Nad Hutou sa blýska – Orava Alternative 2025

Trinásty ročník festivalu Orava Alternative je za nami a pre mňa osobne dopadol nad očakávania. Možno práve preto, že som žiadne nemal a ešte v sobotu poobede to na 90% vyzeralo, že sa podujatia ani nezúčastním.

Pôvodne sme tento deň plánovali ísť na letné kino do Hýrošovho parku v Ružomberku na film Gladiátor II. Predtým sme sa vybrali na náučný chodník ku Hrabovským vodopádom v Hrabovej doline pri Ružomberku. Nenáročná prechádzka, ktorá je vhodná aj pre rodiny s deťmi, trvala niečo okolo hodinky a poskytla príjemné ochladenie pre dnešný horúci deň. Pri tom horúcom dni sa na chvíľu pozastavíme, lebo práve takéto sparné dni zvyknú predchádzať neskorším búrkam. A pri pohľade na oblohu po návrate k autu, všetko nasvedčovalo tomu, že búrka nastane aj dnes.

Preto nápad na letné kino dostal prvé trhliny. A postupne sa pridávali ďalšie a ďalšie, až sa napokon rozplynul ako ranná hmla. Netrvalo dlho a nahradila ho alternatíva – Orava Alternative. Spomenul som si, že práve tento deň sa koná ďalší ročník podujatia a z nostalgie na minulé ročníky, ktoré som navštevoval pravidelne, sme sa rozhodli navštíviť ho. Aj keď som tu nemal žiadnu kapelu, ktorú by som poznal, nakoniec to všetko dopadlo úplne ináč.

Ale ešte predtým by som napísal pár slov o tomto podujati. Ako som spomenul na začiatku, tento bol už trinásty ročník, čo ruina bývalej továrenskej haly na výrobu železnej rudy, privítala rockové, metalové alebo alternatívne kapely. Nápad založiť tento festival vznikol pred viac ako desiatimi rokmi. Miestni nadšenci a členovia lokálnych kapiel sa rozhodli využiť pekné prostredie v okolí Františkovej huty (neďaleko Zuberca a Roháčov) na vytvorenie podujatia, kde by si mohli zahrať kapely. Zo začiatku tu bol priestor hlavne pre regionálne kapely, ktorých bolo v tej dobe na Orave viac. Ako išiel rok za rokom, do line-up sa pridávali aj zvučnejšie mená zo slovenskej scény, až sa stalo pravidlom, že každý rok v auguste sme sa mohli tešiť na Orava Alternative. 

Za dobu fungovania festivalu tu vystúpili napríklad kapely: Morna, Besna, Patriarcha, All Against Nothing, Varkocs, Anthology, Strigôň, Ramchat, Deloraine alebo ČAD. Vstupné na podujatie zatiaľ doteraz bolo vždy dobrovoľné, takže si ho mohol vychutnať každý.

Ešte napíšem pár slov o histórií Františkovej Huty a jej okolí a potom sa už povenujem aktuálnemu ročníku. 

Františkova Huta je ruina bývalej továrne na výrobu železnej rudy. Nachádza sa na Orave v katastrálnom území obce Nižná, približne 2 km juhovýchodne od centra obce Podbiel. Budova je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Je to veľmi pekná lokalita a neďaleko na Bielej skale sa dokonca našli pozostatky pravekého hradiska. Toto miesto bolo už od historických čias významné z hľadiska strážnej funkcie. Údolím prechádza vo všetkých dobách dôležitý dopravný koridor – severojužný prechod cez Karpaty.

Nepatrí medzi turisticky vyhľadávané ciele, ale to môže byť zárukou pokojnej a nerušenej prechádzky. Atraktívna je hlave zospodu – keď prichádzate po hlavnej ceste z Krivej do obce Podbiel, po pravej strane určite neunikne vášmu zraku. Neďaleko nej sa nachádza Červená skala, na ktorej je umiestnený kríž – ten v noci aj svieti. Táto lokalite je navštevovaná trošku viac, vidieť ju tiež aj z cesty v smere na Nižnú alebo pri jazde vlakom popri rieke Orava.

K obom skalám sa viažu aj rôzne povesti (napríklad Povesť o Bielej skale), ktoré zozbieral oravský rodák Anton Habovštiak. Podľa jednej z nich stál na vrchu Bielej skaly aj templársky kláštor. To sa dokázať nepodarilo, našli sa tu však pozostatky z pravekého osídlenia. Lákadlom pre turistov sú určite aj Západné Tatry – Roháče alebo múzeum oravskej dediny v Zuberci. V zime samozrejme aj obľúbené lyžiarske stredisko pod Brestovou. Ak do týchto končín niekedy zablúdite alebo si destináciu zvolíte dobrovoľne, nudiť sa tu určite nebudete.

A teraz ešte pár slov k samotnému podujatiu Orava Alternative 2025.

Aj tento rok sa konalo prvú augustovú sobotu a aj tentokrát počasie nesklamalo. Okrem na august neprimeranému ochladeniu sa pridal aj dážď, ktorý našťastie netrval dlho. Zastihol vystúpenie iba jednej kapely. Akcia začala o 16:00 a až do záverečnej šlo všetko ako hodinky, a zverejnený rozpis kapiel sedel takmer na minútu presne. Organizárori teda predviedli výborné skúseností, ktoré počas doby fungovania získali.

My sme prišli okolo 19:00 takže o prvých kapelách veľa neviem. Stihli sme záver punk-rockovej kapely Degustátor z Popradu, v ktorej mám aj pár známych. Aj keď to nie je môj obľúbený štýl, som rád, že som stihol zopár ich skladieb. Ak mám povedať úprimne, v dnešnej dobe som rád každému, kto sa na to nevykašle a hrá ďalej. Lebo problém mnohých kapiel je ich nečinnosť, neochota stretávať sa a skúšať, nájsť si na to čas…

Nasledovala kapela Mad Frequency, ktorú som poznal podľa názvu a jedného z členov, ale nikdy som ich naživo nevidel. Štýl by som definoval ako niečo medzi Fate No More, Alice In Chains – takže taký grunge. Prekvapil ma prejav speváka aj jeho príhovor k účastníkom a pozitívna energia, ktorá išla z ich vystúpenia. Mali aj super zvuk, takže opäť sa ukázala výborná práca organizátorov – lebo aj keď robia akciu za dobrovoľné vstupné, nešetria na kvalite. Zvuk všetkých kapiel a vizuálne a svetelné efekty počas celého podujatia boli na vysokej úrovni.

Čím sa viac stmievalo, tým krajšie sa prejavovali svetelné efekty na pozadí pódia. Čo sa týka počasia, tak ako som spomínal na večer sa ochladilo a prišiel aj dážď, ktorý zastihol vystúpenie Degustátora. Mračná sa postupne presunuli ďalej a tak sa začalo pre kapelu Varkocs rysovať vystúpenie, aké možno ani sami nečakali.

Zotmelo sa, čo samo o sebe dodalo lepšiu atmosféru. Do toho na pozadí začalo divadlo v podobe bleskov, ktoré už pre nás ale nepredstavovali riziko, lebo búrka ustupovala opačným smerom. Ale zanechávala po sebe nádherné svetelné efekty, ktoré zvýraznili divoké tempo drumbľového techno-punk vystúpenia Varkocs. Doteraz som ich nikdy nepoču, myslel som si, že je to niečo ako folk, ale bolo to viac než to. Pri počúvaní ich tvorby sa ocitnete na poriadnej dedinskej veselici v mýtmi opradenej Veľkej Morave. Svoj štýl sami popisujú ako „chuligánsky folklór“. Skupina Varkocs používa predovšetkým staré pohanské slovanské a maďarské akustické ľudové nástroje.

Po skončení ich vystúpenia sa na scénu začala pripravovať kapela Patriarcha, o ktorej som už síce niečo počul, ale naživo som ich ešte nevidel. Aby bol teda deň zavŕšený niečim pravým metalovým, tak toto bol práve taký zlatý klinec. Kapela vystúpila už počas tmy, čo dodalo ich vystúpeniu tú pravú atmosféru. Na pódiu predviedli svoje technické zručnosti, ktorým sa nedá nič vytknúť. Jednotlivé skladby z ich setlistu som síce nepoznal, ale po hudobnej a zvukovej stránke to bolo super vystúpenie. Bol som rád, že sme sa namiesto pôvodného plánu na letné kino rozhodli na poslednú chvíľu zmeniť názor a prísť radšej tu. Ktovie, podľa smeru búrky by sme pravdepodobne v Ružomberku pod holým nebom zmokli a premrzli.

Akciu sme podporili dobrovoľným vstupným a občerstvili sme sa hranolkami a nápojmi zo stánku s občerstvením. Na záver dodám už iba poďakovanie pre organizátorov, že to nevzdali a aj tentokrát zorganizovali kvalitné podujatie. Verím, že aj oni boli s účasťou spokojní a snáď sa teda stretneme na ďalších ročníkoch. A vy čo ste neboli, skúste si na nadchádzajúci rok vyčleniť prvú augustovú sobotu na výlet na Oravu. Ak by ste k tomu chceli rady a tipy na výlety v okolí, možnosti ubytovania, navštíviť výrobcu gitár a historických nástrojov na Orave alebo si niektoré vyskúšať a zahrať si, rád poskytnem viac informácii.

 

Napísal: Serenity

Author: Serenity

redaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *