Ryhopský les je evidentně prvotním lesem, fragmentem pralesa, který vyrostl po poslední době ledové a který – za využití sil, jež jsme ještě neodhalili – si vytvořil vlastní obranu proti zničení. … Abych ta stvoření ze zapomenutých legend mohl popsat, vytvořil jsem slovo mytágo. Od „imaga“ mýtu nebo imaginace, zpodobnění mýtu. Nejrůznější hrdinové starých časů jsou formováni neslyšnou, neviditelnou komunikací mezi naším obyčejným lidským nevědomím a citlivou, skoro hmatatelnou myslí samotného lesa. Les pozoruje, naslouchá a vytahuje na svět naše sny… “ (s. 19-20)
Úvod
Po rôznych hororových dielach – či už išlo o Lovecrafta, Blocha, Blackwooda alebo Hodgsona – sa v nasledujúcej recenzii pozrieme na knihu, ktorá sa radí do žánru fantasy. Nebojte sa, nepôjde o žiadne plytké a triviálne detské fantasy, ktorých sa na trhu nachádza neúrekom. Pripravte sa na fascinujúcu filozofickú výpravu do lesa mytág, kde vám sprievodcom bude Robert Holdstock. Vitajte v lese kostí.
O autorovi
Robert Holdstock sa narodil 172 rokov po formálnom podpísaní Deklarácie nezávislosti USA, čiže 2. augusta 1948 v Hythe v Anglicku. Jeho štúdium bolo zamerané na aplikovanú zoológiu, z ktorej aj získal doktorský titul. Tri roky pracoval v lekárskom odbore, no potom sa vydal na dráhu spisovateľa. Jeho dielo je predchnuté prvkami piktskej, keltskej, severskej, ale i gotickej kultúry, pričom hlavný okruh jeho diel spadá práve pod žáner fantasy. Od čias Tolkiena a Howarda ako dvoch pilierov fantasy (či už epicko-mytologickej alebo drsnej fantasy v štýle meč a mágia) dlho autori fantasy kráčali vo vyšľapaných koľajach. Holdstock sa však rozhodol kráčať inou cestou.
Medzi jeho najznámejšie diela patria tie, ktoré sa radia do ságy o Lese mytág (Les kostí, Les mytág, Lavondyss a iné), ale bokom nezostáva ani jeho sága s názvom Merlinov kódex. V tejto recenzii, a v ďalších chystaných, sa pozrieme práve na Holdstockovu ságu o Ryhopskom lese mytág. Tento cyklus plánoval Holdstock ďalej rozvíjať, avšak jeho smrť v r. 2009 mu tento zámer prekazila. Jeho posledným dielom viažucim sa k lesu mytág je tak Avillion.
Roztratené poviedky v Lese kostí
Hneď na úvod je potrebné povedať, že táto kniha je knihou poviedok a krátkych básní. Nejde teda o ucelený románový príbeh, hoci zvyšné časti ságy Lesa mytág sú práve ucelenými románovými dielami. Taktiež treba podotknúť, že iba jedna poviedka (s rovnomenným názvom Les kostí) sa viaže dejovo k Ryhopskému Lesu mytág.
Ostatné poviedky a básne dejovo s Lesom mytág nesúvisia. Preto je na vás, či dáte šancu všetkým poviedkam alebo si prečítate iba poviedku Les kostí. Netvrdím, že kompletne všetky poviedky sú geniálne a nadpriemerné, ale ich prečítaním si spravíte lepší obraz o Holdstockovej spisovateľskej tvorbe.
Čo z tejto poviedkovej knihy stojí za prečítanie? Podľa môjho subjektívneho názoru by ste nemali vynechať poviedky Les kostí, Thorn, Šaman a Trnatec. Tieto štyri sú naozaj nadpriemerné. Zvyšné poviedky a básne ma až tak neoslovili.
Úplný začiatok Lesa mytág začína v Lese kostí
Hoci je Holdstockovým najznámejším dielom román Les mytág, v ktorom autor predstavuje čitateľovi prapôvodný hvozd, tzv. Ryhopský les, ktorý je zvyškom pôvodného pravekého pralesa, tak úplný počiatok tvorí práve poviedka Les kostí. Pre lepšiu orientáciu a samotnú chronológiu deja odporúčam siahnuť práve po tejto poviedke.
Už v nej zistíte, že tento tajuplný Ryhopský les mytág ukrýva veľa podivných tajomstiev a okrem nich slúži ako brána do bájnych mýtických svetov. Taktiež sa tu stretnete s rodinou Huxleyových, pričom v Lese kostí bude hrať hlavnú úlohu George Huxley, otec rodiny. V neskorších knihách viažucich sa k Lesu mytág bude pozornosť upriamená na jeho dvoch synov, Christiana a Stevena.
Keď k vám začne hovoriť prastarý lesný boh
V poviedke Thorn sa dozvedáme o kamenárskom majstrovi. Ten je poverený prácou vytesať do nového vznikajúceho kostola podobu kresťanského Boha, pričom zistíme, že pri svojej práci je vedený istým božským hlasom. K tomuto remeselníkovi síce prehovára božstvo, ale nepôjde o vnuknutia od Mesiáša. To, čo tento kamenár potajomky tesá do múrov tohto kostola je omnoho staršie, než viera v Krista.
Samozrejme, hlavná postava sa neodhodlala k tomuto činu zo svojho vlastného rozhodnutia. K nášmu kamenárovi totiž prehovára prastará lesná bytosť, ktorá sa snaží opätovne získať svoju stratenú moc. Hlavná postava tak čelí nielen vnútornému konfliktu, ale aj strachu z odhalenia, ktoré by ho mohlo stáť život. Holdstock v tomto príbehu majstrovsky stvárnil odveké pnutie medzi pôvodnou európskou vierou a náboženstvom z púšte, pričom to všetko okorenil lesnou symbolikou a tajomným mysterióznom. Poviedka rozhodne stojí za prečítanie.
Ako sa stať šamanom v pravekej spoločnosti
Okrem lesnej symboliky a jej vplyvu na Holdstockovu tvorbu sa v jeho dielach často vyskytuje aj fascinácia pravekými spoločnosťami, ktoré sa často objavia práve v jeho ságe o Lese mytág. V poviedke s názvom Šaman sa ocitáme v strede pravekej osady, kde o moc bojujú dve sily. Prvou z nich je fyzická sila najudatnejšieho a najmocnejšieho lovca – náčelníka. Druhou je magická a duchovná sila starého šamana.
Z tohto konfliktu možno bude čitateľovi hneď jasné, o čom tento príbeh bude. Nebol by to však Holdstock, keby do inak jednoznačne očakávaného príbehu nezasadil ďalší prvok, ktorý celý tento praveký boj o moc posunie do úplne iného svetla. Nebolo to síce tak tajomné a mystické ako Thorn, ale napriek tomu som bol s týmto príbehom viac než spokojný.
Cesta k nesmrteľnosti skrze tŕnitý strom
Asi najlepšou poviedkou z celej knihy bola poviedka s názvom Trnatec (angl. Ragthorn), ktorá získala aj niekoľko ocenení. Tento príbeh patrí medzi výrazné príklady Holdstockovej fascinácie lesom, mytológiou a psychológiou. Poviedka skúma tému mystického stromu, ktorý má mať isté temné a záhadné vlastnosti.
Príbeh opisuje snahu istého doktora, a zároveň bádateľa, vystopovať legendu o tomto mýtickom strome. Prapredok tohto doktora, taktiež učenec a archeológ, priviezol z Orientu do Anglicka tajomný staroveký kameň, ktorý umiestnil do svojho sídla. Čoskoro sa v okolí tohto sídla rozrastie prazvláštny a podmanivý tŕnitý strom. Doktor i jeho prapredok boli presvedčení, že tento strom má nadprirodzené vlastnosti. Tento strom sa mal vraj objaviť aj v diele takých autorov ako bol Shakespeare, Milton, Chaucer či dokonca v samotnej v Biblii. Nutkavá posadnutosť daným stromom vyústi nakoniec v hľadanie ľudskej nesmrteľnosti. Z môjho osobného pohľadu ide naozaj o majstrovský kúsok a vrchol celej knihy.
Slovo na záver
Ak máte radi žáner fantasy a máte po krk všetky tie klišé a stereotypy, ktoré sa dnes tlačia pomaly do každej novej modernej fantasy, tak neváhajte a siahnite po Holdstockovi. Ak vám nevadí lesná symbolika a obdiv k predkresťanskému praveku, ktoré sú sem-tam doplnené istou dávkou psychológie, filozofie či mytológie, tak ste na správnom mieste.
Priznám sa a nebudem to tajiť – Holdstockove diela sa nedajú čítať ako na bežiacom páse. Nie je to ten typ literatúry, ktorý zhltnete… a potom vyseriete, a nakoniec z literárneho zážitku nemáte vôbec nič. Holdstockove dielo je nutné prečítať a potom ho nechať pôsobiť a spracúvať ho. Napriek tomu, že si musím jeho diela postupne dávkovať, stále ma tento autor literárne priťahuje a som zvedavý, až kam sa v jeho Ryhopskom lese – Lese mytág dostanem. Kiež by bolo takýchto autorov viac. Česť jeho pamiatke.
Napísal: Mizantrop Filozof
