Rozhovor s Mystic Death (2023)

Skupinu Mystic Death je na stránkach Bes Webzinu zbytočné predstavovať nakoľko patrí medzi pomerne známe skupiny z domácej scény. O histórií skupiny, nahrávaní legendárneho albumu Voices of the Obscure World si po rokoch zaspomínal s Blutkriegom spevák Simargl.


Zdravím ťa Simargl. Je nám veľká česť robiť tento rozhovor s Mystic Death. Tak ako aj pri ostatných spomienkových rozhovoroch začnem pekne od začiatku.  Ste jedna z mála domácich skupín, ktorá sa prepracovala z death metalových začiatkov k black metalu. Táto genéza bola bežná skôr pre Škandinávsku scénu. Aká bola teda Vaša cesta od Masacroot k Mystic Death?

Zdravím všetkých, hneď prejdem k otázkam. Už popri Masacroot k nám prenikali black metalové kapely, hlavne zo severu Európy a nejak sa počúvaním tohto štýlu nakazila celá kapela. Začali nám vznikať nápady, ktoré sa už k thrash/death štýlu Masacroot nehodili, tak sme sa rozhodli pre zmenu štýlu a samozrejme i názvu.

 

Čo Vás priviedlo k metalovej hudbe a ktoré skupiny ste počúvali vo Vašich začiatkoch?

Môžem odpovedať len za seba, keďže sme sa nepoznali od mala. Ostatní členovia sú mladší odo mňa takže death metal počúvali už koncom základnej školy. Mňa to zachytilo až na strednej, keď k nám začali postupne prenikať tvrdé kapely zo západu, takže v 14tich to boli napr. ACDC, Iron Maiden, Scorpions, Twisted Sisters… no a potom prišli Bathory, Metallica, Venom, Sodom, Kreator, Destruction, Celtic Frost a po čase prvý Death, prvý Napalm Death a bolo vymaľované.

 

Aká bola metalová scéna v Martine, keď ste začínali? Mali ste dáke spriatelené skupiny?

V 90tych rokoch bola scéna u nás celkom rozsiahla, prakticky boli obsiahnuté všetky štýly od heavy, speed, power, thrash, death až po grind core. Raz som to len tak počítal pre zaujímavosť, vyšlo mi 25 kapiel, hrali sa koncerty na rôznych miestach, super obdobie oproti súčasnosti. Všetci sa poznali so všetkými, žiadna rivalita, z tých spriatelených skupín Protest, Melmoth, Mentality, Extenzor.

 

Ako reagovalo Vaše okolie, keď ste zmenili žáner smerom k black metalu?

Na nejaké negatívne reakcie si nespomínam. Vtedy ľudia počúvali všetko tvrdšie, takže ťažko hovoriť o nejakej fanúšikovskej základni. Zmena žánru prebehla v tomto smere bez emócií.

 

Koncertovať ste začali ešte pred nahrávaním debutového albumu. Kde všade a s kým ste v 90 rokoch hrávali?

Keďže v propagovaní kapely sme boli strašne leniví, nikde sme sa netlačili, bolo tých koncertov možno pár desiatok. Väčšina na Slovensku, pár v Čechách. Jeden známy nám vtedy začal vybavovať šnúru v Poľsku s vtedy ešte nie moc známymi Hate, ale nedotiahlo sa to k realizácií. Z tých známejších kapiel s ktorými sme mali tú česť si zahrať pokiaľ si pamätám boli Root, Depresy, Galadriel, Dementor, Isacaarum, Inferno.

 

Vrátim sa k Vášmu jedinému albumu Voices of the Obscure World (1998). Ako prebiehalo nahrávanie tohto materiálu?

Nahrávanie prebiehalo štandardným spôsobom. Trvalo asi okolo 5 dní, jediný menší problém bol, že v tom štúdiu sa robil black metal prvýkrát, čo bola hlavne otázka zvuku. Tak sme zobrali zo sebou cd-čka rakúskych Abigor, že asi takto si predstavujeme zvuk nahrávky. Hádam sa to aspoň čiastočne podarilo.

 

Úprimne musím povedať, že grafické spracovanie albumu je na profi úrovni v porovnaní s vtedajšími zahraničnými skupinami. Kto sa postaral o vizuál k albumu?

Logo nakreslil gitarista Veles, všetko na obal aj knižku sme vybrali my a spracoval to grafik čo v tom čase spolupracoval s m.a.p (Metal Age Productions pozn. red.). Jedine čo sa trochu nepodarilo, bola príliš ružová potlač samotného Cd, tie nápisy mali byť krvavočervené, to ale zmrvila firma čo tie cd vyrábala.

 

Ako došlo k spojeniu Mystic Death a Metal Age? Aké boli ohlasy na album v zahraničí? Pamätám si myslím, pozitívnu recenziu v českom Sparku.

S chalanmi s m.a.p. som bol kamoš už roky predtým ako sme začali hrať, istý čas som recenzoval albumy pre ich časopis. My sme neoslovovali žiadne firmy ohľadom vydania, išli sme si nahrať naše skladby do štúdia za vlastné prachy a m.a.p. nás oslovili či to nechceme u nich vydať. Povedali sme ok a bolo. Ohlasy, čo som zaregistroval zo zahraničia, boli vcelku pozitívne, neviem po tom čase kde všade ho recenzovali, ale pamätám si Grécko, Nórsko, Fínsko, Maďarsko, Austrália, USA, no najviac nám zaimponoval gitarista s Root, ktorý nás v istom rozhovore, neviem presne pre ktorý časák, označil že sme jediná československá kapela čo hrá skutočný black metal. To si fakt vážim. Samozrejme odvtedy vzniklo na našom území množstvo lepších ako my.

 

V súvislosti s albumom má napádajú aj Vaše prezývky vychádzajúce zo slovanského panteónu. Simargl, Svarog, Veles či Perun. Voices of the Obscure World by som však nepovažoval za čisto pohanský album. Do akej miery sa teda tieto témy u Vás objavovali?

Určite to nie je čisto pohanský album, témy sú tam rôzne, trochu z mytológie, trochu o satanizme, protikresťanské námety, aj nejaké imaginárne príbehy o starodávnych bitkách a vojnách.

 

Kto písal texty na album a aké bolo posolstvo Voices of the Obscure World?

Môj vzťah k textom celkovo sa asi nestotožňuje s názormi väčšiny poslucháčov aj muzikantov, preto sa mi na otázky okolo tém, posolstva, prípadne nejakého ideologického postoja odpovedá veľmi ťažko. Texty som písal ja a pre mňa to bola ta najmenej príjemná časť procesu tvorenia hudby. V čase keď sme ešte hrali, teda dávno som čítal jeden rozhovor, kde sa pýtali speváka/autora hudby na texty a on na to „keby som sa chcel vyjadriť k textom, napíšem báseň, román, knihu“. Hudba je hlavne o hudbe, podľa mňa sa textom kapiel prikladá priveľký význam. Keď niečo počúvam, vnímam ako na mňa daná kapela pôsobí hudobne či sa mi páči alebo nie a je mi jedno či je text o babičkinom tvarohovom koláči alebo recituje telefónny zoznam. To isté aj na koncertoch, chcem počuť muzikantov ako podávajú svoju hudbu naživo, riadny vizuálny zážitok a nie fňukanie medzi pesničkami o sociálnych témach, komentovanie politického diania, o konfliktoch, o tom kto je na ktorej strane, kto má monopol na pravdu. To sú samozrejme dôležité témy o ktorých sa asi treba baviť, ale podľa môjho názoru by to malo byť mimo hudby. Takže nemal som úmysel našim albumom šíriť nejaké posolstvo. Hudba je pre mňa hlavne zábava, bavilo ma kde do akej pasáže umiestniť aký spev, ale odovzdávať hudbou nejaké svoje postoje alebo posolstvá nebolo mojím zámerom.

 

Keď sa obzrieš spätne za Vašou jedinou nahrávkou aký máš k nej po rokoch vzťah? Menil by si niečo?

Vzťah k nahrávke mám pozitívny, ale nerád počúvam sám seba, len keď niekto zavíta na návštevu a povie pusti tak pustím. Čo by som zmenil, tak trocha zvuk a niektoré miesta kde to trochu zakolísalo, čo spôsobil štúdiový pás pri nahrávaní.

 

Váš koncert v RC Mlyn bol po nešťastnej nehode počas hrania predčasným dôvodom na koniec skupiny. Vieš nám z odstupom času objasniť Váš rozpad? Neboli ambície skupinu zachrániť?

Po tom nešťastnom koncerte sme pár skúšok ešte mali, veď v tom čase sme už mali hotový skoro celý materiál na ďalšiu nahrávku. No ale prišlo do toho zakladanie rodín, deti a na trávenie času v skúšobni nebol priestor.

 

Nebola po tých rokoch chuť spraviť dáky spomienkový koncert? Prípadne opäť ako skupina niečo vytvoriť?

Spomienkové koncerty sme preberali s chalanmi z 4newbloodrecords, že tá reedícia by sa zišla podporiť koncertami, ale skončilo to na mŕtvom bode, samozrejme z našej strany. Ako som už vyššie spomenul nový matroš sme mali a Veles doma stále chŕli a zaznamenáva nové nápady. Či z toho niečo niekedy spravíme, ťažko povedať.

 

Aké boli osudy členov skupiny po rozpade? Viem, že ty si založil vlastnú skupinu Disloyal, Svarog hrával v Lunatic Gods.

Pri vzniku Disloyal som nebol, ak si dobre pamätám, vznikli ešte pred Masacroot, ja som len navrieskal druhú a štvrtú nahrávku v štúdiu. Po rozpade sme sa ja a Veles ešte zúčastnili projektu bývalého klávesáka Lunatic Gods Kinga, popritom sme mali ešte jeden projekt, dve gitary, dva rôzne spevy a automat, ten ale neopustil skúšobňu, a po čase skončil. Ja som potom ešte bol istý čas v miestnej thrash bande Agresor, tiež už R.I.P. ostatní členovia až na Svaroga v Lunatic Gods už nehrali nikde.

 

Aké miesto majú v tvojom živote 90 roky? Sleduješ ešte dnešnú black metalovú scénu (zahraničnú/domácu)?

Najlepšie, najkrajšie metalové roky, to sa nedá porovnať s dnešnou dobou, všetko okolo hudby je síce dostupnejšie, ale myslím si, že sa ľudia už menej stretávajú ako vtedy. Scénu sledujem len tak okrajovo, sú v black metale už nové štýly ktoré mi nejdú moc do uší. Z domácich sa mi celkom páčili Porenut, Darktimes, Tma, Autumn Nostalgie, ale je určite veľa slovenských bánd, ktoré som nepočul a určite sú dobré. Zo zahraničných, novších by som spomenul Slagmaur, The Deathtrip, Bølzer. V súčasnosti je tých kapiel strašne veľa, ťažko sa hľadá niečo originálne.

 

Ďakujeme za tvoj čas. Ako štandardne posledné slová patria tebe.

Dik za priestor v tvojom zine, mimochodom pekne spracovaný, prajem veľa čitateľov, nech sa darí. Ave satan.

Author: Blutkrieg

1 thought on “Rozhovor s Mystic Death (2023)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *