Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie

 

Oheň ešte tlie

V predchádzajúcich častiach sme sa venovali pagan black metalu na Slovensku. Ostáva nám však zodpovedať posledné dve otázky. Kam sa stratil pagan black metal a prečo dnes môžeme považovať tento hudobný trend za skôr okrajovú záležitosť? Myslím si, že to mohlo byť vyčerpaním kreatívnej energie a postupným zánikom pagan black metalových skupín, či v niektorých prípadoch odklonom k „jemnejším“ metalovým žánrom ako napr. folk metal či pagan metal. Skupiny „zjemňujú“ svoju tvorbu, vypúšťajú black metalové postupy na úkor tých folkových. Menia sa texty, logá a celkový vizuál. To je jav na scéne, ktorý sa pomaly začína objavovať v zahraničí a po roku 2010 aj u nás. Práve v tejto hudobne prístupnejšej forme získavajú skupiny najväčší komerčný úspech. Znamená to však aj začiatok postupného zániku pagan black metalu. U nás sme sa s týmto javom stretli tiež a prejavoval sa pozvoľným rozpadom či transformáciou skupín. Slavigrom, Concubia Nocte, Hromovlad, Strigor, či Karpathia ukončili činnosť. Iné, ako napr. Ancestral Volkhves či donedávna Immortal Hammer, sa uložili k večnej hybernácií. Prípadne sa rokmi odklonili od black metalu ako napr. Algor. Nedá sa však povedať, že by pagan black metal ako žáner vymrel úplne. Stále ostávajú skupiny, ktoré nadväzujú na odkaz najznámejších mien tohto štýlu. Avšak v porovnaní s vlnou skupín, ktorá sa prehnala európskou scénou koncom 90. rokov a začiatkom milénia, ide len o okrajovú záležitosť. O tých posledných menách z domácej scény, ktoré môžeme zaradiť do pagan black metalovej vlny, budú tieto záverečné riadky.

 

AlatyrAlatyr

Rok 2007 bol plodný pre veľa skupín. Karpathia vydala debutové EP Brieždenie nad Striebornou Zemou (2007), Slavigrom prišiel s Návratom Slovanskej Nenávisti (2007) a Alatyr vydal debutový album s rovnomenným názvom Alatyr. A práve o tomto materiály bude dnes reč. Prvá a zároveň posledná skupina z tejto série článkov, ktorá hudobne stojí na tvorivom potenciály jednotlivca. Reč je o multiinštrumentalistovi Igricovi a jeho spevákovi Striibogovi, ktorí stáli za projektom Alatyr. Spomínam túto skupinu pod označením projekt, nakoľko Igric sa ako hudobník pohybuje na domácej scéne pomerne dlho a stojí za viacerými podobnými zoskupeniami. Alatyr a Igric patria medzi autorove najstaršie. Pálčivý problém Igricových nahrávok je vokál, ktorý si tvorca počas svojej hudobnej kariéry nevedel nikdy svojpomocne zabezpečiť. Rok 2007 prial šťastie aj v tomto smere a tvorivé duo Striibog a Igric vypustilo debutový album. Vydanie zabezpečilo americké vydavateľstvo Candarian Demon Productions v objemnom počte 1000 kusov na štandardnom CD.

 

 

Na domácej scéne Alatyr vzbudil pozornosť, ale inak, než by sa očakávalo. Album nebol naklepaný, ani agresívny, ani folkovo melodický. Niesol sa v zádumčivom pomalom tempe, staval na atmosfére a klávesových vyhrávkach. Spev sa staval do ukričaným polôh a z albumu išla skôr melancholická nálada popretkávaná ťahavými klávesovými melódiami. Texty opisovali samotu a smrť v kombinácii s prírodnými metaforami. Album sa nesie v dvoch rovinách. Prvá je inštrumentálna, ako napr. úvodná skladba Alatyr, kde sa do popredia derie klávesová kompozícia stavaná na pochmúrnej atmosfére. Druhá rovina je black metalová, ako Popol či Priepasť. Hraná je v stredných tempách s depresívne ladeným vokálom, ktorý nie je úplne štandardný pre pagan black metal. Gitary sa nikam neponáhľajú, vyhrávajú sa s jednotlivými riffmi a umne dopĺňajú melodické vyhrávky celej kompozície. Klávesy sekundujú gitarám v perfektnej symbióze, ako napr. v skladbe Hviezdy, ktorá je pomyselným vrcholom tohto albumu. Tento charakteristický znak ostal v Igricovej tvorbe dodnes. Ak si odmyslíme zašumený zvuk gitár, nedokonalosti bicieho automatu a vokály, Alatyr znie veľmi podobne ako posledný album od Igrica, a to i napriek pätnásťročnému rozstupu. Z negatívnych stránok možno spomenúť pomerne umelý, miestami zvláštne naprogramovaný automat a slabšiu produkciu. Z pozitívnych, hlavne zádumčivú atmosféru, zaujímavé melódie a klávesy, ktoré plnohodnotne podporujú gitarové linky. Pohanské prvky na tomto albume treba hľadať skôr v zasnenej atmosfére, v melodických gitarových vyhrávkach, klávesových postupov či v koncepcií celého materiálu. V textoch nájdeme len niekoľko zmienok.

Po pomerne úspešnom debute sa na nasledujúcom materiáli Zemou Zabudnutia (2016) zmenilo personálne zloženie a museli sme si na neho počkať dlhých deväť rokov. Nakoniec tí, ktorí sledujú domácu scénu vedia, že Igric vydáva svoje nahrávky so značnými časovými rozstupmi. To sa udialo aj pri Alatyre a tak sa dobre rozbehnutá skupina s pozitívnymi zahraničnými recenziami pomerne rýchlo uložila k nečinnosti. Posledným svetielkom nádeje je aktuálne Igric a jeho súčasná tvorba, ako napr. druhý album Svet Svetlom Stvorený (2021). Ale aj akési znovuzrodenie Alatyru v podobe vydania nevydaného albumu Zemou Zabudnutia (kde figuruje Striibog ako vokalista), pod názvom Do Zeme Zabudnutia v roku 2022. Ide  o posledný výdych skupiny a jej dôstojné uloženie na večný odpočinok.

Tam kde je počuť len kvílenie vetra
Tam vietor, rozptýľ popol
Odvej ho do nekonečna
Na miesta, ktoré obývajú len démoni
vetra a mrazu

 

Pagan SpiritHlasy vzývajúce starú vieru

Pagan Spirit patrili nepochybne medzi najstaršie skupiny na domácej scéne. Ich korene siahajú až do roku 1999 a teda označenie „veteráni“ bude v tomto prípade zaslúžené. Na konte majú tri plnohodnotné albumy a úvodné demo Grimoire – Mysteries Arriving with Death (2002). Skupina začínala satanizmom na The Latent Doctrine (2005), pokračovali s pohanstvom na Hlasy vzývajúce dávnu vieru (2008), aby sa nakoniec preniesli do kozmických sfér na The Record of the Returning Race (2020). Nás zaujíma hlavne druhý album v poradí, ktorý rozoberieme na nasledujúcich riadkoch.

 

 

Hlasy vzývajúce starú vieru je honosný názov pre album vydaný v roku 2008 pod hlavičkou Hiraxovho vydavateľstva Hrom Records. Album obsahuje hodinu hudby, ktorá je rozdelená do desiatich skladieb. Obal tvorí celkom podarený grafický návrh obradného miesta s modlou v rituálnych plameňoch. Sochy po bokoch nápadne pripomínajú kamennú sochu Radegasta na kopci Radhošť v Moravsko-sliezskych Beskydách. Album otvára skladba Dávne svedectvá, v ktorej majestátna predohra s mužskými chórmi ide v rytme činel. Materiál je presiaknutý death metalovými postupmi, zmenami temp, či rýchlymi gitarovými sólami. Basa je výrazne skreslená, čo s celkovým podladením ostatných nástrojov posúva tento album zvukovo skôr do deathových vôd. Je to jasne citeľné napr. v skladbe Lesný Chrám či Útok na juhu Darkslavie. O čistom death metale však hovoriť nemôžeme. Pagan Spirit spájajú klasický black metal v duchu nórskych Immortal s death metalovými prvkami. Skladby v úvode začínajú rýchlou klepačkou, aby prešli do klasických dvojkopákových rytmov, kde sa Pagan Spirit vyhrávajú s gitarovými vyhrávkami a spevom. Ten je posadený do rôznych polôh. Black metalový škrek sedí skladbám najviac a je jasne zrozumiteľný. Dočkáme sa aj čistých spevov, miestami však pôsobia falošne.

Myšlienky v jeden kruh spojené
A ako za starých čias tak aj dnes
Sokol svoje krídla rozvinie
A my odkaz pokolenia našich otcov
kopijami a mečom ochránime!

Texty sú spievané slovensky a skladby rozdelené do troch aktov. Vo fiktívnom príbehu sa v náboženskom boji stretne stará viera s novým kresťanským náboženstvom. Oceňujem rôznorodosť bicích, ktoré na albume nenudia, naopak posúvajú skladby o úroveň vyššie. Pri niektorých skladbách by som rád vyzdvihol aj použitie neskreslených gitár. Záver albumu, tak ako úvod, patrí opäť epickej, minutážou najdlhšej skladbe. Je ňou Pieseň pre predkov, kde sa spájajú všetky vyššie spomenuté atribúty, ktoré tento album má. K textom sa bubeník Daimonion v našom rozhovore vyjadril nasledovne.

„Minule som album počúval po dlhej dobe a bol som sám prekvapený z tej energie aj nostalgie. Myslím si, že kapela bola vtedy na svojom vrchole. Dopredu sme vedeli čo ideme tvoriť, o čom to celé bude koncepčne a tvorbu sme si užívali. Emócia pohanstva v nás bola vtedy veľká, bolo jasné že album Hlasy…musí byť presne o tom. Príbeh je o slovanských kmeňov Darmonov a Silmanov o násilnom prenikaní cudzích náboženských prvkov medzi pôvodné božstvá a snahe vzdorovať a ubrániť sa týmto vplyvom. Je to príbeh plný boja mágie a konfrontácie postáv v ňom.“

Hlasy vzývajúce starú vieru prinášajú špecifický štýl black metalu, ktorý okrem Pagan Spirit nebol na Slovensku zastúpený nikým iným. Ten umne prepojili s death metalom, čím sa vzdialili od svojich vzorov a vytvorili si tak vlastnú tvár. Album je na jednej strane agresívny a gitarovo prepracovaný, na druhej strane epický a atmosférický. Ako jediný spomedzi všetkých pagan black metalových skupín prišli s fúziou dvoch extrémnych žánrov. Dostali tak prvky pohanstva aj do slovenských death metalových vôd, kde vôbec nie sú štandardnou záležitosťou. Spomedzi všetkých nahrávok Pagan Spiritu, predstavuje pre mňa tento album to najlepšie, čo táto skupina z pod Tatier vyprodukovala. Pokiaľ sa niekto zaoberá slovenskou pagan black metalovou scénou, album Hlasy vzývajúce starú vieru nemôže určite obísť. Posledné slová patria Daimonionovi.

„Naša inšpirácia bola v kapelách ako Master´s Hammer, Bathory, Immortal a hlavne Emperor. Death metalový súzvuk bol prítomný a myslím že to dodávalo nášmu celkovému feelingu tu potrebnú hudobnú auru. Zaznamenali sme dobré ohlasy, hlavne rezonovala slovenčina v textoch a zároveň jej dobré podanie v žánri. Hlasy vzývajúce starú vieru je album, ktorý už nemôžeš viac zopakovať niečo podobné, jeho osobitý punc mu dala doba samotná v ktorej vznikal a naše vtedajšie zapálenie a nasadenie.“

 

Krajiny HmlyKeď Padnú Hmly

Na záver sa budeme venovať skupine Krajiny Hmly. Zo všetkých spomenutých skupín je jedinou, ktorá stále aktívne hrá, vydáva nové albumy a pomerne často koncertuje. Je síce najmladšia, avšak jadro skupiny tvoria starí, ostrieľaní hudobníci.

 

 

Krajiny Hmly vznikli v roku 2011 ako projekt Namtara, bývalého člena skupín Imperium a Aeon Winds. V roku 2012, za pomoci Svathena (spev, klávesy) a Askolda (bicie) z Aeon Winds, debutujú materiálom Keď padnú hmly. Ten vychádza na split albume s Misty Forest. Na post vokalistu si Namtar zavolal Wolkogniva, v tej dobe rozbehnutého grafika a začínajúceho speváka. Tejto osobnosti domáceho undergroundu a jeho umeleckým aktivitám sme sa bližšie venovali v samostatnom článku. Wolkogniv vydržal v skupine až do jeho tragickej smrti v roku 2017. Po personálnych zmenách funguje skupina dodnes, čo sme si pripomenuli aj nedávnou recenziou na ich posledný album Cez Ostrie Skál (2022). My sa však dnes vrátime na úplný začiatok a rozoberieme prvý materiál, ktorý spojil ostrieľaných hudobníkov s cieľom zhmotniť Namtarové hudobné myšlienky. Ten sa k začiatkom vracia v našom staršom rozhovore nasledovne.

„Moje pôsobenie v Aeon Winds bolo odlišné, zostavu tvorili oveľa lepší hudobníci a kládol sa väčší dôraz na živé vystúpenia. Inštrumentálne som sa v kapele logicky dosť zlepšil a to mi zároveň pomohlo začať pracovať na Krajinách ako na novom vlastnom projekte. V Imperiu i Aeon Winds som spolupracoval s ďalšími gitaristami, v Krajinách som sa musel naučiť skladať jadro hudby sám, spoliehať sa na druhých oveľa menej. Na druhej strane to bolo aj dosť oslobodzujúce. Začal som pracovať s víziou, ktorú som mal – skladateľsky náročnejšími skladbami a textami s odlišnou textovou náplňou. Chcel som dostať to, čo sa mi páčilo na ľudových baladách, do black metalu. Tie sú smutne ladené, často končia smrťou, ale je v nich nejaká gradácia, prelínanie motívov od lásky cez sex, prírodu, násilie, veselosť až po opilectvo. S nahraním dema sa Krajiny stali mojou hudobnou prioritou a navyše som sa pracovne odsťahoval mimo západné Slovensko, tak som sa logicky rozlúčil aj s pôsobením v Aeon Winds.“

Keď padnú hmly tvorí materiál rozdelený na dve časti. Úvod otvára Misty Forest s ôsmymi dlhšími skladbami. Stredoslovenská skupina z Martina v zložení Nekros a HellCommander predstavuje svoj silný, atmosférický materiál. Skladby sú pomalé v doomových tempách s ťahavými black metalovými riffmi a extrémnym vokálom. Black metal vhodne dopĺňa dark ambient, napr. v skladbe Tok. Hudba je melancholická, občasne až depresívna, hlboko ponorená v temných borovicových lesoch a horských samotách. Kompozícia skladieb miestami pripomína Burzum v období albumu Hvis lyset tar oss, prípadne Vargovu neskoršiu ambientnú tvorbu. Misty Forest nepatrili nikdy k domácim pionierom pagan black metalu. Ich nosnou témou boli skôr prírodné témy. Napriek tomu stojí tento materiál za pozornosť, nakoľko ukazuje to najlepšie, čo dvojica Necros a HellCommander nahrala.

Druhá polovica patrí štyrom rýchlym a úderným skladbám. Krajiny Hmly v zložení Wolkogniv (spev), Namtar (gitara, basa, texty), Svarthen (spev, klávesy) a Askold (bicie), nahrala v domácich podmienkach energický materiál, ktorý posúva toto split do úplne iných rovín. Skladby sú stavané skôr v stredných polohách so špecifickými gitarovými variáciami, ktoré predstavujú Namtarov rukopis. Ten naplno rozvinie v neskoršej tvorbe. Zámerne som si vybral tento materiál kvôli jeho mladíckej agresivite, špinavému zvuku a atmosfére, ktorá sa tu podarila vynikajúco zhmotniť. Spev je zrozumiteľný a silne hrdelný. Wolkogniv spieva sebavedome i napriek tomu, že to bol len jeho tretí spevácky pokus. Spolu so Svarthenom, ktorý vokálne sekunduje s typicky black metalovým škrekom, vytvárajú dokonalú symbiózu. Svarthenové klávesy nenudia, naopak pekne zvýrazňujú Namtarové gitarové vyhrávky. V textoch sa objavujú témy prírody a smrti. Musím pochváliť Namtarov pisateľský štýl a umelecký obsah. Zaujme aj použitie básne Plameň už tíchne od Janka Kráľa. Ak sa nemýlim, ide o prvé využite básnickej tvorby v slovenskom black metale. Namtar v našom staršom rozhovore komentuje pohanstvo v spojitosti s black metalom nasledovne.

„Všetky tieto veci sú nejakým spôsobom súčasťou môjho života. Black metal alebo minimálne jeho časť, je od svojich začiatkov spojený s návratmi do temnej zabudnutej histórie a istým antimodernizmom. Nie je preto čudo, že sa ľudia pri hľadaní inšpirácie v black metalovej hudbe vracajú aj k svojim koreňom. Podľa mňa je zároveň umeleckou výzvou využiť tieto prvky tak, aby ich zapojenie bolo logické a nevyznelo gýčovo alebo prvoplánovo. Pre nejakých ľudí sú názory a ideály iba akési mimikry, vďaka ktorým sa prispôsobujú a získavajú výhody, vyberajú si ich podľa aktuálnej módy. Iní podľa všetkého očakávajú (aj) od pohanstva nemožné, že ich vnútorne zmení, premení ich životy, no a podľa možnosti hneď. To však nedokáže urobiť sebelepší svetonázor či náboženstvo. Posledným potom pohanstvo naozaj nevyhovuje, nespĺňa ich očakávania, tak sa posunú ďalej. Nemyslím si, že je to fenoménom dnešnej doby, ale ľudia sú dnes určite náchylnejší meniť jeden výrobok za druhý, neustále hľadať niečo lepšie, výkonnejšie, módnejšie, takže sa ten trend asi zvýšil.“

Misty Forest či Krajiny Hmly predviedli to najlepšie čo mohli. Zachytili ako poslední pátos doby, ktorá sa už nikdy nevráti. V prípade Misty Forest to bola skôr jednorazová záležitosť. V prípade Krajín Hmly to bol začiatok ich celkom úspešnej cesty. Nakoľko ako jediný existujú dodnes navždy spätý s pohanskými hodnotami. Spoločným menovateľom oboch skupín bola atmosféra. Hlavne pri Krajinách Hmiel bola pretkaná mladíckou agresivitou a nahromadenou energiou.

Z tisícich siení, tisícich trónov
neznáme mená neznámych bohov.
Stratené práva, stratené cnosti.
Falošné symboly, prehnité trosky.

Na záver musím spomenúť niekoľko mien, ktoré sme nezaradili do série týchto článkov i napriek tomu, že v ich tvorbe by sme mohli nájsť prvky pagan black metalu. Urobili sme tak z logického dôvodu, buď skupiny nespĺňali žánrovú definíciu pagan black metalu, alebo sa pohanské elementy na ich albumoch riešili naozaj len okrajovo. Medzi ne  patria Ethereal Pandemonium, Malokarpatan, Stangarigel, Mystic Death či Blackopathy. Týmto hudobníkom patrí však naše uznanie za podporu pohanstva v ich tvorbe.

 

 

Éra pagan black metalu je už dávno preč a nič nenasvedčuje jej veľkolepému návratu. Plameň pochodní však horí naďalej. Odkazy dávnej histórie, zabudnuté hodnoty a cnosti, stratené božstvá či prežívajúci hnev. Emócie a myšlienky vzkriesené v plameni undergroundu, dedičstvo presahujúce jednotlivcov či skupiny. Toto bol pagan black metal na Slovensku.

***

Napísal: Blutkrieg


Súvisiace články:
Rozhovor s Krajiny Hmly
Rozhovor k pamiatke Wolkogniva
Spomienky na tvorbu Samuela „Wolkogniva“ Čárskeho
Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu
Pagan Black Metal na Slovensku časť II. – V znamení slnka
Pagan Black Metal in Slovakia
História slovenského black metalu
Začiatky slovenského black metalu

Author: Blutkrieg

1 thought on “Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *