Cholera vznikla ešte v roku 2018, no debutový album prišiel až koncom minulého roku, hoci podľa informácie na bandcampe bol skomponovaný v rokoch 2018/2019. Môžeš nám popísať, ako sa kapela sformovala a za ten čas od svojho vzniku zmenila? Čo je za tými piatimi rokmi čakania na debut?

O dátume vzniku kapely by sa dalo polemizovať, ale 2018 beriem ako rok, kedy kapela už niesla nejakú tvár a myšlienku. Úplné začiatky siahajú niekde do 2016/17, kedy Cardinall začal v našej dlhoročnej skúšobni tráviť viac času hrou na bicie a ja som sa rozhodol sekundovať mu na gitare. Na začiatku bez konkrétnej myšlienky na kapelu, či projekt, ale po pár skúškach sa niečo v pozadí tvarovalo. 2018 už sme mali 6 piesní s kostrou bicie/gitara a chceli sme to posunúť ďalej, tak sme angažovali spoľahlivých, nám blízkych ľudí z okolia, a pracovalo sa na ďalších nástrojoch do finálnej podoby. 2020 sa nahrali bicie v štúdiu, a neskôr zvyšok v skúšobni. Nahrávanie, mix a master som si vzal do rúk ja a na mne to potom dlho stálo. Začal som mať málo času a kopec ďalších starostí, tak som sa tomu nevenoval, alebo len málo, preto to oneskorenie.

Samotný názov albumu Peccatum originale i tituly skladieb ako Hlad a chlad, Spoveď mizantropa, atď. dávajú čosi tušiť, no chcem sa spýtať priamo teba. Je za albumom, prípadne za celou kapelou nejaký jednotiaci koncept?

Album nie je koncepčný, ale má spoločnú tému, ktorou je človek (obsiahla a nekonečná téma).

Album uzatvára trochu odlišná, v porovnaní s ďalšími rockenrollovejšia skladba s názvom Onania. Je za jej odlišným vyznením i názvom nejaký konkrétny zámer?

Názov vznikol náhodne, ale rozhodli sme sa ho ponechať a zakomponovať. Z albumu vznikla táto ako posledná, tak môže pôsobiť trochu prepracovanejšie, s inými postupmi a linkami aké sme hrali v ostatných piesňach. Ten rockenrollový „grif“ sa mi v rukách nejako usadil, takže nejaké podobné ťahy sú už aj v novšej tvorbe.

Aké boli odozvy na album, a ako ho hodnotíš ty? Splnil tvoje očakávania?

Vzhľadom na to, že sme relatívne mladá, neznáma UG kapela, tak odozva podľa očakávaní. Zatiaľ vcelku pozitívne reakcie z okolia, pár kladných recenzií aj zo zahraničia. Keďže som na tom poslednú dobu dosť pracoval, je to pre mňa ešte čerstvá záležitosť na hodnotenie. V blízkej dobe by mohol byť album von v MC formáte, skrz MorHo! prod. 

Cholera je aj koncertne aktívna. Osobne som bol svedkom troch vašich koncertov, ale predpokladám, že ich bolo viacej. Aký je tvoj názor na živé hranie ako súčasť black metalu všeobecne i vo vašom prípade? Sú nejaké koncertné plány do blízkej budúcnosti?

Koncertov za sebou máme len pár, keďže sa tu istú dobu hrať nedalo a bez nahrávky sme boli prakticky neviditeľná kapela. Či je to black metal, alebo iný žáner, je to na rozhodnutí interpreta, či bude svoju tvorbu prezentovať aj formou živých vystúpení. Osobne si koncerty užívam, či z pohľadu diváka, alebo keď vystupujem. Mám rád, ak vie kapela svoj um odprezentovať aj na živo, obzvlášť ak k hraniu vedia pridať aj dobrý vizuál a vytvoriť atmosféru. V najbližších mesiacoch sa nám rysuje nejaký koncert v Česku, presnejšie info ešte nie je.

Súčasťou zostavy Cholery je aj Sakchuras, s ktorým ste si v porovnaní s Machinou Baphometa vymenili nástrojové obsadenie. V skutočnosti však spolu v kapelách pôsobíte ešte od dôb existencie Mesačného Tieňa. Ako vidíš vaše hudobné „spolužitie“ a možno aj hlavné rozdiely medzi oboma kapelami?

So Sakchurasom to spolu tiahneme veľmi dlho, a hudobne prakticky od našich začiatkov. Rešpektujeme sa po každej stránke, hudobnej, osobnej, osobnostnej a máme veľa spoločného. Spolupráca je veľmi jednoduchá a prirodzená, zdieľame rovnaký prístup muzikanta ku kapele, každý je pánom svojho nástroja v danej kapele (to ale neznamená, že jeden k druhému nemáme poznámky na nejaké úpravy).

Trochu ťa doplním, keďže na druhej gitare v Cholere máme Tvora zo Zhoru, kde takisto hrám na basgitare. Tvorivý proces je vo všetkých kapelách podobný a tým sa vlastne kapely od seba odlišujú. Všetko začína gitarovým nápadom, tým pádom je v každej kapele iný hlavný tvorca hudby. Všetci traja máme iný štýl hry na gitare, čo je dosť aj počuť. Veľkou dávkou odlišnosti medzi kapelami prispieva aj bubeník a jeho štýl hry, a vo všetkých kapelách je bubeník iný.

S predchádzajúcou otázkou súvisí aj táto. V mnohých väčších mestách v porovnaní s dobou spred nejakých 15-20 rokov black metalová (ale aj všeobecne metalová) scéna v podstate vymrela. V Kežmarku a okolí však stále, zdá sa, žije. V čom vidíš ten dôvod? Ako sa zmenil tvoj pohľad na black metal od hudobných počiatkov až po súčasné pôsobenie v Cholere a Machine?

Tento postreh sme pár krát rozoberali aj po skúškach nad pivom, ale nejaká konkrétna odpoveď na to asi nie je. Z môjho pohľadu všetko začína odhodlaným jednotlivcom. Ísť si za svojím, za tým čo robiť chceš, čo ťa napĺňa v čom vidíš zmysel. Vytrvať v tom aj keď sa všetko poserie a ostaneš sám, byť silný, a (hlavne) nepodľahnúť nejakému nátlaku okolia či spoločnosti, nestratiť sa v tom. Videl som veľa takýchto ľudí zhasnúť a utopiť sa v živote toho najobyčajnejšieho človeka. Ak sa takýchto odhodlaných ľudí stretne viac, spolky a väzby sú trvácnejšie.

Môj pohľad na black metal sa od mojich ranných čias až po súčasnosť vo svojej podstate nejako veľmi nezmenil. Ja v rámci tejto témy nejako nerád polemizujem, čo to je a čo nie a kto to má ako vnímať. Hudba je čarovná tým, že do nej vie človek vložiť svoje pocity, túžby, vízie, pohnútky, predstavy a všetko možné … a tým vplývať na poslucháča. V Black metale sú tieto „vklady“ v drtivej väčšine špinavé, ponuré, obskúrne, temné, vytiahnuté z hlbín človeka, ktoré bežne najavo nedáva, a to mu dáva to jeho osobité kúzlo.

Aké sú tvoje hudobné inšpirácie, a ktoré nahrávky ťa zaujali v black metale i mimo neho za posledné roky?

Musím sa priznať, že v týchto časoch počúvam hudbu menej ako tomu bývalo pred rokmi, tiež nestíham vnímať všetko čo sa na scéne deje, či domácej, alebo zahraničnej. Jednak je tej hudby a kapiel ďaleko viac ako keď som bol tínedžer a takisto mám veľa rozrobených a nedokončených vlastných vecí kapiel kde pôsobím, alebo v súkromnom živote. Nahrávok ktoré ma za posledné roky doslova posadili na zadok nie je veľa, v rýchlosti ma napadá Deiform od Funeral Mist, Postnihilera a Mislives od domáceho Porenutu sú ppči nahrávky, Paradeigma českého Inferna. Inak keď nemám čas alebo chuť hľadať, vraciam sa k starým „klasikám“, či dlhoročným obľúbeným albumom. Z kapiel sú to Watain, Arckanum, Urfaust, Motorhead, Iron Maiden, a neviem, je toho celkom dosť. Aktuálne sa už pár dní neúspešne chystám do preskúmania kapely Lamentari, počul som nejakú zaujímavú upútavku. Keďže nemám veľa času ani na metal, alebo black metal, tak mimo toho sú moje zábery minimálne.

Na záver sa ešte chcem opýtať na hudobné plány s Cholerou i Machinou Baphometa a ďakujem za rozhovor.

V oboch kapelách to isté, tvoriť, skúšať, hrať, nahrávať, koncertovať, robiť merch… a dookola. S Machinou sa aktuálne nachádzame vo fáze dokončovania novej nahrávky. S Cholerou tvoríme nové veci. Premýšľam nad vlastným webom pre kapely a nejakou úpravou živých vystúpení.

Ďakujem za rozhovor a priestor.