Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu

 

V znamení hromu

Minulý rok sme stránky nášho webzinu obohatili o článok rozoberajúci domáci black metal. Slovensko nie je veľká krajina, ale i napriek tomu, že sme nikdy nemali scénu ako majú napr. na Ukrajine či Poľsku myslím si, že je zmysluplné písať tieto riadky. Tento článok slúži ako spomienka na domáce skupiny a albumy, ktoré budú navždy spájané s pohanstvom v black metale.

Osloviť a spomenúť tie najdôležitejšie skupiny, ktoré stáli pri zrode aj tohto webzinu, je pre nás ako redakciu dôležité. Možno Vás napadne otázka načo sa hrabať v minulosti. Z jedného dôvodu a to zhodnotenie tohto špecifického hudobného žánru, ktorý je už dlho na ústupe nie len u nás ale aj v zahraničí. Aj o tomto je tento článok. O jednej veľkej nostalgii, ale zároveň aj spomienkovom rozprávaní ľudí, ktorí myšlienky staré stáročia opäť vzkriesili k životu. Mystický svet starých božstiev, rituálov, kultových miest, folklóru, ale aj hnevu proti zaužívanému náboženstvu. Toto je pagan black metal na Slovensku, alebo inak povedané článok o tých, ktorí nasledovali jednu z mnohých vĺn black metalu v jeho histórii. So všetkými pozitívami a negatívami.

Nerád by som robil dáky zbytočný historický úvod ako v predchádzajúcom článku, prípadne spomínal skupiny, ktoré začali koketovať s pohanskou symbolikou okrajovo. Rád by som sa zameral, a bez chronologickej postupnosti vymenoval albumy, ktoré najviac zasiahli domácu scénu a rezonujú medzi fanúšikmi tohto žánru dodnes. Nebudem uvádzať všetko, keďže rozoberať všetky projekty, často aj nepostačujúcej kvality, by bolo kontraproduktívne. Tak isto recenzovať jednotlivé albumy na našich stránkach samostatne nedáva po toľkých rokoch zmysel, nakoľko ide všetko až na pár výnimiek o historické relikty, ktoré časom získali punc nostalgie a možno pre niektorých fanúšikov aj status „kultovosti“. Na záver treba zdôrazniť, že cieľom tohto článku je zaspomínať si na zaujímavé nahrávky, ktoré formovali aj členov tejto redakcie a nie propagácia akejkoľvek ideológie.

 

Immortal Hammer – V znamení Perúnovho kruhu

Immortal Hammer predstavujú z hľadiska histórie jednu z prvých slovenských black metalových skupín, ktorá začala tematicky riešiť pohanstvo. Zároveň, je to jedna z prvých skupín, ktoré som vo svojich začiatkoch počul z domácej scény. Ešte aj dnes po tých rokoch má debutový album V znamení Perúnovho kruhu (2002) celkom slušný výtlak. Až na pár produkčných detailov, ktoré sa týkajú hlavne bicieho automatu, by som ostatné veci veľmi nemenil. To je však môj subjektívny názor s veľkou dávkou osobnej nostalgie, kedy tento album hral v mojich ušiach pomerne často. Ale pekne po poriadku.

Immortal Hammer sa objavili na scéne v roku 2000 a spolu s Algor či Ancestral Volkhves patria medzi prvých priekopníkov, ktorí zasvätili svoju tvorbu stále populárnejšiemu pagan black metalu. Ten sa „na prelome milénia“ už niekoľko rokov rozvíjal u našich severných a východných susedov. Po úvodných demo nahrávkach Tjarnaglofi (2001), Ohňom vojny spálená zem (2002) a Ochrancovia temnej krajiny lesnej (2002) sa dvojica Lord Hades a Lord Beelphegor v roku 2002 odhodlala k debutovému albumu. Lord Hades si v rozhovore pre náš webzine spomína na začiatky skupiny takto:

„Bol rok 1999-2000, keď som prišiel do kapely, ktorá ešte nemala pevné vyhranený štýl ani názov. Kapela mala štyroch členov, ktorí nás postupne opúšťali a tak vznikol Immortal Hammer. Prvé dema sme robili ešte v trojici, ale postupne odišiel aj bubeník a bicích nástrojov sme sa zhostili my. Nebolo to úplne šťastné riešenie a vtedy vznikla myšlienka používať automatického bubeníka. Z odstupom rokov mám tieto demá však rád.“

 

 

Album vyšiel pod českým vydavateľstvom Eclipse Productions, ktoré neskôr zmenilo názov na Long Ago. V prvých rokoch nového tisícročia to bolo jedno z väčších vydavateľstiev, ktoré spropagovalo svojimi vydaniami skupiny ako Inferno, Tundra, Trollech, domáci Algor, či poľskú Arkonu alebo ukrajinský Astrofaes. Nakoniec aj nasledovník debutového albumu Immortal Hammer EP Volanie bohyne smrti (2003) vyšlo na 7 palcovej platni pod týmto vydavateľstvom. Inak na danú dobu niečo netradičné a pokiaľ sa nemýlim prvý vinyl s black metalom na Slovensku. Dodnes by sme všetky 7 palcové platne domácej scény porátali veľmi rýchlo.

„S ľuďmi z Eclipse Productions sme sa poznali už dlhšie z rôznych koncertov prevažne v Českej Republike, ale aj na Slovensku. Od začiatku sme vedeli že Eclipse bude náš label. Po nahratí nášho debutu bol plán nahrať mini album, ktorý sme aj dokončili s názvom Ohňom vojny spálená zem, no ten nám nakoniec Eclipse nevydal. V krátkej dobe sme však nahrali ďalšie dve skladby a tie vyšli na spomínanej 7 palcovej platni. Dve skladby zo spomínaného mini albumu nakoniec vyšli na kompilácii spolu so skupinami ako Inferno, Besatt, Negura Bunget, atď.“

V znamení Perúnovho kruhu otvára úvodné pochodové intro s rovnakým názvom ako album samotný. To, čo jemne naznačuje už intro, ale aj úvodná skladba Inkvizítor, je zvuk a miestami nevhodné tempo bicích. Zvuk je extrémne umelý a tempo v niektorých klepačkách až neľudsky rýchle, čo z odstupom rokov mierne kazí celkový dojem z nahrávky. Každopádne s podobnými chybami sa stretávame aj pri iných nahrávkach zo zahraničia, či už u skupín ako poľská Arkona, raná tvorba Krody alebo Slavland. Z odstupom rokov musím uznať, že to bol celkom veľký strašiak a poznávací znak viacerých pagan black metalových skupín z tej doby. Lord Hades sa k automatu na albume vyjadril nasledovne:

„Proste sme chceli vtedy vynikať a robiť agresívny pagan black metal. Som názoru, že menej je niekedy viac a až na pár výnimiek to ľudia vnímali celkom dobre.“

Mimo tejto chybičky sa nám dostáva surový, nasratý black metal s nezameniteľným vokálom Beelphegora. Gitarové riffy sú chladné, prešpikované škandinávskou atmosférou a režú ako vysokohorská, zimná búrka. Nakoniec aj samotný obal albumu verne vystihuje celkovú atmosféru. Hymnických, dobre zapamätateľných skladieb je tu niekoľko, a to hlavne úvodná Inkvizítor, Im dunkelem wald, Tisícročný duch vojny či V mene kultu. Skladby nemajú zložitú kompozíciu, vystavané sú jednoducho, ale zato úderne. Album má okolo 48 minút, no jednoznačne toľko nenávisti, surovosti a hnevu, domáca scéna v dobe vydania ešte nezažila. Každopádne po roku 2002 prichádza čas pre ďalších nasledovníkov a to skupinu Algor, ktorá prichádza so svojím debutovým albumom Úder pohanského hnevu. Ten sa dodnes pýši u väčšiny fanúšikov až kultovým statusom. To je už však iná kapitola, ktorú rozoberieme nižšie. Immortal Hammer sa po vydaní nasledujúceho EP pobrali k dvadsaťročnému spánku. Nechajme Lorda Hadesa nech prehovorí pár viet na záver.

„Bol v pláne ďalší full-length album, no vzťahy v kapele sa časom zhoršili. Nebudem tieto veci rozpisovať, no zánik kapely už bol bohužiaľ predurčený. Beelphegor sa už vtedy pohrával s myšlienkou vytvoriť ďalší hudobný spolok. Ja som sa nikdy nevzdal myšlienky pokračovať s Immortal Hammer, chcelo to ale čas.“

 

Algor – Úder pohanského hnevu

Skupina Algor vstúpila na scénu koncom 90. rokov niekoľkými úvodnými demo nahrávkami, no to čo prišlo v roku 2003, čakal asi málokto. Hneď v úvodných vetách narážam na dnes recenzovaný materiál, debutový album Úder pohanského hnevu. Ten bol vydaný v Eclipse Productions a za jeho nahratím stojí ústredná dvojica skupiny Aldaron a Slavfist. Debutový album disponoval takou silou, že začiatkom milénia vyslovene vyrazil dych nejednému fanúšikovi domácej scény a dodnes patrí medzi najlepšie hodnotené albumy. Algor pokračoval razantne ďalej a po niekoľkých split albumoch prišiel po dlhých desiatich rokov nasledovník v podobe albumu Hierofánia (2013) vydaný v Hexencave Productions. Materiál bol prijatý veľmi kladne. Inšpiráciu čerpal u svetoznámeho rumunského religionistu Mircea Eliadeho, ktorý s pojmom hierofánia (zjavenie posvätna) pracoval a aktívne ho používal. Album naznačil istú zmenu v hudobnom smerovaní a textovo bola nahrávka oveľa vyzretejšia. Nasledujúci split album s Aeon Winds dokázal, že Algor stále pevne stoja na domácej scéne, no hranice black metalu sa od ich tvorby stále viac a viac vzďaľujú. Nás však zaujíma debutový materiál, obdobie pagan black metalu, kedy Algor hrdo stál na jeho pomyselnom čele. Aldaron si na toto obdobie spomína v našom staršom rozhovore z roku 2010 takto:

„Debut bol silný hlavne po hudobnej stránke. Vtedajšie texty do seba vstrebali veľké ovplyvnenie nastupujúcou Pagan – black metalovou scénou, ktorá sa v tej dobe v Česko – Slovenskom priestore začínala iba formovať. Je to už starý materiál, v podstate zachytáva tvorbu rokov 1999 – 2002. Za týmto albumom si však stojím a myslím, že nám získal oprávnené uznanie a rešpekt.“

 

 

Aký bol teda Úder pohanského hnevu a aký mal vplyv na domácu scénu? Album začína naozaj veľmi pompézne. Silné gitarové riffy, vynikajúci zvuk a extrémne tempo od prvých minút. Skladby ako Vzplanutie slovanskej nenávisti či Pohanský boj nenechajú poslucháča vydýchnuť a naplno ho vtiahnu do albumu. Vládca zimnej krajiny síce ponúkne jemné oddýchnutie, no paľba bicích a agresívny vokál Aldarona vracia poslucháča späť. Čas odplaty drží nastolenú agresivitu celej nahrávky a plynulo nadväzuje na ostatné skladby ako Slovanská krv či Moc ducha pohanského. Gitarové riffy sú pútavé a skladby pekne vyskladané. Album nenudí, naopak postupne graduje svojou atmosférou. K tomu nenávistné texty a názov albumu plne korešpondujúci s výstižným obalom. Úderu pohanského hnevu sa dá vytknúť naozaj veľmi málo a preto si aj po 20 rokoch drží stále vysokú laťku. To sú atribúty, ktoré predurčili tento materiál k úspechu, ako doma, tak aj v zahraničí. To ako vnímal hlavný tvorca hudby a textov Aldaron pohanstvo nechávame na záver, a tým uzatvárame tento monument domácej scény.

„Religiozitu vnímam ako integrálnu súčasť ľudskej prirodzenosti. Obrad je z môjho pohľadu jednak prejavom úcty k božstvu samotnému, ale hlavne ľudskou účasťou na plynulom chode vesmíru – vesmíru, „v ktorom sme“ a „ktorý je v nás“. Odhliadnuc od konkrétnych náboženských kontextov, myslím, že vzťah medzi človekom a „niečím“, čo ho presahuje, je nepretržitý a vo svojej podstate bytostný. Preto nechcem redukovať náboženský život iba na kultovú a devotívnu činnosť (napriek tomu, že je veľmi dôležitá a v podstate slúži ako prostriedok k udržiavaniu tohto „vzťahu“), teda na samotné sviatky, obrady, modlitby a pod. Je to neustále prebiehajúca interakcia medzi mikrokozmom a makrokozmom… Toto sú však pomerne zložité a zdĺhavé témy, preto moje slová treba brať iba ako určité načrtnutie základnej myšlienkovej línie. Vo viere odhaľujem obrovskú vnútornú slobodu, živenú túžbou po sebapoznávaní a nazeraní univerza v celej pavučine vzájomne prepojených vzťahov a súvislostí… Je to nikdy nekončiaca túžba po objavovaní duchovných prameňov a právd.“

 

Hromovlad – Vládca lesov, skalných stien

Tam, kde pomyselne končí Immortal Hammer svoju históriu, začína svoju púť Hromovlad. Rozdiel bol však výrazný už od prvých nahrávok, ktoré síce ešte odkazovali hudobne na predchádzajúcu minulosť skupiny, no zároveň začali jasne formovať vlastnú tvár Hromovladu. Upustilo sa od hudobnej agresivity, zmenila sa lyrická a vizuálna stránka a vsadilo sa na melodickosť s výrazné folk metalovými postupmi. Po Hromovlade nám ostali dva albumy a niekoľko menších nahrávok, ktoré môžeme aj po rokoch oprášiť a predstaviť našim mladším čitateľom.

 

 

Debutový album Vládca lesov skalných stien vychádza v roku 2005 pod českou značkou Long Ago (pokračovateľ Eclipse Productions) v rozsiahlom náklade 1000 kusov. Album prichádza očakávane, nakoľko Hromovlad sú v tej dobe už etablovanou skupinou na domácej scéne. Je to aj z toho dôvodu, že Beelphegor ako hlavný frontman skupiny, je dobre známy z predchádzajúcej hudobnej činnosti. Hromovlad sa taktiež zapíšu do povedomia materiálom na split albume Heathen Brotherhood (2005). Pri tomto split albume sa na chvíľku zastavíme. Okrem toho, že v danej dobe to bol celkom známy počin, ktorý vytiahol do povedomia začínajúcu skupinu Korium, priniesol aj prvé skladby od Hromovladu. Tie bohužiaľ trpia syndrómom umelých bicích ako v prípade Immortal Hammer, no ukazujú kam sa bude v budúcnosti Hromovlad uberať. Na splitku sa objaví aj skupina Algor s rehearsal skladbami z Proma 2000/2001 (2001), ktorá v tej dobe zaslúžene žne chválu za ich debutový album. Viac než hudobnú kvalitu tohto split albumu, môžeme vyzdvihnúť silnú spriaznenosť skupín, ktorá sa v tej dobe prvýkrát objavila na scéne. Vydanie zabezpečilo začínajúce vydavateľstvo Krutoslav Productions na CD v zaujímavom DVD formáte s čiernobielym obalom v rýdzo undergroundovom duchu. Líder Korium si na toto vydanie spomína nasledovne:

„V roku 2004 zorganizoval Peter vtedy z Krutoslav Prod. ”black metalovú” chatu v Manínskej tiesňave, kde okrem nás, ktorí sme participovali na tomto splite, bolo ešte niekoľko ľudí z Poľska a Česka. Keďže v tom čase bol počet projektov hrajúcich black metal na Slovensku naozaj veľmi malý, rozhodli sme sa tak nejak prirodzene spraviť troj-split, ktorý by bol zároveň niečím ako časovou snímkou vtedajšieho black metalu na Slovensku.“

 

 

Debutový album otvára úvodné intro V objatí stromov. Musím po tých rokoch pochváliť skupinu za naozaj krásny, zaujímavý úvod v inštrumentálnej podobe. Žiadna zbytočná vata, či nudné, klávesové intro, ale plnohodnotná pieseň pripravujúca poslucháča na titulnú skladbu Vládca lesov, skalných stien. Veľký prínos, ktorý v mojich očiach zvyšuje úroveň celého albumu je použitie živých bicích, ktoré nahral Slavfist (pod menom Miroslav) z Algoru. Vokál na albume je čitateľný a pekne zrozumiteľný. Skladba je hymnická a obsahuje melodické pasáže podporované rezkým tempom bicích. Nakoniec tento poznávací znak môžeme počuť na celom albume. Gitarové kompozície nie sú zbytočne zložité, čo by nakoniec takto stavanému materiálu len uškodilo. Príkladom je skladba Balada skazy, ktorú vkusne dopĺňa akustická pasáž s jemne falošným zborovým spevom. Tých akustických pasáží s použitím drumble je nakoniec na albume celkom dosť, napr. v skladbách Triste Est Mori, či Žiť stromom. Zaujímavejších, agresívnejších pasáží sa dočkáme v skladbách ako Tiene minulosti, no prítomné sú skoro v každej skladbe. Gitarové vyhrávky naopak zaujmú v skladbách ako Hromovlad či Hrom do toho!. Album ponúka melodickosť, akustické pasáže s ľudovými nástrojmi, ale aj typickú black metalovú tvrdosť. Zvuk je mierne sterilný, avšak zrozumiteľný a podľa úspechu, ktorý tento debut skupine priniesol, pre poslucháča prístupný. Zastretého UG zvuku sa tu určite nedočkáte. Ako zhodnotiť na záver prvý album skupiny Hromovlad? Jednoznačne najmelodickejší a najprístupnejší zo všetkých spomínaných albumov. Po debutovom albume nasledoval väčší príklon k folkovým postupom a melódiám zhmotnených na nasledovníkovi Ohňom hlad, vody chlad (2007). To už je však iná kapitola histórie Hromovladu.

Od ľadových úžin, kde ležia brány chladných hôr,
tam kde končí poznané, zahalený temnotou je
večný pútnik, osud prírody len on sám,
pozná osud, čo ľudí straší v spomienkach.
Na oheň z nebies, silu vetra, vodný tok.
vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.

 

Na záver ešte pár spomienok Silg Bora (Between Two Castles, ex-Korium), čím uzatvárame históriu okolo skupín z trojsplitu Heathen Brotherhood.

 

Zdravím ťa Silg Bor! Obdobie prvých rokov nového milénia patrilo hlavne pagan black metalu. Ty si v tomto období začínal s kapelou Korium. Aká bola scéna v tejto dobe?

Dedukujem, že ťa zaujíma situácia na Slovensku. V čase, keď som s projektom Korium začínal sa ani o scéne uvažovať nedalo, všetko vtedy bolo ako keby niekde v bode nula. Rozhodne silnými momentmi boli úplné prvotiny Immortal Hammer a Bluten – pamätám si, ako bolo pre mňa vtedy osviežujúce počuť konečne aj zo Slovenska demá plné surovosti a špinavého zvuku. Vzhľadom však na vtedy nijakú situáciu na Slovensku som bol skôr v kontakte s ľuďmi z Česka, čo sa vtedy pretavilo do vytvorenia navzájom sa podporujúceho zoskupenia pod názvom Nový Úsvit – išlo konkrétne o zoskupenie piatich projektov – Heiden, Hyperborean Desire, Korium, Stvor a Svardenvyrd. Aj po zaniknutí tohto zoskupenia môj kontakt s niektorými ľuďmi naďalej pokračoval, čo sa neskôr reflektovalo aj do vydaných splitov, nakoľko z Hyperborean Desire vzišiel Trist a Jaroslav po ukončení Stvor pokračoval pod názvom Holomráz.

 

 

Pred skupinami Algor či Hromovlad vyšiel bratislavskej Black/Doom formácií Ethereal Pandemonium debutový album A Winter Solstice Eve (1998). V začiatkoch tvorby koketovala táto skupina s témami pohanstva. Ako po rokoch vnímaš túto starú nahrávku, prípadne ich ďalšiu tvorbu?

V čase, keď som túto kapelu spoznal, som pomerne často počúval albumy Dusk And Her Embrace a Cruelty And The Beast, preto v niečom podobne vyznievajúca kapela zo Slovenska na mňa pôsobila príťažlivo. Tebou spomenutý album plus Arcanum Lunae (1999) boli doslova bombastickými zábleskami na slovenskom nebi, na oboch albumoch sa kapele skvele podarilo do fúzie zhudobnených tém vniesť niečo, čo by sa dalo nazvať archaickým slovenským duchom. Zároveň Arcanum Lunae bol posledným albumom, ktorý som mal od Ethereal Pandemonium podrobne napočúvaný, nakoľko som neskôr začal vyhľadávať skôr surovšie veci ako Ildjarn, Maniac Butcher a Judas Iscariot. Tak či onak – prvé dva albumy Ethereal Pandemonium sú v mojom osobnom hodnotení skvostami a takto môžem retro pohľad na túto kapelu aj uzavrieť. Minulý rok mi dokonca gitarista vtedy vystupujúci pod pseudonymom Herr Doktor poslal vskutku milý darček – úplne posledný kus kazety A Winter Solstice Eve, ktorý mal, čím je pre mňa spomienka na túto kapelu takto ešte dodatočne umocnená.

 

Korium sa k pohanstvu nikdy otvorene nehlásil, no nepatrné náznaky badať v prvých demách ako Mrazivá Noc Prináša Pokoj (2003) či Hradby Samoty (2005). Narážam konkrétne na skladby Runové tajomstvá pokryté snehom či Zjavenie Polnočnice. Prípadne tvoj bočný projekt Morana. Chápem to správne, že táto vlna mala vplyv aj na tvoje začiatky?

Máš pravdu, pohanstvo reflektované do hudby v miere, ako to bývalo bežné pri pagan kapelách nebolo nikdy mojou doménou. Reflektovalo sa teda len okrajovo do dvoch spomenutých skladieb. Ale samozrejme, v určitej osobnej forme skôr s dominujúcou vlastnou fantáziou alebo vlastným pohľadom týmto smerom sa nebránim ani dnes; ako príklad môžem uviesť text k druhému Between Two Castles demu Carpathian Darkness (2022). Ale je to naozaj v prvom rade vlastná fantázia, ktorá je však vždy v určitej miere ovplyvnená aj niečím zvonka. Kapela Morana vydala len jedno demo, pretože krátko po tom, ako som preň vytvoril kompletnú hudbu a texty, som si uvedomil, že fungovanie vo viacčlennej kapele ma nenapĺňa, omnoho bližšia mi bola aktivita venovaná len pre Korium. Efektom zániku Morany bolo, že basgitarista Venetar naštartoval svoj projekt Mare Crisium, v ktorom som sa ho snažil podporovať.

Démon smrti spája životy
Uzatvára kruh každého bytia
V hĺbkach podvedomia prebúdza otázky
Čakanie na jej nehlasný príchod
Zatvára oči, znemožňuje dych
Posledná chvíľa na cestách pozemských
Telo sa premieňa na hviezdy, na prach
A myšlienky?…na prach
Démon smrti, zjavenie polnočnice
Jediný výdych, koniec bytia

 

Strigor – Povstaň rod Strigorov

Ako poslednú v tejto časti predstavíme jednu netradičnú a dnes už dávno zabudnú vec. Ide o skupinu Strigor a ich debutový materiál Povstaň rod Strigorov, vydaný pod hlavičkou Krutoslav Productions v roku 2004. Krutoslav Productions pôsobilo v prvých rokoch nového milénia a zastrešovalo nahrávky z pagan undergroundu. Nešlo len o podporu viacerých vyššie spomenutých skupín aktívnou vydavateľskou činnosťou, ale aj celkom dobrú distribúciu zahraničných titulov. Tak ako sa väčšina skupín časom pobrala k večnému spánku, postihol podobný osud i Krutoslav Productions. Dnes po ňom ostali už len hmlisté spomienky a pomerne ťažko zohnateľné vydania. Každopádne jedno z vydaní tohto vydavateľstva bola aj folk/dungeon synth skupina pod názvom Strigor. Táto skupina, respektíve duo Andrej a Stanislav, vrhla do útrob scény päť skladbový materiál pod názvom Povstaň rod Strigorov. V tej dobe to bol pomerne jedinečný výtvor, nakoľko v tomto žánri nefungovali skoro žiadne skupiny podobného razenia. Napadá ma len bratislavský Kovlad, skupina jedného nadšenca, ktorý tvoril pomerne jednoduchý, priamočiary, pagan dungeon synth s ručne kreslenými xerox obalmi v kazetových vydaniach. Strigor však postúpili o triedu vyššie. Zaujali s pekným, grafickým spracovaním a podstatne lepšou produkciou. Vytvorili zaujímavý príbeh s prvkami aké nájdeme v čarovných rozprávkach od Pavla Dobšinského v kombinácií s pohanskou atmosférou. Oproti iným zahraničným skupinám podobného razenia sa vyhli zbytočným patriotickým klišé. Rozvinuli naopak zaujímavý, vymyslený príbeh spracovaný v piatich skladbách. Stanislav si na začiatky skupiny spomína nasledovne:

„Myšlienka vytvoriť Strigor prišla postupne po mojom zoznámení sa s Andrejom. Obaja sme mali radi podobnú hudbu, prevažne black metal a jeho odnože. Myslím, že Andrej sa už v tej dobe pohrával s myšlienkou niečo tvoriť, nakoľko hral na akustickej gitare a na rozdiel odo mňa mal aj hudobné nadanie. V tej dobe mal rozpracované nejaké texty s pohanskou tematikou. Ja som bol skôr fantasta a snílek, ktorý nosil v hlave určité predstavy a vízie, ale sám by som to nevedel hudobne pretaviť do nejakého zmysluplného výsledku. Keďže som mal rád staré príbehy, rozprávky a od mala som bol fanúšikom rozhlasových hier, napadlo mi prísť s nejakým projektom, ktorý by bol skĺbením viacerých vplyvov. V tomto sme si s Andrejom dokonale sadli, a tak sa začal písať príbeh Strigorov.“

 

 

Povstaň rod Strigorov začína skladbou Hor v temných tónoch syntetizátora a nadprirodzene posadeného vokálu evokujúceho spomínané Dobšinského rozprávky. Táto nálada je tu prítomná počas celého materiálu a je vkusne doplnená rôznymi zvukmi, šepotmi a organovými vyhrávkami. V skladbe Posolstvo matky Mordeny príde aj na strunové nástroje, výrazné vokály a naozaj veľmi pekný motív, ktorý sprevádza celú skladbu. V Povstaň Strigor zas poteší použitie elektrickej gitary. Atmosféra sa drží a graduje s poslednou skladbou Bitka posledná, ktorá uzatvára tento opus. Veľký prínos celého materiálu vidím v príbehu, ktorý je zaujímavo spracovaný. Rozprávková atmosféra skladieb pripomenie Zemetrasa, Popolvára, Nebojsa a ostatné postavy z Dobšinského príbehov, či už z klasických kníh alebo televízneho spracovania. Miestami má človek pocit ako pri rozhlasovej hre, keď počuje zvuky vetra, ohňa, škrípanie dverí, šepoty a doprovodnú hudbu.

„V dobe keď Strigor vznikal, sme dokonca ani nevedeli že tvoríme, alebo chceme tvoriť nejaký dungeon folk synth. Takto sme to nevnímali. Proste sme pracovali s tým, čo sme mali. I keď, predstava určitej originálnosti bola pre nás veľkou inšpiráciou. Chceli sme sa čo najviac priblížiť k atmosfére starých rozhlasových hier, kde hovorený text bol doprevádzaný úžasnými zvukovými kulisami, a dotvoriť to vlastnou hudbou.“

Duo Strigor nahralo po prvom počine ešte jeden materiál a to Púť kráľa Strachana (2007), ktorá drží podobnú tematickú a hudobnú líniu ako prvotina. Následne sa po skupine zľahla zem a jediné čo po nej ostalo sú dve vydania, ktoré ešte s vypätím síl zoženiete na internete.

***

Napísal: Blutkrieg


Súvisiace články 
Rozhovor s Immortal Hammer
Rozhovor so Strigor
Rozhovor s Ethereal Pandemonium
Pagan Black Metal na Slovensku časť II. – V znamení slnka
Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie
Pagan Black Metal in Slovakia
História slovenského black metalu
Začiatky slovenského black metalu

Author: Blutkrieg

3 thoughts on “Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu

  1. Diky za tento clanok, tesim sa na pokracovanie. Riadna nostalgia. Som si po rokoch vdaka tomu pustil Hromovlad. Vacsina tych nahravok suverenne ustala test kvality casom. Ci uz to je Algor, Hromovlad, Korium, Immortal Hammer alebo aj Strigor. Vsetko su to objektivne vynikajuce veci, ktore maju tu spravnu agresiu a drive aj po rokoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *