Rozhovor – Hexis (2022)

Hexis, black metal/hardcore z Dánska, vybočuje z radu bežných kapiel nielen kvôli svojmu špecificky agresívnemu zvuku, ale dovolím si tvrdiť, že najmä kvôli svojej intenzívnej live činnosti. Turné dlhé 109 dní? Zahrať v rámci neho 111 vystúpení, čiže dva koncerty v jeden deň a to dokonca dvakrát? Odohrať v strip-klube v Kambodži, v idúcom vlaku, či pred deťmi v škole v Litve? A ako to vôbec živia? Aj o takýchto kuriozitách sme sa porozprávali s Filipom Andersenom, spevákom a frontmanom týchto dánskych bláznov. 


 

B.: Ahoj, Filip, ako ide život? Vidím, že máte naplánované turné, čítal som, že máte pripravenú hudbu, ale nezaregistroval som žiadne informácie ohľadom dátumu vydania. Aké sú plány pre rok 2022, bude hudba von tento rok?

Filip: Ahoj. Je to v pohode! Konečne vydávame novú pieseň/video tento pondelok (28. február), je toho na tento rok nachystaného veľa, ale nemôžeme o tom ešte veľmi hovoriť. Máme turné 5 týždňov v marci/apríli, na čo sa veľmi teším, keďže to bude prvýkrát na ceste po dvoch rokoch. Máme takisto pripravovaných niekoľko ďalších turné, niektoré z nich budú ohlásené čoskoro.

 

 

B.: Najprv by som sa rád porozprával o samotnom Hexis. Poďme naspäť do úplného začiatku. Čo bolo prvým impulzom sformovať Hexis, ak je možné, skús prebehnúť ten myšlienkový pochod, ktorý bol za tým. Myslím si, že každý, kto začína kapelu má takú tú svoju víziu, čo chcú spraviť odlišne, alebo prečo existuje potreba vytvoriť niečo nové. Čo bola idea za týmto, čo vlastne meno Hexis znamená, čo si sa snažil dosiahnuť?

Filip: Vtedy, keď sme začínali kapelu som asi nemal také veľké plány ako mám teraz. Bol som v podstate len posadnutý kapelami ako Celeste, Shora atď. takže spraviť moju vlastnú kapelu v tom štýle bolo niečo, čo som cítil potrebu urobiť, mojim najväčším snom bolo skúsiť hrať koncerty mimo Dánska a vydávať hudbu na vinyloch, tieto veci – ktoré sa teraz nemusia zdať nejak zásadné – boli v tom čase pre mňa čosi šialené. Pravdupovediac som neočakával, že naša kapela dosiahne väčšinu z tých vecí, ktoré máme teraz. Ale asi je to tak, že ako roky plynú, kopí sa viac a viac cieľov.

 

B.: Keby sme mali Hexis vnímať čisto na lyrickej úrovni, piesne sú pomenované výhradne jedným latinským slovom a texty sú písané vo forme krátkych… popisov, alebo akoby pasáží z kníh? Každopádne nie v tradičnom lyrickom formáte. Prečo si sa rozhodol pre takúto podobu a čo je lyrické posolstvo Hexis?

Filip: Nápad s používaním latinských slov ako názvov bolo niečo, čo začala robiť moja stará kapela v roku 2008, myslím, že to bol nápad nášho bubeníka. Nápad sa mi páčil, takže keď Hexis začal, pokračoval som s tým aj tu. Slovo, ktoré je použité ako názov je zvyčajne slovo, ktoré sa používa aj v texte danej piesne, ale preložené do latinčiny, alebo proste slovo, ktoré sa hodí k textom danej piesne. Texty sa určite zmenili v priebehu rokov, ale myslím, že prvé texty boli prevažne osobnejšie a menej politické. Od vydaní z roku 2014 a ďalej to bolo už viac príbehovo orientované, najmä o rôznych démonoch a posadnutiach. Nové texty, ktoré som teraz písal pre nadchádzajúce piesne sa točia tiež trochu okolo tohto, ale celkovo sú inšpirované osobnými vecami ako som aj zvykol robiť ale odplával od toho, keďže som nebol veľmi spokojný s tým, čo som vtedy napísal. Myslím, že teraz som už lepší v písaní takýchto vecí.

 

B.: Názvy albumov ako „Abalam“ alebo „Tando Ashanti“ odkazujú na démonológiu, aspoň teda laicky povedané. Aký je význam týchto mien pre koncept daných albumov? Keď sme pri tom, majú vôbec tie albumy koncept, alebo je to len akási všeobecná téma?

Filip: Názvy albumov sú založené na démonoch, podľa ktorých sme ich pomenovali. Napríklad príbeh „Abalam“ je o tom, že jediný spôsob ako uniknúť danému posadnutiu je zabitím samého seba, alebo príbeh za „Tando Ashanti“ je, že ide o démona, ktorý vyžaduje obetu 7 mužov a 7 žien atď.

 

B.: Páči sa mi obal albumu „Tando Ashanti“. Čo reprezentuje?

Filip: Obal je obrázok z klipu, ktorý sme spravili pre pieseň „Septem“ a to video sa točí okolo celej tej veci s obetovaním ľudí. Ak máš vinyl alebo CD, tak tam je zahrnutých oveľa viac obrázkov, ktoré to celé zobrazujú.

 

 

B.: Vo všeobecnosti, čo je dôležitejšie, posolstvo za hudbou alebo hudba samotná?

Filip: Ja poviem, že hudba. Pre mňa hudba bola vždy dôležitejšia než texty a to platí pre každú kapelu, ktorú som kedy počúval.

 

B.: V Hexis počujem veľa podobnosti s francúzskou kapelou Celeste. Je to možné? Keby si mal vymenovať najdôležitejšie kapely pre Hexis, ktoré by to boli?

Filip: Celeste určite. Nebyť ich, Hexis by znel kompletne inak. To isté platí pre Shoru zo Švajčiarska, minimálne ich prvé veci. Ale akože čo sa týka novej hudby, čo sme teraz nahrali, tak to sme nepočúvali veľa kapiel, ktoré sme zvykli počúvať, keď sme nahrávali „Abalam“ a „Tando Ashanti“, takže ak budeš počuť tú inšpiráciu aj v novej hudbe, ktorú tento rok vydáme, tak to bude pravdepodobne preto, lebo sme sa snažili nadväzovať na starú hudbu Hexis poberajúc inšpiráciu z množstva nových kapiel a žánrov, ktoré sme do zvuku Hexis predtým nedávali. Na tomto novom albume nájdeš inšpiráciu z ambientu, deathcoru, beatdownu atď. Asi celkom odlišné veci, ktoré by si zvyčajne vo veciach, ktoré robí Hexis nepočul. Aspoň teda ja mám pocit, že sme spravili čosi osobitejšie. Snáď ľudia budú súhlasiť.

 

B.: Videl som váš koncert na Brutal Assaulte 2019 a bol to zaujímavý pohľad. Máš nejakú presnú predstavu ohľadom vašich koncertov, v zmysle, že čo by si chcel, aby diváci videli, cítili, alebo je to proste živé vystúpenie konkrétnej hudby? Premýšľal si nad kostýmami na stagei, alebo také to každodenné oblečenie je niečo zámerné?

Filip: Brutal Assault bol super! Pravdepodobne najväčší dav, pred akým sme doteraz hrali, ale zároveň aj veľmi odlišná šou od tých, ktoré zvyčajne robíme, keďže to bolo na obrovskom pódiu a uprostred dňa. Zvyčajne hrávame v omnoho menších kluboch a nosíme si svoju vlastnú svetelnú šou, čo si myslím, že je podstatne intenzívnejší zážitok. Nie je to asi ani tak o tom, že máme nejaký špeciálny spôsob ako vystupovať alebo čokoľvek podobné, pokiaľ všetci do toho vystúpenia dáme všetku našu energiu. Zvyčajne príliš nepremýšľam nad tým, čo na stagei robím, všetko plynie prirodzene. Taktiež ani nemáme špecifický spôsob obliekania, keď hráme, odhliadnuc od toho, že by sme nemali nosiť nič príliš farebné, keďže by to vyzeralo divne s tým, čo hráme.

 

 

B.: Existuje veľa kontroverzie ohľadom potreby vydavateľstiev. Kapely ich samozrejme využívajú, ale počul som názory, že label vie byť na oštaru, keďže zarábajú na talente umelcov a v určitom bode strácajú zmysel, keďže kapela to vie všetko robiť sama za seba akonáhle ich meno začne predávať. Všimol som si, že máte vo zvyku striedať vydavateľstvá a ty máš aj svoj vlastný label – Bloated Veins – takže, čo je výhodou vydávania hudby sám za seba a cez vydavateľstvo? Čo by si odporučil iným kapelám? A taktiež, ako ste sa dostali k spolupráci s Debemur Morti Productions? To je celkom veľká vec.

Filip: Pre väčšiu časť existencie Hexis som bol veľmi proti tomu, aby sme sa upísali nejakému vydavateľstvu, asi mi tá celá idea niekoho vlastniaceho práva na našu hudbu prišla ako niečo, čo sa mi nepáči. To bola zrejme vtedy moja mentalita, keďže pochádzam z punk/DIY scény. Ale akože chceli sme spolupracovať s vydavateľstvami, ale bez zmlúv, čiže spolupracovať s DIY vydavateľstvami bolo v pohode. Ale po desiatich rokoch aktívnej kapely sme sa rozhodli, že chceme skúsiť niečo nové, tak sme rozoslali nejaké demá z nového albumu hľadajúc väčší label, ktorý by bol schopný kapelu posunúť ďalej. Debemur Morti boli v skutočnosti tí, od ktorých som najväčšmi dúfal, že budú chcieť našu hudbu vydať, takže ma veľmi potešilo, že to aj chcú spraviť. Spolupráca s nimi je s nimi zatiaľ veľmi dobrá! Vyzerajú, že sa o nás riadne zaujímajú a komunikácia je dobrá. Takže som rád! Každopádne, stále budeme spolupracovať aj s DIY labelmi a vydávať sami aj v budúcnosti, ale primárne rôzne malé vydania. Čo sa týka odporúčania pre ostatné kapely, asi len makajte a všetko príde prirodzene.

 

B.: Teraz sa presuňme na tému živých vystúpení. Neviem, či poznám nejakú kapelu, ktorá by mala tak veľa živých vystúpení naraz ako vy, čiže v tomto smere si myslím, že ste ojedinelí. Ako to všetko organizujete? Počul som, že to robíš sám. A čo pandémia doteraz znamenala pre kapelu ako je tá vaša, tak zameraná na live-ká?

Filip: Áno, ja som bookoval väčšinu sám od prvého dňa. Myslím, že zo začiatku ten dôvod bol, že to bol jediný spôsob ako sa dostaneme na turné. Po pár rokoch sme aj skúšali spolupracovať s nejakými agentúrami, ale nefungovalo to tak dobre ako keď sme si to robili všetko sami. Takže sme usúdili, že toto je pre nás najlepšia cesta. Vieš ako, robím to už 12 rokov + začal som bookovať aj iné kapely. Čiže v tomto bode mám už dosť veľkú sieť kontaktov a je pre mňa celkom jednoduché naše turné pokryť + táto vec s Debemur Morti nám to určite uľahčila. Takže mi to príde trochu hlúpe platiť niekoho iného, aby to urobil, keď si to ja ešte aj užívam robiť. Čo sa týka pandémie, to bolo pre nás dosť zlé, asi ako pre každého. Teraz sme v najhoršej ekonomickej situácii v akej sme kedy boli, keďže sme mali veľa nákladov, ale žiadne peniaze z koncertov nechodili, aby nám tieto náklady pokryli, takže je super, že sa konečne dostaneme na cestu a čoskoro dáme všetko späť do starých koľají.

 

B.: Videl som, že ste dali turné dlhé 109 dní so 111 vystúpeniami, takže ste nemali ani jeden deň oddych a ešte ste dokonca zahrali dve vystúpenia za jeden deň – dvakrát. Ako toto vôbec dokážete? Ako sa vysporiadavate s únavou?

No akože 3 z vystúpení na tom turné sa zrušili. Čiže v konečnom dôsledku sme mali 3 dni voľna, ale aj tak sme na tom turné zahrali dve vystúpenia za deň dvakrát. Rozumiem, že to môže znieť šialene pre väčšinu ľudí, ale väčšina ciest na tom turné boli veľmi krátke, že sme proste cestovali pár hodín väčšinu z tých dní, čiže sme mali v skutočnosti dosť času oddychovať. Akože väčšinu dní sme sa zobudili uprostred dňa, pocestovali pár hodín, oddýchli si, zahrali polhodinu, oddychovali a potom sme urobili to isté aj ďalší deň. Čo sa mňa týka, tak 5-dňový pracovný týždeň mi pripadá omnoho vyčerpávajúcejší ako toto.

 

B.: V Hexis spievaš. Čo sa týka živých vystúpení, príde mi to trochu odlišné od ostatných nástrojov, keď sa bavíme o nejakej indisponovanosti hrať. Napríklad, ak gitarista dostane nádchu alebo chrípku, tak stále môže odohrať, keďže to tak neovplyvní jeho výkon. Ale čo ak by ťa bolelo hrdlo? Alebo by si stratil hlas kompletne? Stalo sa ti to už? Ak nie, tak čo by si robil, keby áno? Na takých dlhých turné je veľká pravdepodobnosť, že sa niečo také stane. Existuje nejaké odporúčanie pre vokalistov, aby sa tejto situácii vyhli?

Inak to je celkom sranda, mali sme turné s inými kapelami, ktorých speváci boli technicky lepší ako ja a mali na turné problémy s hlasom. Ja som nikdy nemal žiadne problémy, ja zvyčajne buchnem pár pív a vrieskam a všetko je v pohode, haha. Neviem, asi je môj hlas mega zvyknutý vkuse vrieskať. Ale mali sme turné v roku 2018, kde som mal úraz a musel som odletieť domov, takže náš basák Luca dal aj vokály aj basu na všetkých zvyšných koncertoch toho turné. Ale v minulosti som vystupoval aj skurvene chorý, akože pamätám si, keď sme hrali v 2017 v Nižnom Novgorode v Rusku. Mal som najhoršiu otravu jedlom akú som zažil, doslova som len sral a grcal a ležal v rohu podniku celý deň v triaške, čo bolo pochopiteľne hrozné ten koncert odohrať a ani som sa veľmi nehýbal, keď sme hrali. No zrušiť koncert, to je niečo, čo spravím len vtedy, ak bude pre mňa doslova nemožné zahrať.

 

B.: Čítal som, že ste plánovali spraviť 12-mesačné turné, ale pokiaľ viem, tak sa neuskutočnilo. Stále to plánujete?

Filip: Hej, plánovali sme ísť na turné od 1. januára do 31. decembra 2022 a zahrať zhruba 350 koncertov. Asi by to bol nejaký svetový rekord. Ale žiaľ covid tento plán zrušil. Akože stále odohráme nejaké časti toho turné, čo sme plánovali. Ale budú to len nejaké mesiace tu a tam v kope. Možno to skúsime na rok 2023, uvidíme.

 

B.: V podstate ste hrali všade po zemeguli. Kde ste si to užívali najviac? Vedel by si rozlíšiť publikum v napríklad Ázii, Amerike a Európe?

Filip: Najšialenejšie koncerty, čo sme odohrali boli na 100% v Indonézii. Všetko tam je mega šialené! Ako, hrali sme v nejakých malých mestách v čo ja viem, utorok v noci a aj tak prišlo po kokot veľa ľudí. Kuba bola tiež šialená, veľa ľudí každú jednu noc atď. Čo sa týka krajín samotných, niektoré miesta, ktoré som si riadne užíval by boli Vietnam, Japonsko, Taiwan, atď. Koncerty sú veľmi odlišné v Ázii, Amerike a Európe. Na ľudí v Ázii asi ľahšie spravíš dojem, pravdepodobne preto, že majú menej kapiel, ktoré tam prídu na turné v porovnaní so zvyškom sveta. Amerika je ťažká, pravdepodobne preto, lebo tam stále hrajú mega dobré kapely.

 

B.: Hrali ste vo všelijakých možných podnikoch, čítal som, že ste hrali v klube v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa využíval aj na prostitúciu. Čo bol najšialenejší podnik, v ktorom ste hrali?

Filip: Čo sa týka toho klubu, myslím, že hovoríš o podniku, v ktorom sme hrali v Kambodži. Nebol využívaný na prostitúciu, ale podnik, v ktorom sme my hrali bol na vrchnom poschodí budovy a dole bol strip klub, takže veľa dievčat, ktoré v tom klube dole robili vyšli hore do nášho podniku a sledovali koncert. Asi boli len zvedavé, čo to bol za koncert, keďže v tom meste nehrá veľa kapiel ako je tá naša, ale akože ten podnik a strip klub neboli priamo prepojené. Asi najšialenejší koncert bol na idúcom vlaku (vieš nájsť video na youtube) alebo keď sme hrali ráno v škole v Litve pred kopou detí.

 

 

B.: Cítil si niekedy na turné nebezpečenstvo?

Filip: Áno, viackrát. Jedna vec, ktorá mi teraz napadá bola, keď sme hrali v Poľsku v roku 2017, prišli sme skôr a začali sme sa vykladať. Vonku bol nejaký opitý chlap, ktorý začal bezdôvodne napádať náhodných ľudí, zo začiatku sme mu len chceli povedať, aby šiel preč, ale aj tak nás otravoval. V jednom bode udrel do tváre nášho bubeníka a to nám stačilo a začali sme ho biť. To ho primälo ujsť, ale tak o polhodinu neskôr sa vrátil a začal hádzať kamene do našej dodávky. Našťastie niekto zavolal políciu a tí ho zobrali preč. Kapela, s ktorou sme hrali sa dokonca rozhodla v tú noc nevystupovať, kvôli tomuto zážitku a my sme o tom tiež premýšľali, ale na koncert prišlo dosť veľa ľudí a chceli nás vidieť hrať, tak sme sa rozhodli to odohrať, aby sme ich nesklamali.

 

B.: Čo bol najšialenejší, najlepší a najhorší zážitok na turné?

Filip: Najšialenejší/najlepší bol pravdepodobne jeden z našich koncertov, čo sme odohrali v Indonézii. Ten koncert bol mega výtržnícky a skurvená plnka. Najhorší bol pravdepodobne v roku 2017, keď nás odmietli pustiť cez dve hranice z Bieloruska do Ruska a keď sme sa konečne v istom bode dostali do Ruska tak nám tam zrušili dva koncerty a strávili sme 36 hodín v dodávke. Totálna nočná mora!

 

B.: Toto môže byť zaujímavá vec pre ostatné kapely. Ako to funguje, keď si bookuješ turné na druhej strane planéty? Napríklad, ideš hrať do Indonézie (ako si aj bol), kto za to platí? Platíš si za let a všetko ostatné je pokryté, alebo si vôbec nemusíš platiť? Ako sa vôbec dostaneš k tomu, aby si si bookoval turné v Indonézii?

Filip: No turné v Ázii, čo sme mali v roku 2017 bola pre nás veľká strata peňazí, lebo keď sme tam šli, tak nás nejak nezaujímal ten ekonomický aspekt toho ako tam pôjdeme. Ale plánujeme sa tam vrátiť koncom tohto roka, prípadne začiatkom ďalšieho a máme celkom dobré ponuky, takže naše nasledujúce turné bude v skutočnosti opak, čiže v skutočnosti peniaze zarobíme namiesto toho, aby sme ich stratili. Trochu ťažko sa to posudzuje, ale mám pocit, že naše posledné šialené turné tam zaujalo veľa ľudí, čo spôsobilo, že viacero organizátorov nám chce dávať ponuky, aby sme prišli znova, ale s lepšími podmienkami.

 

B.: Toto môže byť trochu osobné, ale aj tak sa skúsim spýtať. Ako takéto live fungovanie dokážete zvládať finančne? Akože, ako si vezmete dovolenku z práce na tri mesiace, prípadne na celý rok? Ak by to aj dovolili, ako za takéto niečo zaplatíte? Kámo, kde robíš?

Filip: No, pred covidom to bolo tak, že každý z nás pracoval pomedzi turné. Môj otec má staviteľskú firmu, takže ja som vždy vedel prísť a pracovať tam. Náš basák robil na rôznych miestach, napríklad v bare, alebo nejaké práce pre rodinných príslušníkov atď. Takže vždy sme to nejak zvládli. Nikdy sme nezarobili žiadne peniaze z toho, že sme boli na turné, no to sa teraz zmení. Naše nasledujúce turné bude prvé, kde každému z nás budú vyplatené peniaze, keďže poplatky atď. sú celkovo vyššie ako sme boli zvyknutí, čo by malo všetko z dlhodobého hľadiska uľahčiť, obaja už sme tridsiatnici, takže sme si museli trochu uvedomiť, že budeme musieť na kapele aj zarábať, ak chceme tak intenzívne koncertovať ako sme koncertovali v minulosti. Ísť na turné na celý rok a podobne a nezarobiť vôbec nič by bolo pravdepodobne ťažko zvládnuteľné haha.

 

B.: Čo sa týka vyššie spomenutých tém: je pre teba ťažké mať členov kapely, ktorí by boli v pohode s takýmto spôsobom života? Čítal som, že Hexis malo veľa live členov, je ťažké nájsť a udržať stabilnú skupinu ľudí, ktorí by boli ochotní hrať takýmto tempom?

Filip: Áno, určite, ako som už aj spomínal, v minulosti sme z turné nikdy nezarobili žiadne peniaze, takže väčšina ľudí nechce byť na ceste väčšinu svojho času bez toho, aby čokoľvek zarobili, čomu rozumiem. Ale s týmto novým spôsobom ako sa veci začínajú javiť, mám pocit, že to v budúcnosti bude jednoduchšie udržať si stabilnú zostavu, no uvidíme. Ale akože to, že sme v kapele posledných 5 rokov stáli členovia len dvaja (ja a Luca), nie je také zlé. Neznášam robiť kompromisy a väčšinou mám veľmi jasnú predstavu o tom ako chcem, aby sa veci mali, keďže táto kapela pre mňa znamená všetko. Takže pochopiteľne, to, že sme len dvaja ľudia čo robíme všetky rozhodnutia namiesto štyroch alebo piatich znamená, že som spokojnejší s rozhodnutiami, ktoré sú v konečnom dôsledku spravené.

 

B.: Ako by si poradil ostatným kapelám na ich turné? Čo by bola tvoja rada pre dosiahnutie takéhoto množstva vystúpení, aby mali zážitky na celý život, zvládali celé turné a zároveň dali ako kapely ten najlepší výkon?

Filip: Povedal by som, tvrdo makajte, aj keď sú veci niekedy ťažké, v konečnom dôsledku to všetko bude mať zmysel. Stále si pamätám ako som musel organizovať naše prvé turné, poslal som šialené množstvo mailov a ledva dostal nejaké odpovede, čo sa našťastie zmenilo. Keď som toto celé začínal, tak som začínal z nuly a proste tomu venoval všetok môj čas.

B.: Ďakujem ti veľmi pekne za tvoje odpovede, Filip, posledné slová sú tvoje a všetko dobré na tvojich nadchádzajúcich cestách a práci s tvojou kapelou.

Filip: Vďaka za možnosť! Užíval som si odpovedať na tieto otázky.


Hexis

Facebook

 

Author: B.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.