Rozhovor s MythOSom (Crimen Exceptum, Slavonic Art) (2023)

Dnes sa na chvíľu prenesieme do 90. rokov. Tentokrát sme pre Vás pripravili rozhovor s veteránmi domácej scény Crimen Exceptum. O histórií skupiny, ale aj súčasnosti sme sa rozprávali s MythOSom.


Za celý Bes zdravím Crimen Exceptum. Moja prvá otázka bude smerovať k Vašej histórií nakoľko informácie o Vás sú pomerne skromné. Ako a kedy vznikla Vaša skupina? Kto stál pri jej zrode?

Zdravím všetkých čitateľov Vášho zinu. Téma tejto otázky je trošku obšírnejšia, ale budem sa samozrejme snažiť v nejakom ucelenom zmysle formulovať odpoveď na ňu, tak aby to časovo sedelo, aj aby bola obsiahnutá podstata veci v skratke, nakoľko to bude už 30. dlhých rokov, od ranných začiatkov kapely. Pri samotnom zrode kapely stály v prvopočiatkoch roku 1994 dvaja členovia, a to ja ,MythOS (bicie nástroje) a Lord Black (gitary). Neskôr sme pribrali Demogorgona (R.I.P.) (vokál), ktorý sa veľmi neujal na svojom poste z príčin, ktoré sú na dlhšie vysvetľovanie, takže sme pokračovali ako duo, a začali sa skladať prvé songy, ktorých aranžmány už boli pred tým načrtnuté a napísané na akustických nástrojoch. Neskôr prišiel ďalší člen Fengbald (doprovodná gitara) a následne aj nový vokalista Vampyro so skúsenosťami s pôsobením v inej kapele odlišného žánrového zamerania. Začali sme teda pôsobiť ako kvarteto, keďže basgitaristu sa nedarilo zohnať v tom čase do daného štýlu, čo ani nebolo na škodu, keďže naša hudba bola postavená hlavne na melódiách gitár. Po vzájomných nezhodách odchádza doprovodný gitarista Fengbald a na jeho miesto prišiel brat vokalistu Sugar. V tej dobe ešte z času na čas na basovom poste pôsobil basák Vottan, no bol takisto po nezhodách z kapely katapultovaný. Neskôr sa obsadili a obmenili ešte posty doprovodnej gitary a basy do dnešnej podoby, kde post bassgitary obhospodaruje Cobweburn a post doprovodnej gitary Lupo, a nakoniec v neposlednom rade nás okolnosti pri návrate kapely na scénu po 20.rokoch tento rok donútili k tomu, aby aj pôvodný gitarista Lord Black bol nahradený Radom. Takže z pôvodnej zostavy som zostal len ja MythOS. Dôvody, ktoré viedli k personálnym zmenám boli viac-menej klasické, ako asi u väčšiny kapiel na svete, buďto personálne nezhody, iné hudobné smerovanie jednotlivých členov, problémy s priestormi, finančné problémy v kapele a podobne. Rozvádzať to nebudem, pretože si nemyslím, že by to čitateľov až na toľko zaujímalo. Prejdem teda k ďalším veciam…

 

Z Vášho okolia poznám len Vás a skupinu Cryptosy resp. The Crypt. Aká bola scéna v Prievidzi, keď ste začínali? Udržiavali ste s niektorými skupinami bližšie kontakty?

Tých kapiel tu samozrejme pôsobilo viacero aj v 80-90. rokoch, keď sme začali naše pôsobenie. Boli to prevažne ale kapely jemnejších štýlových zameraní, od rocku, cez folk, country, cez pop až po hip-hop. Ich mená nie sú podstatné si myslím, aj tak neboli nejako známe, a skôr, či neskôr upadli do zabudnutia. Každopádne, Crimen Exceptum a následné Cryptosy /The Crypt  sme boli v danej dobe v tomto regióne asi to najtvrdšie, čo tu bolo na hudobnej scéne. Ešte, aby som neopomenul, tak Typhoid a Embolism, tiež lokálne kapely tvrdšieho rangu tu už fungovali v tej dobe.

 

(rok 1999 v zostave Sugar, Vampyroth, Lord Black pozn. red.)

Na konte máte jedno EP Wandering (1998), Live in Nováky (1999) a debutový album Der Wille zur Macht (2005). Vieš nám priblížiť tieto vydania? Aký bol náklad týchto vydaní?

EP Wandering bolo naše prvé demo EP, ktoré zhmotňovalo skladby a myšlienky od počiatkov vzniku kapely cca od roku 1994 do roku cca 1997. Boli to skladby, ktoré vznikali počas tejto búrlivej éry a doby, poznamenanej personálnymi zmenami, a ďalšími problémami, ako som naznačil v úvode. Každopádne bol veľký pretlak na to, aby sme daný materiál už „konečne“ kdesi zhmotnili, pretože začínal byť „starý“, nakoľko už mal cca 4 roky, pri čom samozrejme ako kapela sme prechádzali vývojom a posunom v pred, vznikali nové skladby, takže sme sa už pomaly prestávali stotožňovať s týmito skladbami a potrebovali sme to nahrať, aby to neupadlo do zabudnutia, ako sa vraví. Nahrávanie dema bola kapitola sama o sebe. Nahrával to človek (môj spolužiak), ktorý nemal o danej hudbe ani páru, ale mal jednu devízu, vlastnil PC Pentium 133Mhz s nahrávacím programom a skúsenosťami s akou-takou tvorbou hudby – džinglov. Nástroje a technika, ktorú sme použili spolu so skúšobňovým priestorom k nahrávaniu ani nebudem rozpisovať, pretože všetko bolo na žalostnej úrovni, čo sa samozrejme odzrkadlilo na výslednom efekte celej nahrávky. Každopádne stojím si za týmto počinom ako aj za všetkým, čo sa okolo kapely dialo, a nehanbím sa za to.

Live in Nováky, živá nahrávka, išla súbežne s demom Wandering, keďže sme začali pomaly koncertovať. Nahrané bolo živé vystúpenie zo dňa 17. apríla 1999 v Novákoch, kde bol nahrávaný aj videomateriál, ktorý sme do dnešného dňa nemali možnosť vzhliadnuť.

Der Wille zur Macht je naša jediná profesionálna štúdiová nahrávka vydaná v roku 2003, ktorú sme s veľkým odstupom po prvom deme takisto s mnohými problémami nahrávali tento krát už v profesionálnom hudobnom štúdiu Kobka v Martine. Obsahuje materiál z obdobia rokov cca 1998-2002 plus znovu nahraté dve skladby z prvého dema. Za nahrávacím pultom, mixom a masteringom stál Glazzis, ktorému ďakujeme. Bol to z našej strany veľký skok a posun vo všeobecnosti, čo sa týkalo nahrávania a tvorby, aj keď znova s mnohými nezrovnalosťami a anomáliami, ktoré s tým išli súbežne. Náklady vydaní boli v rámci desiatok, až po cca stovky kusov albumu Der wille… , nakoľko sa všetko realizovalo formou samizdatov, teda vlastného nákladu, respektíve neskôr pod mojou malou vydavateľskou firmičkou Slavonic Art.

 

Ako s odstupom rokov hodnotíš Vaše vydania? Nie je ambícia urobiť repressy a dať tieto vydania opäť do povedomia?

Za každým počinom a vydaním si stojím, pretože sme dávali v danom čase a priestore vždy do toho maximum, ktoré sme vedeli dať. Či už to bolo z osobného, osobnostného, alebo finančného hľadiska. Tu sa vrátim ešte na chvíľu k dobe, keď sme nahrali demo Wandering. V tej dobe po rozoslaní množstva kópií formou poštových zásielok sa mi ozvalo jedno menšie fínske vydavateľstvo, ktoré malo záujem vydať nanovo Wandering na kazetách, ale bolo to podmienené malým turné po Škandinávii, cca 3-5 koncertov. Museli sme to odmietnuť, so smútkom v očiach, keďže ½ kapely boli študenti na VŠ, časť z nás nepracovala a časť mala zamestnania, ktoré nás ledva uživili. Takže nebolo mysliteľné cca v dobe roku 1998-99, aby si povedal rodičom, že potrebuješ peniaze na to, aby si šiel na nejaké turné s kapelou, pre ktorú nemali pochopenie, aj keď nás neodsudzovali.

Kto vie, čo by sa stalo, a kde by sme boli dnes ako kapela, keby sme tento ťah v tej dobe uskutočnili a upísali sa Fínskemu vydavateľstvu? Život išiel ďalej, a na zázraky sa človek spoliehať nemôže. Znovu vydania týchto vecí asi nie, aj keď nikdy nehovor nikdy, ale zvukovo a produkčne to nebolo najšťastnejšie vyriešené v tej dobe. Koketujeme ale s myšlienkou možno nejakého mini CD, pretože sú nejaké 1-2 skladby z čias, keď sme ukončili svoje pôsobenie + 1 nová vec, ktoré neboli nikdy nikde prezentované, ani nahraté. Takže uvidíme, časom…

 

 

Z debutového albumu cítim melodický black metal švédskeho strihu na štýl skupín ako Vinterland či Dawn. Mali ste dáke vzdialené inšpirácie, ktoré ste počúvali pri tvorení?

Tak, každý hudobník z každej doby, či éry má nejaké tie svoje vzory a kapely, ktoré počúva, alebo ho určite ovplyvnili pri jeho tvorbe, my nie sme výnimkou. Budem hovoriť asi len za seba. Som rád, že som ešte z tej „starej“ éry poslucháčov a asi aj hudobníkov (ak sa tak môžem so všetkou skromnosťou nazývať). Prešiel som si asi všetkým, čím sa prejsť dalo, čo sa týka hudby. Keď nerátam mimo rockové a nemetalovo-metalové veci, na ktorých som vyrastal, tak v neskoršej dobe, už pri formovaní Crimenu ma absolútne odrovnala prvá vlna black metalu, kde som sa po Venome, Bathory a Celtic Froste dostal v rokoch 1994-1995 k albumom Panzerfaust a Transilvanian Hunger od Darkthrone, takisto Priest of Satan od The Black (neskôr Dissection), Shadowthrone od Satyricon, a pár iných, čo rapídne ovplyvnilo, či už moje a naše zmýšľanie, tak aj tvorbu. V danej dobe bol ten feeling vnímania hudby a tvorby o pár levelov vyššie ako tomu je dnes, nedá sa to vysvetliť, ale zarezávalo sa to do ľudí až do morku kostí. Samozrejme to bolo ovplyvnené aj dobou, aj životom v tej dobe a ďalšími vecami, ale bolo to fajn. Ako som písal, tak vplyvom bolo veľa aj s iných hudobných štýlov a žánrov, ale gro bolo toto, teda aspoň u mňa podložené dobrým základom a aj mojou hudobnou gramotnosťou od popu, cez rock, death, thrash, HC, vo svojich prvotných podobách.

 

Prezraď trochu o pozadí Der Wille zur Macht. Aká je hlavná myšlienka tohto albumu. Kto u Vás písal texty?

DWzM bol po hudobnej a autorskej stránke postavený z 90% na riffoch a nápadoch spolu zakladajúceho člena a lead gitaristu Lorda Blacka. On bol hudobným hnacím motorom celej kapely, väčšina vecí bolo z jeho pera. Tých 10% aranžmánov dopĺňali ostatní členovia spoločne. Ja (MythOS) som sa staral okrem hrania, hlavne o management kapely a vecí s tým súvisiacimi, čo mi zostalo aj naďalej. Textová stránka je výsadnou prioritou vokalistu Vampyra. Viem samozrejme, čo texty obnášajú a zahŕňajú, ale k tomu sa nechám vyjadriť jeho samotného.

Vampyro: Hybnou myšlienkou bola vôľa k moci od F. Nietzscheho ale paradoxne parafrázovaná mnou, keďže texty som písal hlavne ja. Môj výklad pojednával o nadčloveku, čo drieme v každom z nás a spolu s mottom: „ako málo fantázie máme pre bolesť, ktorú spôsobujeme iným“ sa u silných jedincov tento pud nadčloveka prebudí a to práve vo forme deviancie, úchylnosti, či perverznosti. Bola zhubná doba temna a my sme boli autenticky nasraní; prišlo mi pravdivé, že práve spôsobovaním bolesti slabému jedincovi/kresťanovi sa pozná nadčlovek. Vtedy som fandil dokonca nábožensky orientovaným masovým vrahom. Texty sú plné antikresťanstva, nenávisti a bolesti miestami sú v nich moje osobné vychýlenia; slizké perverzné  a úchylné, ale pravdivé presné tak ako som to vtedy pociťoval. Moje obľúbené frázy z Without Claim of RedemptionThose beautifull faces-calm and bedewedsilenced by microtene…

 

Slavonic Art figuruje ako vydavateľstvo, ale zároveň aj ako zine? Priblíž prosím našim čitateľom históriu zinu a vydavateľských aktivít.

Slavonic Art bol pôvodne zamýšľaný a plánovaný ako „multiprojekt“, ktorý mal obnášať:

  1. a) Slavonic Art Records – bolo plánované ako hudobné vydavateľstvo, ktoré by neskôr zastrešovalo svoje nahrávacie štúdio – nebolo nikdy realizované.
  2. b) Slavonic Art Productions – mali sa vydávať pod touto hlavičkou nahrávky a albumy kapiel a tlačoviny, ktoré budú relevantné pre danú oblasť, čo sa z časti začalo aj diať – vydaním The CryptWeapons Recollected, vydaním pár čísiel Slavonic art magazínu.
  3. c) Slavonic Art Magazine – samostatný (najprv zin) magazín, ktorý fungoval po dobu rokov 2000-2004, kde boli vydané 4 čísla časopisu.
  4. d) Slavonic Art Gfx – toto malo byť fotografické a dizajnové štúdio, ktoré by navrhovalo grafiku, robilo DTP grafiku, fotografiu a tlačoviny na podporu kapiel vydávaných pod SA Productions a nielen pre nich – toto sa z časti začalo takisto realizovať, bolo vytvorených pár lôg pre kapely, nejaké merch veci, plagáty, bannery, tlačoviny.
  5. e) Slavonic Art Promotion – tu sa mali realizovať live akcie na podporu nielen vydávaných kapiel – toto takisto začalo z časti fungovať, skončilo to Prividia Open Air festivalom v Lesnom parku pod holým nebom v Prievidzi, ktorý som organizoval v lete roku 2002.

Každopádne, mal som vyselektovaných pár ľudí, ktorý by do daných projektov prispeli svojou časťou, ale postupom času to stroskotalo, pretože som si na plecia nabral toho veľa v tej dobe, troška aj mladícka nerozvážnosť, kde dravosť a chuť robiť veci predbehla reálne možnosti, ktoré som vtedy mal.

 

 

Po 19 rokoch prišiel nečakaný koncertný návrat Crimen Exceptum tak sa logicky naskytá otázka nového materiálu. Pracujete na niečom novom?

Bolo to takmer presne po 20 rokoch od nášho posledného koncertu a ukončenia kariéry, kde sme sa po dlhých útrapách a problémoch dopracovali k faktu, že sme sa boli schopní nakopnúť a zahrať si na akcii, ktorá bola pre nás poňatá ako Anniversary show, keďže na prelome rokov 2023-2024 slávime okrúhle narodeniny 30 rokov od vzniku kapely a 20 rokov od posledného live vystúpenia kapely a jej praktického rozpadu. Bolo to symbolické zo všetkých pohľadov pre nás, tobôž z toho hľadiska, že sme počúvali posledné 2-3 roky z mnohých strán, či už kamarátov, alebo fanúšikov z dávnej doby, respektíve aj mladých ľudí, či by sme nespravili nejaké vystúpenie, resp. Výročnú show. Po dlhom zvažovaní naprieč mesiacmi sme sa teda postupne do toho dali, a začali znova skúšať a začali sa tomu intenzívnejšie venovať. Samozrejme, nič nie je zadarmo, a nič nejde ľahko, človek musí obetovať čomusi takému veľa energie a času, keď chce, aby nesklamal fanúšikov, kamarátov, či už sám seba. Musím ale povedať, že v tejto dobe a veku, ktorý sme dosiahli, už veci riešime samozrejme s absolútnym nadhľadom a iným štýlom ako kedysi. Bolo pár zádrheľov, ktoré tu nebudem rozpisovať, najväčší z nich bolo asi vycúvanie Lorda Black par mesiacov pred danou akciou, čo mňa osobne dosť zamrzelo, nakoľko sme boli v kapele ako dvaja „prapôvodní“ členovia a kapela bola tým našim dieťaťom, ale prekusol som to asi ako ostatní členovia. Ešte viac sme sa zomkli, začali si veriť a podporovať (hecovať) sa navzájom a nakoniec aj prídivší nový člen do kapely Rado, ktorý nahradil Lorda Blacka dal kapele nový pozitívny impulz svojim profesionálnym prístupom k danej veci. Nakoniec sme sa došli „do cieľa“, t.j. k výročnému koncertu, ktorý sa odohral 14.10.2023 v Kanianke, kde sme ako „hlavná hviezda“ večera odpálili po viac ako 20 rokoch svoj set. Dali sme do toho maximum ako na pódiu, tak pred koncertom v prípravách. Stretli sme sa s neskutočnou podporou fanúšikov, s ktorými sme sa asi ½ hodinu po koncerte fotili, dlhé minúty po koncerte sme sa s každým bavili a podávali si ruky. Takisto ďalší deň, a dni po koncerte k nám smerovali a smerujú len a len kladné ohlasy a podpora.

 

Aká je aktuálna situácia v skupine? Ostal niekto z pôvodných členov?

Situácia v kapele je momentálne viac ako priaznivá. Nebudem predbiehať, ale padli už nejaké rozhovory, že by sme to možno skúsili „ťahať“ ďalej, keďže vidíme, že dopyt je, za určitých podmienok. Nič nechcem uponáhľať, čas ukáže, ale vypadá to pozitívne, aspoň nateraz.

Z pôvodných členov som zostal už len ja, ale ostatní členovia okrem spomínaného Rada (ktorý má mimo iné už bohaté skúsenosti z hrania s kapelami ako Devoid, Typhoid…) sú z tej druhej vlny pôvodných členov, t.j. z obdobia, keď sa kapela začala ustaľovať pred svojim rozpadom.

 

Rád by som sa vrátil ku koncertu s Mystic Death, kde ste hrali. Ako táto akcia vyzerala a ako prebiehala? S kým všetkým ste v tejto dobe hrávali?

Koncert prebehol ako už spomínali chalani z E.P. vo vašom rozhovore v klasickom koncertnom dianí a priebehu, až do spomínaného incidentu Mystic Death, kde sa Frlo (frontman) podgurážený značnou dávkou alkoholu oblial horľavinou, spustili intro, vychŕlil oheň, zapálil sa, ľudia naokolo, a aj on sám chaos – panika, uhasili ho a bolo po akcii. Začala horieť samozrejme aj časť pódia, a vecí na zemi, ľudia v panike bežali dolu schodmi. Mal by som mať doma v archíve, ešte pár fotiek, aj z incidentu, kde som to zachytil, takže poskytnem na zverejnenie, ak budete mať záujem. My sme náš set na koncerte odohrali celý, nakoľko sme hrali tuším úplne prví, takže nemerali sme tam cestu zbytočne.

 

 

Nakoľko Crimen Exceptum stál pri začiatkoch domácej scény rád by som sa spýtal na situáciu, ktorá vtedy panovala. Existovali nejaké ziny, ktoré sa venovali black metalu? Reflektovali ste Nemrael či iné začínajúce skupiny?

Myslím si, že bez okolkov môžeme povedať že sme boli medzi prvými v danom štýle na Slovensku. Kapiel tu bolo len pár pohybujúcich s v BM, poväčšine sme sa v tej dobe v CZ a SK UG „všetci“ poznali, alebo sme aspoň vedeli, kto je kto, aj keď ste sa s daným človekom, alebo kapelou nepoznali osobne, vedeli ste, o koho ide. Konkrétne Nemrael som registroval, ale boli z východu Slovenska, tak sme sa nejako nestretali. V 90. rokoch a aj neskoršej dobe to bolo dosť živelné v tom dobrom slova zmysle, každý poznal každého, viac si pomáhali, aj kapely medzi sebou. Možno teraz niekomu ukrivdím, ale postupom času sa začalo formovať akési malomeštiactvo aj medzi kapelami, neviem presne, kde to začalo a mal som pocit, že tá vlna šla hlavne od kapiel z väčších, respektíve veľkých miest Slovenska a hlavne z Bratislavy. Bolo jedno, aký hráš štýl, koľko rokov si na scéne, čo máš za sebou, čo si pre scénu urobil, s kým si sa dovtedy stýkal a komu si pomáhal. Začali sa diať veci, kde sa kapely doslovne podrážali, robili si napriek, ohovárali sa, niektoré kapely a ľudia začali mať božské komplexy, začali sa nadraďovať nad druhých, prestali si pomáhať, závideli si aj sebemenší úspech a podobne. Bol som svedkom mnohých týchto vecí osobne a aj nepriamo. Prenieslo sa to neskôr aj do distier a zinov, vydavateľstiev. Nebudem menovať konkrétne osoby, pretože je to už dávnejšia minulosť, ale dialo sa to. Česť výnimkám. Zinov bolo kedysi vo všeobecnosti ako maku, čo bolo fajn. Vždy som aj ja čakal na nový ten, či onen zin a kupovali sme si všetci ziny rôznych štýlov a zameraní. Nebolo nič lepšie ako začítať sa do papierovej formy, mnohokrát precízne a tvrdou prácou odmakaného zinu. Mám v archíve 3 veľké krabice zinov, ktoré formovali a lemovali celý môj hudobný vývoj, na čo som hrdý.

K BM zinom na Slovensku z počiatkov BM, zmienim asi hlavne zin Mortiisa z Nitry – Pentagram, potom The True Telema zine z juhu Slovenska, ktorý bol na to úrovni v profi tlači A4, a takisto ziny Peťa Beňa z Višňového boli fajn, aj Miky Dubjel prispel svojimi vecami pre pozitívny vývoj BM scény a v neposlednom rade aj moja maličkosť zinom Slavonic art. Samozrejme vďaka patrí aj mnohým ďalším zinerom, dopisovateľom a autorom papierových zinov z tej, ale aj dnešnej doby, pretože každý do toho okrem plného nasadenia a lásky danému hudobnému štýlu dávali aj mnoho finančných prostriedkov. Žiaľ dnes všetko toto krásne zabil online svet.

 

V okolitých krajinách ako Poľsko, Česko, Maďarsko či Ukrajina dochádza v 90. rokoch pomerne k veľkému nárastu black metalových skupín. Vieš si vysvetliť ten nepomer u nás oproti ostatným? Narážam na celkom veľkú death metalovú komunitu a minimum black metalových skupín u nás.

Nie som hudobný historik, ale určite to bolo dané na začiatku po páde komunizmu hlavne tým, že to podhubie (ktoré tu aj bolo) sa transformovalo v každej krajine, či už v kultúre, filme, alebo umení, do takej miery, ako bolo zasiate. To jest, Slovensko bolo vždy vo všetkých stránkach konzervatívnejšie (nevynímajúc hudbu), nechcem povedať zaostalejšie a menej progresívnejšie ako okolité krajiny východného bloku. Takisto k tomu prispela aj naša mentalita, ktorá je dosť svojská, čo sa týka prijímania nových vecí, zmien a názorov do života, čo nám zostalo do dnes. Okolité krajiny sú väčšinou väčšie rozlohou aj populáciou, tým pádom majú rôznorodejší pohľad na veci, sú prístupnejší novým veciam, kúpna sila obyvateľstva je väčšia, tým pádom aj dopyt pre nové veci. To vyúsťuje logicky aj k dopytu po štýloch, ktoré v našej krajine možno nikdy nejako vo veľkom neuspeli, lebo nebol po nich možno taký dopyt, ako napríklad po death metale na slovenskej UG scéne?

Konkrétne v Poľsku existovali skupiny šermiarov vo Woliń-i a iných oblastiach ľudia, ktorí spájali remeslá, historické súvislosti s históriu svojho národa s touto hudbou a národnou hrdosťou. V Maďarsku bol už za komunizmu o dosť benevolentnejší režim ako v Československu, dalo sa tam za určitých podmienok podnikať, chodili tam veľké kapely hrať koncerty, ľudia mali viac voľnosti, tým pádom boli aj na metal a BM po páde režimu mentálne lepšie pripravený ako my. Ukrajina naopak bola v ZSSR, ale takisto mala odjakživa svoju hrdosť, a chuť na sebaurčenie sa, podobne ako Poľsko, tým pádom takisto mali možno po páde režimu v ďalších rokoch o čosi bližšie k tomu ako Slováci, aby akceptovali BM a mali po ňom dopyt. Bola doba, že v UG hral na SK prím death metal, potom vlna Doom metalu, v Čechách to bol naopak Grind a Death. A takisto treba vziať v úvahu to, že black metal (pokiaľ neberiem pre ukážku staré kapely typu Venom a spol) bol v 90. rokoch jeden z najmladších štýlov extrémnej hudby aj vo svete, kde už napr. Death metal bol na výslní.

A ešte je jedna zásadná vec. Black metal, respektíve jeho takzvaná prvá „moderná“ vlna bola hlavne neo-reakciou a odporom voči kresťanstvu ako takému v severských krajinách, a až na druhom mieste to bol nejaký symbol Laveyovej filozofie a satanizmu vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu nosná časť najznámejších pionierov BM hudby pochádza zo severských krajín, čo bohužiaľ neprospelo mnohým nádejným kapelám, ktoré boli mimo tohoto územia. Toto sú asi tie hlavné dôvody, o ktorých si myslím, že sú odpoveďou na tvoju otázku.

 

 

Sledoval si v neskorších rokoch slovenskú black metalovú scénu? Zaujali ťa niektoré skupiny?

Hudba je mojím životom a sprevádza ma neustále. Niekedy viac, niekedy menej. Samozrejme, že aj na poslucháčskej báze človek sleduje hudobný vývoj ako vo svete, tak aj vo svojej krajine. V priebehu rokov bolo pár kapiel SK BM scény, ktoré stáli za vypočutie. Opäť nebudem konkrétny, aby sa neurazili ostatní, na ktorých po prípade zabudnem pri vymenúvaní. Na jednej strane by som to charakterizoval tak, že nejako mi chýba (nie len) v BM, ale vo všeobecnosti celkovú kvalitu hudobnej tvorby, aká sa produkuje. V dnešnej dobe nechýba hráčska kvalita kapelám, ale chýba im kompozičná kvalita, tvorba mnohokrát nemá gule a drive. Hudobne je na top úrovni dnes už hádam každý, ale spraviť skladbu ktorú si pustíte ako poslucháč v prehrávači viac ako jeden dva krát (napadá ma v rýchlosti napr. Paranoid od Black Sabbath), tak na to musíte mať gule.

 

Mal som možnosť vidieť ukážky z Vášho výročného koncertu na Cruentum Aures vol.7.  Môžeme sa tešiť na ďalšiu akciu z Vašej strany v najbližšom období?

Dobrá otázka. Spomenuté už bolo čosi v predošlých odpovediach. Všetko ukáže čas, nič nesilíme, uvidíme. Určite dáme o sebe ľuďom a fanúšikom vedieť, či už to budú kladné, alebo záporné správy.

 

Ďakujeme za tvoj čas. Posledné slová patria tebe.

Až sa ktosi dočítal až sem a spríjemnili sme mu aspoň pár chvíľ jeho života, teším sa z toho. Na záver pár klišovitých slov. Každý z Vás sa snažte žiť svoj život naplno a štýlom, ktorý Vás teší a vyhovuje Vám. Skúste vyťažiť zo života maximum, ktoré sa dá aj napriek tomu, čo je na vôkol nastavené a negatívne Vás ovplyvňuje, pretože naše bytie tu na Zemi a život je príliš krátky na to, aby sme ho premárnili zbytočnosťami.

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *