krve
Za svobodu bylo obětováno tolik životů

Přesto člověk sám k sobě
Je nejhorším predátorem
Bolest a utrpení po celou tu dobu
Stále nestačí

Kde je pokrytectví, kde je pravé srdce
A jak mohl někdo dobrovolně zemřít za lež?

Ale národ proti národu
Pořád cítí nenávist
Protože „jen člověkem“ nikdo nechce být

A pravda, jako vždy
Od těch, kteří mají největší sílu
A to vše, což je nepříjemné
Je rychle vymazáno z historie

Ale nic není zapomenuto a nikdy nebude
Nic není zapomenuto a nemůže být!

Navzdory snahám to skrýt, zůstává historie
Prostě to nemůžete vytrhnout jako stránky z knihy

Dávají tito lidé své životy za nic?
Byla jejich krev prolita za nic?
I když si nepamatujeme jejich jména a tváře
I nadále žijí v legendách, poezii a hudbě

Budeme vždycky vzpomínat
na Ty, kteří položili své životy za svobodu

Nic není zapomenuto a zapomenuto nemůže být!
Nic není zapomenuto a zapomenuto nebude!