„Poslyš tedy můj sen, ať již přišel branou z rohů nebo ze slonoviny.“ (Platón, Charmidés 173a)

---

Úvod

Myslím si, že Roberta Holdstocka nie je nutné čitateľom Bes webzine bližšie predstavovať. V recenzii k jeho knihe Les kostí sme sa dotkli aj jeho života a načrtli aj jeho koncept Ryhopského lesa, známejšieho skôr ako Les mytág. Teraz sa pozrieme na jeho plnohodnotný román, Brána zo slonoviny, brána z rohu, ktorý patrí do ságy o Ryhopskom lese mytág a chronologicky sa odohráva po deji poviedky Les kostí.

 

Magická cesta do sveta snov

Robert Holdstock sa opäť vracia k mytologickým a snovým svetom, ktoré sú pre neho typické. Táto kniha ponúka čitateľovi jedinečnú kombináciu psychologickej hĺbky, mytológie a fascinujúceho rozprávačského štýlu. Príbeh sleduje Christiana Huxleyho, najstaršieho syna Georgea Huxleyho, s ktorým sme sa mali možnosť stretnúť v Lese kostí. Podobne ako jeho otec, aj Christian sa vydáva na cestu do podivného sveta snov a mýtov. Po udalostiach, ktoré sa odohrali v Lese kostí je Christian vtiahnutý do záhadnej reality, kde sa hranice medzi minulosťou, mýtmi a vlastnými spomienkami stierajú. Hľadanie pravdy ho vedie späť do Ryhopského lesa mytág, kde stretáva postavy z legiend a musí čeliť nebezpečenstvám, ktoré prekračujú hranice času a priestoru.

V lese na neho čaká mnoho nástrah – stretáva bytosti vytvorené samotným podvedomím ľudstva, musí čeliť mýtickým hrdinom i desivým tieňom minulosti. Postupne odhaľuje tajomstvo svojho otca a záhadnú povahu lesa, ktorý formuje nielen mytága, ale aj samotných ľudí, ktorí do neho vstúpia. Každý krok do hĺbky lesa ho privádza bližšie k odpovediam, no zároveň prehlbuje jeho neistotu, či je vôbec možné uniknúť z tohto magického labyrintu.

 

Brána zo slonoviny a z rohu

Názov knihy môže čitateľa zmiasť. Čakali by sme nejakú pradávnu bránu z rohu a zo slonoviny, ktorá sa nachádza niekde v útrobách lesa. Názov knihy však odkazuje na starogrécke vnímanie snov, ktoré nachádzame napríklad u Platóna v dialógu Charmidés, v epose Publia Vergilia Mara Aeneis či v Homérovom epose Odyssea:

V epose Odyssea sa dočítame:

„Cizinče, vždyť přec temní a záhadní smyslem nám chodí

snové, a také všecko se lidem nesplní vždycky.

Dvé jest zajisté bran, z nichž matní chodí nám snové:

ze sloně jedna je z nich, ta druhá je stavěna z rohů.

Jestliže některý sen nám přichází z řezané sloně,

ten jen mámivý jest, a není pravda, co mluví;

naproti tomu zas ten, jenž vychází z hlazených rohů,

ve skutek uvodí všecko, co lidem zjeví se ve snách.“

(Homér – Odyssea, zpev XIX, verš 560-567)

V epose Aeneis sa dočítame:

„Dvě má brány bůh Sen, z nichž jedna je, jako se praví,

z rohu, jíž skutečným duchům je snadný dovolen výstup,

druhá brána je lesklá a zrobená z bělostné sloni,

však jen vidění klamná z ní podsvětí vysílá na svět.“

(Publius Vergilius Maro – Aeneis, kniha VI, verš 893-896)

Brána zo slonoviny teda predstavuje falošné sny, zatiaľ čo brána z rohu vedie k pravdivým víziám. Táto dualita sa odráža v celej knihe, kde sa Christian snaží rozlíšiť, čo je skutočné a čo len prelud.

Na margo samotnej Holdstockovej inšpirácie antikou môžeme iba uviesť ako poznámku, že toto prepojenie medzi starogréckym svetom a svetom merlinovských legiend rozpracoval Robert Holdstock tiež v trilógii Merlinov kódex. V tejto trilógii sa prelína postava Merlina s antickými argonautmi, pričom sa tu kĺbia reálie mrazivého severu nielen s hlbokými a temnými artušovskými lesmi, ale aj s prastarými svätyňami antického Grécka.

 

Kylhukova Légia

Vráťme sa však naspäť ku knihe Brána zo slonoviny, brána z rohu. Okrem Christiana Huxleyho sa v tomto príbehu stretneme s veľkým množstvom mytologických postáv, ktoré Holdstock nazýva mytágami. Stretneme sa s postavami strážcu podsvetia, mezolitickým lovcom, s postavou Saracéna, čarodejnicou či postavou bez mena (tzv. Niekto, syn Niekoho). Ak by sme mali vybrať trojicu najdôležitejších alebo najzapamätateľnejších mytág, boli by to:

Guiwenneth, ktorá je akýmsi mytologickým pred-obrazom budúcej Guinevery z artušovských príbehov. Z poviedky Les kostí vieme, že Guiwenneth mala vplyv aj na Georgea Huxleyho (otca) a v tomto príbehu má vplyv aj na Christiana Huxleyho (staršieho syna). Celkovo však môžeme povedať, že postava Guiwenneth má dopad na celú rodinu Huxleyových. Guiwenneth sa však naozaj vo veľkom prejaví až v knihe Les mytág.

Ďalšou zo zásadných postáv pre samotný dej je Elidyr. Je to obrovitý prievozník, vysoký takmer tri metre. Ide o kombináciu waleského obra Brâna a prievozníka Chárona. Elidyr odváža mŕtvych cez dvojité brány do krajiny mŕtvych. Taktiež má schopnosť cestovať priestorom a časom a priviesť mŕtvych späť k životu.

Treťou z postáv je postava Kylhuka. Kylhuk sa síce nenachádza až tak v popredí, ale keďže ide o vodcu obrovskej Légie, tak je vhodné ho tu zmieniť. Légia je zoskupenie tisícov mýtických bojovníkov, ktorí tiahnu Ryhopským lesom mytág. Kylhuk spolu s celou Légiou sú prenasledovaní temnými silami, pred ktorými sa snažia utiecť. K tejto Légii sa nakoniec pridá aj Christian spolu s Guiwenneth. Vzťah medzi Christianom a Kylhukom je dosť zložitý, ale Christian nakoniec splní niekoľko mýtických úloh, ktoré boli pridelené Kylhukovi, za čom mu je tento vodca nakoniec vďačný.

Celkovo je v tomto diele ohromné množstvo mytág, čím Holdstock dáva celému príbehu nádych rozvetvenej mytologickej reality. Ak poviedka Les kostí bola skôr komornou záležitosťou zameranou na pár postáv, tak tu Holdstock privádza k životu veľké množstvo mytologických bytostí.

 

Slovo na záver

Holdstockova kniha Brána zo slonoviny, brána z rohu je výnimočným dielom, ktoré osloví nielen fanúšikov Holdstockovej tvorby, ale aj čitateľov, ktorí hľadajú v literatúre hlbšie významy. Je to kniha, ktorá vyžaduje pozorného a premýšľavého čitateľa, no za odmenu ponúka jedinečný zážitok z cesty medzi realitou a svetom mýtov. Kto nehľadá iba oddychovku a čaká od (fantasy) literatúry niečo viac, ten je na správnom mieste. Ryhopský les mytág je opäť miestom plným tajomstiev a nebezpečenstiev, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Pre milovníkov literatúry, ktorá prekračuje bežné hranice žánru, je toto dielo nevyhnutnosťou. Teraz už nič nebráni v tom, pozrieť sa na samotný príbeh v diele Les mytág. Ale o tom neskôr…

 

Napísal: Mizantrop Filozof