Pôvod a význam slova. Historický miniexkurz k pomenovaniu „pohan“.

Slovo pohan z anglického „pagan“ je v súčasnosti terminus technicus ako v akademickej obci, tak aj v bežnom hovorom štýle, ale predovšetkým v metalovej a neopohanskej komunite. Nuž vidíte už aj na úvod som musel použiť slovo neopohanskej. Poďme si však vysvetliť bližšie odkiaľ máme toto slovo, čo vlastne vyjadruje a ozrejmiť jeho používanie.

Na začiatku som uviedol, že pohan je z anglického slova pagan, kde označuje toto slovo človeka, ktorý neverí v semitské náboženstvá, poprípade neznaboh. Ak budeme viac stopovať koreň tohto slova, tak sa dopracujeme k latinskému jazyku a výrazu „paganus, – a,um“ čo označuje človeka žijúceho mimo mesto, teda jednoducho dedinčana. Ako toto všetko súvisí s predkresťanskou vierou, ktorú má v súčasnosti označovať? To vám prezradí bližšie štúdium historických reálií antického Ríma a latinského sveta.

Každému je istotne dobre známe, že kresťanstvo sa začalo presadzovať na štátnej úrovni poprvýkrát v Rímskej ríši, kde vo svojich začiatkoch bolo „religio illicta“ tzv. nedovolené náboženstvo. Jeho strastiplnú cestu až k pozícii štátneho náboženstva tu nebudeme rozpisovať, nás však zaujíma práve obdobie kedy už zvíťazilo na štátnej úrovni. Stále sme sa však nedostali k onému slovu „paganus“ no vysvetlenie základných reálií je tu nezbytné pre pochopenie celého kontextu. Organizácia a život elity samozrejme prebiehal v mestách starovekého Ríma a keďže práve títo ľudia prijali oficiálne kresťanstvo ako prví, jeho šírenie sa dialo z mestského a intelektuálneho prostredia. Bežný dedinčan, vidiečan žijúci na periférií nebol tak konfrontovaný s novým náboženstvom, poprípade nie do takej miery ako ľudia v meste. Títo ľudia zachovávali staré predkresťanské zvyky, poprípade mali svoju synkretickú verziu náboženstva. Ako sme si uviedli vyššie „paganus“ je dedinčan a práve tento dedinčan bol ten, kto ešte neprijal krst. Toto slovo v latinčine dostalo teda neskôr druhý význam, a teda človek, ktorý nie je kresťanom a ani židom a vykonáva staré rituály.

Paganus vo všetkých jeho gramatických formách sa počas stredoveku, kedy kresťanstvo prežívalo svoj triumf nad predkresťanským svetom používal ako hanlivé označenie ľudí, ktorí neprijali krst a vykonávali „pohanské“ rituály. Stal sa z neho teda zaužívaný termín.

V súčasnej dobe bola postavená otázka niektorými ľuďmi, čo sa venujú vzkrieseniu predkresťanských náboženských kultov, či slovo „pagan“ nie je pre nich v skutočnosti urážkou. V tomto prípade môžeme uviesť príklad, ktorý je rovnakého rázu a tým je používanie slova „Indián“ pre pôvodných obyvateľov Ameriky, ale ten príbeh určite poznáte.

Napísal: S.

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

2 thoughts on “Pôvod a význam slova. Historický miniexkurz k pomenovaniu „pohan“.

  1. Len pre úplnosť, existujú aj iné vysvetlenia pôvodu slova pagan. Napríklad Mgr. Jan Kozák z Prokopskej školy indoeúropskej tradície tvrdí, že slovo pagan v skutočnosti pochádza zo starogréckeho slova págos, ktoré označuje vrchol hory, či kamenistý kopec. To podľa neho poukazuje na obety bohom na vyvýšených miestach. Táto etymológia sa však zdá byť len veľmi nepravdepodobná.

    Skôr je zaujímavé poukázať na to, že v predzoroastriánskej staroperžštine slovo bagh (pl. baghan) znamenalo boh, stvoriteľ alebo najväčší a odkazovalo na bohov, najmä na Mitru. Samotná činnosť uctievania bohov sa nazývala baghani, náboženstvo. Odtiaľ slovo prešlo do staroslovienčiny (Бог znamená v ruštine Boh, podobne aj Bóg v poľštine) a do latinčiny (skrz kult boha Mitru, čo bola skorá konkurencia kresťanstva).

    Nech je to už akokoľvek, používanie slova pohan/pagan je podľa mňa nešťastné, nesie totiž so sebou negatívne významy a zafarbenia, ktoré mu pripísali kresťanskí apologéti. To si niektorí aj uvedomujú a preto používajú skôr označenia ako rodná viera, či jazyčníctvo. Ak sa rodnou vierou myslí to, že táto viera stála pri našom zrode, potom je to celkom dobré označenie, hoci bez nejakej historickej relevancie.

    Podľa mňa je dobré aj používanie slov stará viera, ale zase keď poviete staroverec, väčšina ľudí si skôr predstaví rozkolníkov pravoslávnej viery. Slovom jazyčníci vraj skutočne sami seba označovali pohania na východe slovanského sveta, ale ako so všetkým ohľadom predkresťanského náboženstva, údaje o tom budú asi veľmi skromné.

    1. Zdravím,

      s týmto komentárom sa nedá nič iné len súhlasiť. S tým názvom rodnoveria či staroveria, rovnako používam tieto názvy, sú v podstate synonymické.

      S pozdravom S.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *