Pri písaní tohto článku som si niekoľkokrát spomenul na porekadlo „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“. Možno to v živote platí, no ja som zopakoval svoju minulosť a opäť píšem o niečom, čo už pred dávnymi rokmi pohltil čas. Vtedy som sa snažil v krátkosti obsiahnuť históriu slovenského undergroundu s dôrazom na black metal. Pre niekoho zbytočná práca, veď načo, keď tu máme metalovú encyklopédiu či podobné stránky. Ja som však jednoducho cítil, že domáca scéna je natoľko pestrá a zaujímavá, že sa jednoducho oplatí špárať sa v histórii a posvietiť si na vývoj domáceho podzemia. Veď nakoniec Bes mal vždy od svojho počiatku úlohu prinášať správy prioritne z domáceho undergroundu. Na každý album alebo skupinu v tomto článku si môžete kliknúť a budete presmerovaní na ich stránku.

Rozprávať retrospektívne o black metale na Slovensku príde viacerým nezasväteným ľuďom rozhodne nezaujímavé a zbytočné, nakoľko 90 roky patrili jednoznačne death metalu, ktorý si v tej dobe uzurpoval dominantné miesto v celom slovenskom metalovom undergrounde. Rozhodne však treba povedať, že aj éterom rádií vtedy zneli podstatne tvrdšie veci ako dnes a undergroundu pomyselne kraľoval Gladiator. Gladiator sa však pobral míľovými krokmi do mainstreamu a podzemie prenechal iným. Z tých najznámejších uderných mien, ktoré dodnes rezonujú v ušiach fanúšikov patrí určite Dementor, Amorbital, Dehydrated, Insepultus, Depresy, Apoplexy, Dissonance či Phantasma. Pre tých, ktorých zaujíma detailna história slovenského death metalu určite odporúčam podrobný článok na stránkach Necrosphere Zinu.

Poďme ale k samotnému slovenskému black metalu. Prvé skupiny, ktoré začali kaliť čierne vody slovenského undergroundu, vyšli z death/thrash/doom metalových koreňov. Z Bratislavy to bol napríklad black/thrash metalový Toxic Trash – „Toxic Trash“ (1991), či Necrotos s ich vynikajúcim demom „Fire and Ice“ (1991). V roku 1998 debutuje bratislavská doom/black metalová skupina Ethereal Pandemonium s albumom „Winter Solstice“, kde sa v slovenskom undergrounde prvý krát objavujú pohanské odkazy. Takých skupín by sa na Slovensku našlo samozrejme viacero, kde sa spolu s inými žánrami objavujú black metalové prvky. Kto bol však jednoznačne prvou rýdzo black metalovou skupinou? No ak by sme chceli takto ortodoxne k tomu pristúpiť tak zrejme michalovská formácia Nemrael. S deviatimi demami v ug kvalite patria k pionierom čierneho kovu na domácej scéne. Minimálne čo sa týka výzoru, lyriky a určitej dnes už retro ortodoxnosti spĺňajú black metalovú šablónu, no ak ste mali možnosť počuť hudobnú produkciu žiadny zázrak sa bohužiaľ nekonal. Ako povedal náš kolega z redakcie, „Nemrael má hodnotu skôr z historického hľadiska ako z toho hudobného“. Druhou  skupinou, ktorá prišla s oficiálne prvým štúdiovým albumom je martinská formácia Mystic Death. Ich jediný album „Voices of the Obscure World“ (1998) vydaný v Metal Age Productions na svoju dobu vypálil rybník všetkým naokolo a reakcie boli veľmi pozitívne. Bohužiaľ následovníka sme sa nedočkali a tak ostáva spomienka na celkom podarený debutový album, ktorý zapálil pochodeň čierneho kovu na domácej scéne. V Prievidzi popri Crimen Exceptum na prelome storočí debutuje niekoľkými demami aj The Cryptosy, ktorí sa neskôr z čistého black metalu pretransformovali v death/black metalový The Crypt. V Bratislave sa v tomto období formuje Mean Geimhridh. Pohansky ladená skupina vypúšťa na svetlo sveta jediný materiál a to split s bratskou skupinou Ravenarium „Podivný sme my Rod…“ (1999).

Rok 1998 dal zrod snáď jednej z najvýznamnejších domácich skupín Algor. Ich oba albumy  „Úder Pohanského Hnevu“ (2003) či „Hierofánia“ (2013) rozčerili stojaté vody domáceho undergroundu a nie je fanúšika, ktorý by ich nepoznal. Priamočiare riffy, pohanská atmosféra a údernosť slovenských textov Aldarona charakterizujú hlavne debutový album. Tam, kde ideologicky Algor nadstavil jasnú laťku, pokračovali jeho súputníci Hromovlad, reinkarnovaní zo skupiny Immortal Hammer. Folkovo ladený pagan black metal zaútočil na domácu scénu najmä s albumom „Vládca Lesov Skalných Stien“ (2005). Prenikavá melodickosť a texty inšpirované slovanským pohanstvom s charakteristickým Beelphegorovým vokálom vystrelili vo svojej dobe túto skupinu na špičku slovenskej scény. Nie je fanúšika, ktorý by si nespomínal na ich vystúpenia na dnes už pamätných akciách ako Mater Slavorum či Perunica. Beelphegor sa neskôr angažoval v zaujímavom projekte Toreva, ktorý sa však v rámci tejto spolupráce dočkal len jediného dema „Skryté Brány do Neznámych Svetov“ (2008). Toreva funguje dodnes, no na úplne opačnej strane barikády s cieľom misijne šíriť evanjelium v black metale. Dosť bolo srandy, poďme ďalej.

Na Západnom Slovensku ešte ostaneme, konkrétne pod Čachtickým hradom. Tomu svoju tvorbu znesvätil trenčiansky projekt Korium. Pamätné ostanú materiály ako „split s Trist“ (2007), albumy „The Pendulum of Sorrow“ (2009) či „Do Komnát Večnej Zimy“ (2013) sú charakteristické masívnou hradbou gitár a nevstrebateľného, extrémneho vokálu. Za zmienku stojí aj rehearsal demo so skupinou Morana, ktorú Koronas vytvoril v roku 2005. Pohanské tendencie inšpirovali v prvých rokoch nového milénia viaceré skupiny na celom území Slovenska. Z Kežmarku je to Pagan Spirit s debutovým albumom „The Latent Doctrine“ (2005). Svidnícky Ancestral Volkhves debutuje s albumom „Son o Irii“ (2004), kde popri death metalových vplyvoch servírujú priamočiary black metal. Černorog a Dod so svojim rusínskym jazykom prinášajú unikátnosť v rámci domáceho undergroundu. Na svojom druhom a zatiaľ poslednom albume „Perun do vas!!!“ (2008) hosťuje aj Masha z ruskej Arkony. Tento album dodnes výrazne rezonuje na domácej scéne. Kysucký Slavigrom  vypúšťa demo „Návrat Slovanskej Nenávisti“ (2007), vsádza na surovosť a jednoduchosť podkutú agresívnym UG zvukom. V roku 2007 sa z členov Slavigromu formuje skupina Warmarch a sólový projekt Evil bubeníka Dloga. Dlog je v tomto období naozaj veľmi aktívny, čoho dôkazom je aj veľké množstvo vydaného materiálu a dve vydavateľstvá Suicide Taste Productions a neskoršie Devil’s Obsession Productions. Dátum vzniku Evil sa datuje už okolo roku 2004, ale na sile naberá až s príchodom Carpatha v roku 2012. Lyrický odklon od pohanstva v Slavigrome a návrat k satanistickým či okultným témam sa stávajú spoločným menovateľom týchto skupín.  Vyvrcholením existencie Warmach, ktorý zaniká v roku 2011, je ich debutový album „Pactum Cum Diabolus“ (2009). Kysucký underground je dnes už minulosťou, no za zmienku stoja práve posledné dva vynikajúce albumy od Evil „Legenda neskrotných živlov“ (2013) a jeho nasledovník „Studňa“ (2015), kde sa objavuje tématika naturizmu literárnej tvorby Františka Švantnera. Typickú melodickosť zosobnenú v ruskej a ukrajinskej scéne prináša Concubia Nocte na svojom debutovom albume „Sekerou Peruna a Kladivom Thora“ (2008). Okrem tradičných pohanských tém čerpá Concubia Nocte aj z domáceho folklóru v podobe Dobšinského rozprávok, ktoré umne zapasuje na debutový album. Pred nedávnom táto skupina vydala svoje posledné EP „Mohyly“ (2021) a ukončila svoju činnosť. Ďalším multinštrumentalistom, ktorý sa v prvom desaťročí po začiatku milénia dostal do povedomia je Svarthen. S jeho osobou sa spájajú hlavne skupiny ako Evil Dead s albumom „Spomienky na Predkov“ (2006), atmosférický black metal Karpathia, ktorá debutuje s jediným albumom „Urheimat Volanie Havranov“ (2009) či jeho tvorivo najúspešnejší projekt Aeon Winds. S albumom „Stormveiled“ (2019) sa Aeon Winds stávajú priekopníkmi atmosferického až miestami symfonického black metalu na Slovensku. Pri mapovaní domácej scény nemožno opomenúť aj ľudí okolo skupiny Helcaraxe neskôr premenovanú na Remmirath. Tá debutuje zaujímavým demom „Smrť Pútnikova“ (2005). V roku 2008 vydáva Temnohor svoj debutový album „Pýcha Lesov Karpatských“, kde predstavuje hudobný návrat k severskej tradícii v spojení s netradičným použitím západoslovenského nárečia. Temnohor vydáva v roku 2013 split pôvodne s projektom Krolok neskôr transformovaným na regulárnu skupinu. Priamočiary black metal starej školy vydáva v roku 2017 debutový album „Flying Above Ancient Ruins“ pod krídlami Hexencave Productions. Do tretice nemožno opomenúť vlajkovú loď členov Remmirath a Temnohor, v ktorej v súčasnosti pôsobia aj členovia skupiny Algor. Ide o heavy/black metalový Malokarpatan, ktorý debutoval albumom „Stridžie dni“ (2015) a v roku 2017 druhým albumom „Nordkarpatenland“. Dnes má skupina na konte tri albumy a spomedzi všetkých domácich interpretov sa v zahraničí stala najznámejšia. Aktuálne sa hlavný mozog Malokarpatan As predstavil aj v black metalovom projekte Stangarigel s debutovým albumom „Na severe srdca“ (2022). Do atmosférických vôd zablúdili aj michalovský Dimonsium Chaotic s ich zatiaľ jediným albumom „Labyrinthum Nebulae„ (2012). V progresívnejších vodách sa nesie zvolenská skupina Nevaloth s albumom „The Antagonist“ (2013) či dnes už zaniknutá skupina Abbey ov Thelema.

Z novších skupín, ktoré posledné roky držia pri živote domácu scénu možno spomenúť banskobystrický Porenut s výborným debutom „Postnihilera“ (2020), Machina Baphometa s albumom „Supernova“ (2018), Darktimes s albumom „Utter Coldness“ (2019) či jeden z mála koncertne aktívnych a posledných zástupcov domácej pagan scény Krajiny Hmly. Líder skupiny Namtar v minulosti pôsobil tiež v skupine Imperium zo Spišskej Novej Vsi s ich jediným albumom „Tam, kde len vietor a hviezdy vedia cestu“ (2012). Krajiny Hmly debutovali v roku 2012 so split albumom s Misty Forest „Keď padnú hmly“ (2012). Dnes majú na konte dva albumy z čoho zatiaľ najúspešnejší je ten druhý „Poza čierne hory“ (2021). Po rokoch spánku sa prebral aj multinštrumentalista Igric, známy aj zo skupín Einsamtod či Alatyr, ktorý minulý rok vydal druhý album „Svet Svetlom Stvorený“ (2021). Domácu scénu obohatili aj bohorúhači Cresset z Bratislavy svojim prvým albumom „Obscurantism“ (2021). Za zmienku však stojí aj senický Rawcvlt s ich jediným a dnes už posledným debutovým albumom „Premonitions of Horrible Things to Come„ (2018). V roku 2017 vychádza aj výborný debutový album „Existencialista“ od skupiny Tujarot, ktorého členovia sú aktívny aj v skupine Atanas.

Z aktívne najmladších interpretov možno spomenúť Obšar „R.U.N.E.“ (2018),  Dominion of Suffering s debutovým albumom „The Birth of Hateful Existence“ (2020), Solipsism „Trhliny v (ne)skutočnosti“ (2020), AIN „Strengthening of Black Flame“ (2019) či Zhor „ZZZ“ (2019). O vydávanie sa aktuálne stará dnes už spomínané a jedno z najaktívnejších vydavateľstiev na Slovensku Hexencave Productions, ďalej Sky Burial, Mor Ho! Productions a Necroeucharist Productions. Reedícií starých, dnes už často zabudnutých klenotov domácej scény venuje priestor jediný papierový zine a vydavateľstvo Unholy Pagan Fire.

Na úplný záver by mi nedalo nespomenúť košický Infer známy svojim debutovým albumom „In Cold Being“ (2005), či bratislavský Goatcraft kombinujúci svoju black metalovú tvorbu s poriadnou dávkou old school death metalu. Aktuálne majú na svojom konte debutový album „Spheres Below“ (2020). Členovia Goatcraft v minulosti pôsobili v projektoch ako Satanic Vomit či Demolizer. Z tých najznámejších aktuálnych zástupcov spájajúcich death metal s black metalom patrí určite Death Karma. Hlavného protagonistu Vladimíra Pavelku, ako človeka stojaceho za pojmami ako Cult of Fire, Černý Kov či vydavateľstvo Beyond Eyes, rozhodne netreba predstavovať.

Určite nie sme v redakcií všemohúci a určite sme na dáke to meno zabudli. Našim cieľom bolo však spomenúť skupiny, ktoré najviac ovplyvnili a reprezentovali domácu scénu. Pre tých, ktorý majú záujem pátrať ďalej v temných vodách tohto žánru odporúčame navštíviť stránky Tryzna Productions, kde sa v digitálnej podobe nachádza reprezentatívny výber slovenského undergroundu. Tí, ktorí radi podporia kúpou CD/LP, hor sa na Hexencave Productions.

Každopádne počúvajte, podporujte, kupujte, jednoducho nenechajte vyhasnúť čierny plameň slovenského metalového podzemia.

Napísal: Blutkrieg