Algernon Blackwood – Vrby (2018)

„…najväčšie Blackwoodove diela dosahujú úroveň skutočnej klasiky a evokujú, tak ako žiadne iné literárne dielo, pocit bázne a presvedčenia o blízkosti podivných spirituálnych sfér a bytostí.“

(Howard Phillips Lovecraft – Nadprirodzená hrôza v literatúre, 1997, s. 105)


Úvod

V nasledujúcej recenzii sa pozrieme na knihu Vrby od Algernona Blackwooda. Treba povedať, že tento príbeh vyšiel v r. 2018 a momentálne je vypredaný. Pýtate sa prečo idem hodnotiť dielo, ktoré si v prípade záujmu nebudete môcť kúpiť?

V prvom rade, toto málo známe dielo je podľa Lovecrafta to najlepšie od Blackwooda. Hovoríte, že to stále nerieši problém potenciálnej kúpy? Máte samozrejme pravdu, no druhý argument tejto recenzie je ten, že nedávno sa objavila na trhu nová kniha od Algernona Blackwooda, ktorá prináša rovno dva jeho najznámejšie príbehy, WendigoVrby.

Negatívum tejto nedávno vydanej knihy je v tom, že… je to e-kniha. Avšak v prípade záujmu o Blackwoodove Vrby je možné siahnuť aj po tejto e-knihe (minimálne dočasne, kým nebude mať nejaký antikvariát v ponuke fyzickú verziu z r. 2018). V slovenčine a češtine okrem vyššie spomínaných dvoch kníh toho veľa od Blackwooda nevyšlo. Vyšla iba zbierka piatich príbehov s názvom Pikestaffov prípad (r. 1998).

 

O autorovi

Skôr než sa však dostaneme k samotnému dielu, predstavme si v skratke samotného autora. Algernon Henry Blackwood sa narodil na deň presne 70 rokov pred vznikom Slovenského štátu, 14. marca 1869 v Greenwichi. Bol anglickým spisovateľom poviedok, ale písal tiež romány a venoval sa aj novinárčine a rozhlasovému hlásateľstvu. Dalo by sa povedať, že jeho pracovné skúsenosti boli dosť obšírne, pretože mal napríklad pracovať na mliečnej farme, prevádzkovať hotel, byť reportérom, barmanom, sekretárom, obchodníkom, ale aj učiteľom hry na husle.

Mysteriózne príbehy začal písať až okolo štyridsiateho roku života. Miloval prírodu, čo sa vraj odráža v mnohých jeho príbehoch (osobne mám skúsenosť iba s jeho dielom Vrby). Algernon Blackwood zomiera 10. decembra 1951 vo veku 82 rokov.

 

Vŕby dunajských lužných lesov

Musím priznať, že k dielu som sa nedostal preto, že ho pozitívne hodnotil Lovecraft. Zaujalo ma na ňom niečo iné. Konkrétne to, že si anglický spisovateľ mysterióznej literatúry vyberie ako kulisy pre svoj príbeh z pohľadu Angličana niečo tak netradičné, ako sú lužné lesy na Dunaji. Príbeh sa tak odohráva v nám známych končinách a my môžeme sledovať ako sa s atmosférou strednej Európy popasoval anglický autor na prelome 19. a 20. storočia.

Dej knihy opisuje putovanie dvoch priateľov, Angličana a Švéda, plaviacich sa v kanoe po Dunaji. Algernon Blackwood jasne geograficky vymedzuje lokalitu, kde sa príbeh odohráva:

„Poté, co opustíme Vídeň, a dlouho předtím, než dorazíme do Budapešti, vstupuje Dunaj do neobyčejně osamělého a sklíčeného kraje… Přesně řečeno začíná tato fascinující část života řeky těsně za Prešporkem … dál pod zamračenými vrcholky Děvína na okraji Karpat, kde zleva kradmo přitéká Morava…“ (Blackwood, 2018, s. 7-10)

Niekde medzi Prešporkom (neskoršou Bratislavou) a Budapešťou na jednom z mnohých ostrovčekov na Dunaji sa títo dvaja cestovatelia rozhodnú prenocovať. Toto nevinné rozhodnutie sa ukáže ako osudné.

Spočiatku nie je jasné, čo sa počas noci blíži k ich táboru a nie je jasné ani to, či nejde iba o výplody ich predstavivostí. Faktom však je, že ráno dvojica zistí, že v noci došlo k poškodeniu ich kanoe. Z dôvodu opravy musia na ostrovčeku prenocovať ešte jednu noc. To, čo ich prvú noc len letmo spoznávalo, má teraz možnosť prejsť k útoku.

 

Slovo na záver

Toto dielo, kde „…dvaja zblúdení cestovatelia s hrozivou istotou pociťujú prítomnosť bezmenných patvarov na opustenom dunajskom ostrove“ (Lovecraft – Nadprirodzená hrôza v literatúre, 1997, s. 105) je komornou jednohubkou. Počet strán nepresiahne 140, čo samo o sebe nie je veľa, no bavíme sa o formáte knihy A6. Ak k tomu prirátame veľké okraje, tak príbeh naozaj nie je dlhý. Treba ešte poznamenať, že v knihe sú použité aj ilustrácie od grafika a ilustrátora, Jana Híseka. Úprimne si myslím, že lepšie by bolo, keby tieto ilustrácie v knihe neboli. Hoci, ide skôr o čarbanice ako o ilustrácie (niektoré z týchto čarbaníc je možné nájsť napr. v tomto náhľade knihy).

Odhliadnuc od tohto grafického sprznenia knihy ponúka príbeh autora z prelomu 19. a 20. storočia zaujímavý zážitok:

„Bylo to místo náležící obyvatelům nějakého vnějšího vesmíru, cosi jako špehýrka, kterou mohli sami neviděni tajně sledovat Zemi…“ (Blackwood, 2018, s. 103)

Z tohto mrazivého posolstva vanie čistý kozmický lovecraftovský horor. Avšak, bavíme sa o roku 1907. To je približne desať rokov pred prvým publikovaným Lovecraftovým dielom. Siahnutím po tomto krátkom Blackwoodovom príbehu Vám bude odmenou stará dobrá atmosféra postupného navodzovania strachu. Imaginácia starých autorov totiž dokáže nadchnúť viac ako hektolitre krvi.

Poznámka: Obrázok bol vytvorený pomocou AI generátora obrázkov Bing.

 

Napísal: Mizantrop Filozof (instagram profil)

Author: Bes Webzine

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *