Už som nejaký ten čas nebol na koncerte a na túto akciu som sa špeciálne tešil. Turné Cult of Fire, The Great Old Ones a Caronte malo svoju predposlednú zastávku v Nitre v Novej Pekárni, kde som naposledy bol poriadne dávno na Acherontas a Inferno v 2018. V klube akoby zastal čas, nezmenilo sa tu nič – od poloprázdneho baru, podpriemernej Radegast 10tky, až po sparťanské hajzle. Každopádne vďaka organizátorom z Decadent productions, že sa tejto akcie chopili.

Poďme však ku koncertu, pretože hneď prvá kapela bola pre mňa zaujímavou a tešil som sa na nich rovnako ako na headlinera. Caronte je talianska zostava skúsených hudobníkov z ďalších iných kapiel a projektov a môžete tu vidieť bývalého bubeníka Ashera z Forgotten Tomb, ktorý tu hrá na gitaru alebo jeho spoluhráča a speváka Doriana Bonesa z Whiskey Ritual. Svoj setlist začali Taliani na čas so skladbou Interstellar Snakes of Gold z nového albumu Spiritus. Ak ste nikdy nepočuli Caronte, tak musím vopred upozorniť, že škatuľka z metal-archives doom/stoner metal pre túto kapelu už v dnešných dňoch moc nesedí. Ak by som mal charakterizovať ich hudbu, tak si musíte predstaviť spoločného potomka Black Sabbath a The Devils Blood. Oldschoolový doom metal s prvkami occult rocku je nie len skvelé oživenie starých metalových a rockových postupov, ale funguje to aj naživo. Od prvej skladby som mal zimomriavky, čo sa mi už dlhšiu dobu nestalo, a zásluhu na tom mal aj výborný výkon speváka. Rozsah jeho hlasu je obdivuhodný, či už sme pri čistom spevke, škreku alebo šamanickom hrdelnom speve. Čo sa týka setlistu, tak sa dostalo aj na starú vypalovačku Black Gold z debutového albumu. Výborný koncert a zopakoval by som si ho kľudne ešte raz a s dlhším setlistom.

Nasledovali Francúzi The Great Old Ones z lovecraftovského sveta. Veľká škoda, že so mnou nešiel na túto akciu kolega B., nakoľko on je fanúšikom Lovecrafta a má napočúvanú aj túto kapelu. Aktuálne im vyšiel nový album u Season of Mist s názvom Kadath. Na pódiu sa predstavila pätica hudobníkov a na moje prekvapenie až štyri strunové nástroje, z čoho jena bola basgitara. Išlo o postpodmerný prístup k black metalu so silným dôrazom na atmosféru. Keďže ich nemám vôbec napočúvaných, tak netuším, čo hrali, ale predpokladám, že väčšinu z aktuálnej novinky. Keď mám byť úprimný, ich vystúpenie ma tak veľmi nechytilo, ale určite im dám ešte šancu zo štúdiovej nahrávky.

Nasledovala hlavná kapela večera, ktorej prípravy na pódiu trvali za zatiahnutým závesom o čosi dlhšie ako u predchádzajúcich. Priznám sa, že keď som naposledy videl Cult of Fire a bolo to pekne dávno, tak si z ich vystúpenia toho moc nepamätám (mohla za to rusínska borovička). V súčanosti je to etablovaná skupina na celosvetovej scéne s vynikajúcou pódiovou prezentáciou, a o to viac som sa na nich tešil. Pódium bolo vyzdobené v téme, ktorá je kapele vlastná – hinduizmus ako posvätná indoeurópska tradícia je textovou náplňou Cult of Fire od druhého albumu मृत्यु का तापसी अनुध्यान (2013). Svoj rituál začali skladbou Dhoom z nového albumu The One, Who Is Made of Smoke, ktorý vyšiel len minulý mesiac. Slovo rituál je na mieste, pretože hudobné predstavenie Cult of Fire je čímsi viacej – je mantrou. Väčšine prítomných asi odriekanie posvätných textov a rituálne postupy nič nehovorili a v istom momente som mal aj mierne nervy na „klasických fanúšikov metalovej rodiny“, čo medzi skladbami potrebovali vykrikovať scestné hlášky. Zážitok z koncertu mi našťastie nepokazili a v rámci setlistu sme dostali prierez tvorbou od spomínaného albumu „Asketik“ (ľudový výraz, pretože 99% bežných ľudí neovláda devanagárí a sanskrt), cez Mokšu a Nirvánu (2020), až napokon k záveru s poslednou skladbou nového albumu. Vidieť Cult of Fire naživo jednoducho musíte, ich prezentácia je precízna od gestikulácie vokalistu, až po v sede hrajúcich gitaristov v absolútnom kľude. Ja som z tohto večera odchádzal zadosťučinený a po dlhej dobe som si užil skvelý koncert.

Otázkou však ostáva, ako vnímal akciu organizátor… Na to, že bola sobota, som tu podľa mojich odhadov rátal tak 120 duší, možno čosi viac/menej. Pri tejto zostave som očakával minimálne 200, avšak poslednú dobu ma na domácej scéne už neprekvapí nič. Azda bola výška vstupného pre mladších metalistov a študentov privysoká a to sa odrazilo na účasti? Popravde neviem a už dlho si lámem hlavu nad bizarnými účasťami na slovenských akciách.

Napísal: S.