Rozhovor k pamiatke Wolkogniva (28. 1. 2020)

Keď som začal uvažovať o tomto rozhovore nevedel som, aké to bude nakoniec náročné. Rozprávať sa o človeku, ktorý nie je niekým anonymným, ale veľmi blízkou osobou bolo celkom náročné. Samo, Wolkogniv či ako neskôr používal pseudonym Samos, patril medzi tých ľudí, ktorých si jednoducho musíte obľúbiť. Nekonfliktný, pracovitý, sčítaný so zmyslom pre humor. Človek oddaný umeniu, ktorý zanechal svoju nezmazateľnú stopu v domácom undergrounde. Grafik, ktorý formoval nejednu tvár domácej či zahraničnej skupiny. Spevák, ktorý sa snažil udržať tlejúcu pahrebu domácej pagan black metalovej scény. Kamarát, ktorý nám bude veľmi chýbať. O ňom, ale aj o pocte, ktorú pre neho priatelia pripravili som sa rozprával s dvoma najpovolanejšími: s Namtarom (Krajiny Hmly) a Nokturnalom (Concubia Nocte).

 

Zdravím ťa Namtar. Spolu so Samom ste založili dnes už pomerne etablovanú skupinu Krajiny Hmly. Ako si sa so Samom zoznámil a ako došlo k vzniku vašej skupiny?


N: So Samom som sa zoznámil niekedy začiatkom roka 2010 na narodeninovej chate nášho spoločného známeho. Bolo tam vtedy dosť veľa ľudí aktívnych v black metalovej scéne, pár piesní tam zahrali Aeon Winds, kde som o trochu neskôr začal pôsobiť. Bližšie sme sa však spoznali až o čosi neskôr, keď mi ho Nokturnal z Concubie Nocte odporúčal ako grafika pre splitko s Misty Forest a postupne sme sa dostali k tomu, že sa stal spevákom a druhým hlavným členom kapely.

Krajiny Hmly sa začali formovať trochu skôr po mojom odchode z kapely Imperium. Zostalo mi dosť veľa nenahraného materiálu, ktorý som sa rozhodol prepracovať, dať mu trochu odlišnú tvár a koncept. Samov príchod do kapely prospel, keďže kapela dostala svoj vlastný charakteristický grafický i spevácky prejav.

 

Ako sa so Samom spolupracovalo a čo všetko mal na starosti v KH?


N: So Samom sa mi spolupracovalo veľmi dobre. Vyhovoval mi jeho prístup k práci, jeho grafický prejav a pohľad na hudbu. Celkom dobre sa nám prelínal vkus pri metalovej (Primordial) i nemetalovej hudbe (Wardruna). Úprimne môžem povedať, že bol jedným z najlepších ľudí, ktorých som v black metalovej scéne spoznal.

Okrem spevu a grafickej stránky sa Samo podieľal na tvorbe textov a spolupracoval pri tvorbe konceptu nahrávok – predovšetkým pri albume „Na konci ciest“.

 

Keby si si mal spomenúť aspoň na jeden pamätný moment so Samom, aký by to bol?


N: Vybral by som nejaké tri. Prvým bol výlet na Pajštún, pri ktorom vznikli aj promo fotky z obdobia začiatkov kapely. Druhým, aj keď to v skutočnosti nebol jeden moment, ale opakovaný zážitok z niekoľkých stretnutí, by boli návštevy u neho. V pracovni mi ukázal nejaké svoje práce vrátane svojich prvotín. K tomu ešte vždy pripojil nejaké príhody alebo pozadie týkajúce sa týchto prác a chvíľami som ho mohol pozorovať pri práci. Tretím momentom bolo naše posledné stretnutie v Bratislave. Sedeli sme na pive do noci a rozprávali sme sa o svojich ideách, plánoch, problémoch a životnom smerovaní.  

 

Krajiny Hmly sa podieľajú na spoločnom split albume pre Sama. Vieš nám bližšie priblížiť o aké skladby ide,  a kto všetko sa na nich podieľal?


N: Ide o dve skladby pomenované „Na plamenný horizont“„Čierny havran“. Prvá z nich je tiahlejšia, postavená na melódii ľudovej skladby, druhá menovaná je rýchlejšia a priamočiarejšia. Ide o posledné dve skladby, ktoré sme začali skúšať ešte počas Samovho života. Ide zároveň o posledné dve skladby s tématikou smrti, hoci už poňatou ináč ako na albume. Plánom bolo vydať sa do budúcnosti odlišným smerom. Texty boli rovnako hotové už pred Samovou smrťou, zvláštnou zhodou náhod tak nabrali nový význam.

Ja osobne som sa podieľal na väčšine gitár, texte a v malej miere som prispel aj vokálom. Bicie a spev zaobstaral Sambor (tiež Sirin, The Last Farewell to Mankind, …), ktorý okrem toho nahral aj nejaké gitarové linky. Za basu je zodpovedný Porenut z rovnomennej kapely. Backing vokály, klávesové podmazy a mix oboch skladieb zaobstaral Svarthen z Aeon Winds.

Uprostred tieňov a temnej noci  krajom tichú, bôľnu pieseň nosí.

Na zelených ložiach spáva, na chladnom kameni mŕtvych oplakáva.

Krása, ktorá smútok nosí v bielom šate mokrom od rannej rosy.

Keď slnko na plamenný obzor vstáva, ten sen sa v svetle potichy rozpadáva.

 

Po Samovej smrti si zostal v skupine sám. Ako vidíš ďalšie pokračovanie Krajín Hmly?


N: Ono to nie je celkom pravda. Ešte za Samovho života sa v kapele etabloval Sambor, ktorý sa postupne stal druhým hlavným členom kapely a významne sa podieľa na novej tvorbe. Dá sa povedať, že kapela sa prerodila do svojej druhej éry.

Momentálne pracujeme na novom materiáli, albume alebo EP s pracovným titulom „Tieto vrchy sú začiatkom večnosti“. Hlavnou témou budú teda hory a príroda. Predbežne sme komunikovali aj s grafikom, ktorého tvorba má podľa mňa podobného ducha ako Samova a osobne sa mi veľmi páči. Hudobne pôjde o možno trochu odlišný, menej melancholický a viac triumfálne znejúci materiál. Ukážkou nášho budúceho smerovania je materiál, ktorý sme nedávno vydali na splitku s kapelami Sirin a Ruiny Vekov „Ešte jedle rastú“.

Čo a či bude nasledovať ďalej, nechávam teraz na budúcnosť.

 

***************************************************************************

Zdravím ťa Nokturnal. Uplynul viac než rok od smrti Sama z Folkingrimm Art. Ako by si priblížil osobnosť akou bol Samo?

NK: Bol to veľmi úprimný a dobrosrdečný človek, ktorý vždy rád pomohol a podporoval vizuálne prevedenie našej hudobnej tvorby. Bol veľmi talentovaný v odbore, ktorý robil a veľmi rád spolupracoval so slovenskými či zahraničnými skupinami. Tvoril neoddeliteľnú súčasť našich hudobných projektov a veľmi nám chýba. 

 

Boli ste si rozhodne blízki. Kedy ste sa so Samom zoznámili a na čom všetkom ste počas jeho života spolupracovali?

NK: Ťažko povedať, ale približne niekedy v roku 2005 sa skrížili naše životné cesty. Pracovali sme spolu na debutovom albume Concubie Nocte „Sekerou Peruna a Kladivom Thora“, debutovom albume Karpathie „Urheimat – Volanie Havranov“. Neskôr začala náročnejšia práca na „Tribute to Emperor – In Honour of Icon E“ a „Slovak Metal Compilation“, kedy sme spolu trávili hodiny a dolaďovali detaily. Naša posledná spolupráca bola na splite „Aeon Winds a Troll“ a split „Concubia Nocte a Aeon Winds“.

 

Samo vytvoril nezameniteľnú tvár skupiny Concubia Nocte. Akou cestou sa bude tvoja skupina teraz uberať?

NK: Ako som už spomenul, Samo bol neoddeliteľnou súčasťou Concubia Nocte. Moja skupina teda po vydaní in memoriam albumu, ktorý mu bude venovaný a ponesie názov „Hrob z Ohňa, Pečať z Hviezd“, končí.

 

Samo ti v roku 2008 hosťoval na debutovom albume „Sekerou Peruna a Kladivom Thora“. Myslím, že to boli jeho prvé spevácke začiatky. Ako vnímaš túto stránku jeho osobnosti a ako si spomínaš na Vašu vzájomnú hudobnú spoluprácu?

NK: So Samom som v spolupráci nikdy problém nemal. Som rád, že zahosťoval a neskôr sa začal venovať vokálu naplno v projekte Krajiny Hmly.

 

Hudba a výtvarné umenie boli pre Sama všetkým. Venoval sa popri tom aj iným veciam?

NK: Viem, že inšpiráciu pre svoje práce hľadal v európskej mytológii a umení. Tomu sa venoval asi najviac. Samozrejme, ďalším zdrojom bola pre neho príroda a dlhé túry po karpatských lesoch. Jednou z jeho špecifík bolo, že na túru sa išlo za každého počasia a ročného obdobia. Sám som s ním absolvoval niekoľko výletov.     

 

Spoluorganizuješ split album venovaný Samovej pamiatke. Môžeš nám priblížiť detaily tohto projektu?

NK: Vydanie sa začalo organizovať spontánne po jeho smrti z iniciatívy jednotlivých kapiel. Na albume sa nachádza deväť skupín: Kairos, Concubia Nocte, Aeon Winds, Ancestral Volkhves, Cresset, Krajiny Hmly, Saltus a SHE (projekt Infernal Vlada z Cult of Fire). Sú tu viacerí hostia ako napr. Slavfist (Algor, Malokarpatan) a mnohí ďalší. O vydanie sa postarali poľský East Side, švajčiarsky Asgard Hass, nemecký Purity Throught Fire a samozrejme naša domáca Tryzna Production. 

 

Kto sa postaral o grafické stvárnenie celého split albumu?

NK: Grafiku robil slovenský výtvarník Sabbas Apterus.

 

Po Folkingrimm Art ostalo veľa kvalitnej umeleckej práce. Neplánuje sa spomienková výstava jeho prác?

NK: Viem, že Samo chcel robiť výstavu. Uvažovalo sa aj o niečom, ale boli tam trochu problémy s priestormi. Každopádne uvidíme, ako sa veci vykryštalizujú v budúcnosti. Je možné, že niečo sa nám ešte podarí vybaviť.

 

Ďakujem za rozhovor. Záverečné slová patria tebe.

NK: Ďakujem pekne za priestor v Bes zine, želám mnoho zdaru do budúcnosti a R.I.P Wolkogniv!

 

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.