Rozhovor – Toreva (16. 4. 2020)

Je to už dávno odkedy som objavoval domácu black metalovú scénu a v tejto mladíckej dychtivosti som našiel aj projekt Toreva. Nevedel som o ňom nič, len jediné vydané demo, ktoré ma však pohltilo svojou atmosférou do neznámych svetov. Tu sa zrazu pred pár rokmi objavili nejaké skladby tohto projektu na internete, ale neveril som tomu, či to nie je len menovec, alebo len podvrh. O konverzii na kresťanstvo jediného člena Torevy som sa dozvedel ani už neviem odkiaľ, no to nie je podstatné. Nedalo mi to a skúsil som osloviť Petra cez bandcamp. Teraz máte pred sebou vôbec prvý rozhovor s kresťanom na Bese.

 

S.: Zdravím ťa P.L., som skutočne rád, že si súhlasil s týmto rozhovorom. Čo ti prvé napadlo, keď si si prečítal, že s tebou chce robiť rozhovor webzine, ktorý sa venuje z časti aj pohanskej tematike?

Pozdrav S., rád odpoviem komukoľvek, kto prejaví záujem so mnou komunikovať. Priznám sa, že ma prekvapil fakt, že takýto zin vôbec v roku 2020 na Slovensku existuje, lebo som bol v domnienke, že „pagan metal“ odfúkol vietor preč niekedy okolo roku 2008 a ľudia už dávno takúto hudbu nerobia. Aj keď je mi jasné, že pohanstvo je momentálne veľmi obľúbene medzi mladými po celom svete a tento trend bude mať len stúpajúcu tendenciu.

 

S.: Povedal by som, že pagan metal odfúkol vietor na Slovensku, ale v zahraničí je to iné, no a samozrejme má tento žáner dosť lavírujúcu kvalitu. Sleduješ celkovo domácu scénu? Ak áno sú nejaké nahrávky, ktoré ťa zaujali z hudobného hľadiska?

Priznám sa, že som už vo veku, že ja už nesledujem žiadne scény veru. Predsa len som sa za tie roky asi posunul niekam inam. Občas si pustím nejakú muziku hlavne v robote ako podmaz, ale aktívne sa venujem len Toreve, len kvôli evanjelizácii. Plus ako pre kresťana nemá pre mňa zmysel sledovať pohanskú, alebo inú sekulárnu metalovú scénu, predsa len sú plné ľudí prechovávajúcich hlboký odpor voči tomu, čo žijem a predstavujem. Ale vypočul som si nejaké skladby od slovenských kapiel na Youtube a zostal som prekvapený, až zaskočený hudobnou kvalitou.

 

S.: Digitálne archívy hovoria, že Toreva funguje od roku 2004, pričom v roku 2008 vyšlo demo „Skryté brány do neznámych svetov“. Vieš nám objasniť okolnosti vzniku tvojho projektu?

S Torevou som začal pretože som bol veľkým fanúšikom black metalu, mal som skúsenosť s hudobnou tvorbou v iných žánroch (vydal som dokonca niekoľko 7″ platní a MC) a spraviť BM projekt bolo vtedy pre mňa výzvou. Chcel som sám sebe dokázať, že mám nato spraviť kvalitný materiál. Robil som to demo niekoľko rokov (lenivosť).

 

S.: Na prvom deme spieva Belphegor z ex-Hromovladu, rovnako ako on, ani jeho kapela už nie je aktívna. Ako ste sa dopracovali k tejto spolupráci?

Tento pán mal v tom čase na Slovensku bezkonkurenčný hlasový prejav, ktorý sa podľa mňa hodil na demo. Extrémny, ale zároveň zrozumiteľný. Presne to som hľadal. Poslal som mu email s priloženou mp3kou a otázkou, či by nemal záujem zahosťovať. Mal. Pravdepodobne to potom oľutoval.

 

S.: Na tomto deme je súdiac podľa názvov skladieb hlavnou témou akési abstraktno a mystika prírody. Neskôr si sa začal venovať náboženskej tematike. Čo bolo impulzom, k zmene a návratu k metalu?

O texty som poprosil človeka, ktorý mal prezývku myslím, že As a bol, alebo možno ešte je členom kapely Remmirath. Mal som pocit, že je skvelým textárom. Jednoducho som si hľadal na spoluprácu kvalitných ľudí. Dnes sa už k tejto 15 rokov starej nahrávke nepriznávam kvôli obsahu textov. Ja som sa po vydaní tohto dema obrátil (aj keď som bol od malička kresťanom, ale len tradičným), stretol som živého Krista a to bol koniec Torevy. Strávil som roky v kláštore ako rehoľník, ale už ani to nie je pravda. Som znovu vo svete a rozhodol som sa pokračovať s Torevou. Tentokrát ale ako evanjelizačným projektom. Tomu teda odpovedajú aj texty. Hudba je ale prekvapivo omnoho tvrdšia ako predtým. Už veru žiaden atmosferický metal nebude.

 

S.: Toľko informácii naraz! Pekne spomalíme a pekne po poriadku. Naozaj som nevedel, že Adam z Remmirath a Malokarpatan ti robil texty na Torevu. Robil som s ním nedávno rozhovor do Besu a je to skutočne skvelé čítanie. Ale späť k tvojej osobe, stal si sa rehoľníkom… To je vec, ktorá ma zaujíma, keďže história rádov a rehôľ patrila medzi moje obľúbené témy na univerzite. Aké to je zrazu opustiť spoločnosť a žiť asketickejšie a duchovnejšie (možno by sme mohli povedať, že to je black metalová téma ako vyšitá)?

Áno vstúpil som do rádu bratov kapucínov pred viacerými rokmi. Oslovili ma dlhé špicaté kapucne a totálna chudoba. Samozrejme je to neľahké opustiť úplne všetko, celý svoj doterajší život a návyky, len tak zo dňa na deň to určite nejde bez povolania (Bohom). Pracoval som v banke ako ITčkár, nosil som sako a kravatu a zarábal som slušné peniaze. Ale po mojom obrátení, keď som v jednom momente kričal na Boha, že keď je milujúcim otcom, tak nech mi to dokáže, Boh presne to urobil. Dotkol sa mi duše a celý svet sa mi obrátil na ruby. Od vtedy už nikdy nebol ako predtým. Boh sa mi dal poznať, a vedieť, že nielen že je živý, ale aj milujúci. Spomínam to preto, aby bolo jasné, že do rehole sa nevstupuje len tak, hopho tu ma máte. Ja som tam išiel s tým, že za odmenu dám teraz ja Bohu sám seba, lebo som nič iné dať nevedel, a tak isto som pociťoval, že ma Boh do rehole volá. Tie roky boli veľmi výdatné, vitálne ale aj ťažké ako olovo (moja hlava je teraz už celá sivá). Je to ako manželstvo, ale bez sexu. Musíš sa naučiť žiť s pokorou s ľuďmi pod jednou strechou, ktorí sú po každej stránke iní ako ty a niekedy diametrálne. To samozrejme trvá dá sa povedať celý život, ženáči by vedeli rozprávať. A je to život v úplnej chudobe, čistote a poslušnosti a v neustálej Božej prítomnosti (modlitbe) a veľakrát ťažkej manuálnej práci (napr. nahotovenie dreva z hory na zimu, varenie pre niekedy aj 40 ľudí, atď). Človek tak pochopí, čo to znamená, že láska ide cez žalúdok. Ale takisto ťa to ako človeka buduje a rastieš po každej stránke, duchovnej aj ľudskej. Presne tak, ako v manželstve, keď sa muž čistí a buduje skrze ženu a deti a naopak. Láska je rozhodnutie. A ver mi, mal som mnoho momentov, keď som odtiaľ skoro ušiel. Nakoniec som aj tak musel odísť, ale to je iný príbeh. Asi si možno čakal inú, „mystickejšiu“ odpoveď hehe. A zatiaľ je život v reholi hrubo prozaický. Či je to black metalová téma neviem. Black metal je útok na toho, ktorému som uveril, lebo Ho nepoznajú. Nevedia, že majú omnoho väčšiu hodnotu a dôstojnosť ako si o sebe myslia tí, čo holdujú temnote.

 

S.: Ku skladbe z roku 2017 som sa nedostal, no tá z roku 2018 sa nachádza na kompilácii Hymns of The Blackest Light, vol. 2. Je to kompilácia rôznych black metalových, ambient či noise spolkov, ktoré spája kresťanská tematika. Ako sa dostal tento zahraničný label k tvojej hudbe?

Skladbu z roku 2017 Ti kľudne pošlem ak chceš, je to taký black-rock bez vokálu. Stiahol som ho z obehu, lebo sa mi nehodil do tvorby, s ktorou som sa rozhodol o rok neskôr začať. Skladba One True Church, One Teaching, One Truth bol taký pokus spraviť niečo podobné ako na prvom deme, čiže stará formula – niekoľko rozdielnych pasáží a nim. 10 minútová dĺžka. Je bez vokálu, lebo som nenašiel nikoho, kto by mi ju naspieval. Plánujem ju znovu nahrať a mierne prerobiť plus pridám vokál (vydám si ju na niektorom z plánovaných EPiek). Kompilácia na ktorej vyšla je vlastne projektom niekoľkých kresťanských kapiel. Prejavili ochotu ma na ňu zaradiť, s tým ale, že musí mať max. 7 minút tak som ju mierne orezal.

 

S.: Ešte sa vrátime k prvému demu, pretože tam je dosť cítiť inšpirácia ukrajinskými kapelami Hate Forest a Drudkh a rovnako tak aj skladba „One True Church, One Teaching, One Truth“ je presne v tomto štýle. Odkiaľ si čerpal hudobnú inšpiráciu?

Presne si to pomenoval ako to je, hudobne som čerpal z tých dvoch kapiel. Prvé demo ale nie je pagan metal, ani tak nikdy nebolo myslené. Tá novšia skladba je zhruba to isté, lebo som sa v nej po rokoch vlastne vracal k hudbe, akú som robil pred tým. Skrze ňu som sa odrazil ďalej a nové veci už až tak nepripomínajú staršiu tvorbu. Dokonca sa odvážim povedať, že stará Toreva je mŕtva. Teraz je tu nová, po viacerých stránkach. EP „De Proditione“ niečo naznačilo a nový album, ktorý v týchto dňoch dokončujem, predstaví vykročenie iným smerom.

 

 

S.: Zmenou v životných postojoch prešla aj kapela Reverorum ib Malach, ktorá je súčasne katolíckou záležitosťou a texty čerpá z kresťanského mysticizmu. Poznáš ich tvorbu? Hudobne je to teda poriadne našľapaný black metal, hlavne album „De Misteriis dom Christi“.

Počuj, ja som o tejto kapele pred tým nikdy nepočul, tak som si ich pustil niekde na internete a bol som zhrozený hehe. Mám silné pochybnosti o tom že sú kresťania, je viac takých kapiel, ktoré to o sebe tvrdili a vykľuli sa z nich satanisti ako z učebnice, alebo jednoducho ľudia neveriaci. Veľmi zvláštny pocit som mal z tejto kapely. Nedobrý.

 

S.: Možno by si niekto podobné povedal aj pri tvojom novom EPčku. Ale z rozhovorov s touto kapelou to vyplýva asi rovnako ako práve v týchto riadkoch s tebou. Myslíš, že black metal môže byť evanjelizačným prvkom v spoločnosti (či subkultúre), tak ako si naznačil?

Máš pravdu. Je možné, že to myslia dobre tí chlapi, to len na mňa to nezapôsobilo dobre. Také nepokojné mi to prišlo. Black metal ako taký je v mojich očiach zlo. Ja sa snažím pridať nejakú ďalšiu hodnotu, texty, postoje atď. Lebo vlastne je to dôležité. Ja som si to tak nazval, že „cez klepačky k dušiam“. Viem, akí sú blackmetalisti a rozumiem aj neopohanom. Ja vidím ten med, ktorý ich priťahuje ako macov. A sú to tí, ktorí sa z nejakého „židokresťanského výmyslu“ smejú asi najviac a mne práve na týchto najviac záleží, aby aspoň počuli aj tú druhú nenávidenú stranu, ktorá vôbec nie je „cool“. Chcem aby si ľudia uvedomili, že majú plné právo na vyššiu dôstojnosť, na akú sú zvyknutí a akú im tento svet pridelil. Vlčiu. Ja som si teda preto vybral metal ako evanjelizáciu. Už len to, že si sa ma nezľakol a bol si ochotný sa mi takto venovať je dôkaz, že to ide. Samozrejme, moja muzika musí mať akú takú kvalitu, aby si ma niekto všimol. Čiže, chcem veriť, že robiť takúto muziku ako kresťan má pre druhých ľudí význam.

 

S.: V rámci historického vývoja prešlo kresťanstvo absorbovaním množstva pohanských prvkov rôznych krajín, čo sa odzrkadlilo v synkretickej podobe sviatkov, v mnohých vidíme stále dvojakú podobu. Vedel by si osobne nájsť konsenzus s ľuďmi, ktorí majú v úcte zvyky, ale praktizujú predkresťanské náboženské obrady?

Viem sa vyjadriť len k mojej katolíckej viere a Katolíckej Cirkvi, do ktorej patrím. So žiadnymi pohanskými zvykmi som sa nikdy nestretol, veď by si to silno odporovalo. Pohanstvo je uctievanie ľuďmi vyrobených bôžikov a zvyky spojené s takýmto uctievaním. Kresťania používajú ľudové zvyky, ktoré nemusia nevyhnutne odporovať ich viere, alebo majú na sebe nalepenú „nadstavbu“ a tak pôvodný význam je zmenený. To je to isté ako keď si sv. Tomáš Akvinský (katolícky teológ a filozof) použil Aristotela a Platóna ako základ pre jeho kresťanskú nadstavbu. V Biblii si Boh cez svätopiscov používa už existujúce príbehy alebo ľudové múdrosti aby cez ne vysvetlil hlbšiu skutočnosť a ľuďom to tak dávalo zmysel, lebo už poznali a počuli taký príbeh inde. Pán prsteňov od hlboko veriaceho katolíka Tolkiena je tiež podobný príklad. Čo sa synkretizmu týka, je totálne nezlúčiteľný s kresťanstvom. Ja ho vnímam ako ten najpotentnejší prejav latentného satanizmu. Zlučovanie náboženstiev (čo sa mi hodí to si priložím) je predsa v opozícii voči jednej nemennej Pravde a je tiež prejavom egoizmu (sám viem čo je pre mňa najlepšie). Je to vlastne prejav toho, že Ježiš Kristus nie je tým jediným spasiteľom, ale je tu niekoľko ďalších „ciest“. Inými slovami, Ježiš už nie je podstatný a nevyhnutný. Antikrist bude ten najväčší náboženský synkretik, jeho Jedna Celosvetová Cirkev sa už organizuje a predsedať jej pravdepodobne bude takzvaný „pápež František“. Podvodník, ktorý likviduje Cirkev všetkými dostupnými prostriedkami a nie je to žiaden pápež. Pred pár mesiacmi usporiadal pohanský rituál klaňania sa modle Pachamame v chráme sv. Petra vo Vatikáne. Chce presvedčiť na spoluprácu všetky náboženstvá a pohanské kulty, aby boli ochotné na tej jeho celosvetovej cirkvi participovať. Je to výdatný prispievateľ a budovateľ NWO. Vyvarujte sa (do budúcnosti) tohto človeka a jeho učenia za každú cenu. Takisto som počul názory, že katolíci praktizujú kanibalizmus, lebo jedia Božie telo a pijú Božiu krv. Ak teda mamka z cecku kŕmi svoje decko svojím vlastným telom aby ho vyživila, tak Boh sa rozhodol spájať sa s nami ešte v intímnejšom vzťahu a kŕmi nás nie mliekom, ale telom a krvou. Nemá to nič spoločné s kanibalizmom, tak ako ani dojčenie ním nie je.

 

S.: Súčasný postmoderný svet je otvorený takmer všetkému novému. Je však aj v mnohom otvorený k zosmiešňovaniu náboženskej praxe či podobne založených ľudí. Zjavné pokrytectvo v tejto téme je však viditeľné ak niekto kritizuje islam alebo judaizmus, pri kresťanstve to veľmi neprekáža. Ako vnímaš tieto paradoxy?

Odpoviem Ti priamo (že sa pousmeješ a pokrútiš hlavou), ale pravdivo. Ľudia, ktorí sa rozhodli nepatriť Bohu sa nevyhnutne dostávajú pod vplyv satana. A ten v nich podnecuje nenávisť ku všetkému čo je Božie, mnohokrát ani nevedia prečo pociťujú takú silnú nenávisť voči kresťanom, s ktorými veľakrát ani nemajú osobnú skúsenosť, ale k iným náboženstvám zďaleka nie tak. Nemá to nič spoločné s dnešným svetom, je to tak od nepamäti. Islam a moderný judaizmus sú nie Božie diela, ale protivníkove. Teda na ne sa neútočí.

 

S.: Vráťme sa ešte na chvíľu k hudbe. Vieš nám povedať o čom bude pojednávať pripravovaný album Torevy?

Textovo sa venujem práve tomu, čo sa teraz deje vo svete pohľadom kresťana, lebo sa toho deje veľa a super podstatného.  Končí sa jedna éra a za malý moment začne ďalšia. Mnohí ju volajú NWO. Ľudia ani nechápu, do akej katastrofy sa to ženieme. Ja mám potrebu o tom hovoriť. Mám tam ale aj texty viac duchovné alebo ekumenické, určené iným cirkvám. Čo sa týka hudby, tak Ti posielam jednu skladbu na ukážku (poznámka: skladba bude uverejnená v nedeľnej rubrike v novinkách). Bude ich 6.

 

S.: V tejto súvislosti ma napadlo, či si už hľadal vydavateľstvo, s ktorým by si spolupracoval? Alebo plánuješ vydať album len digitálne?

Stihol sa mi už ozvať nejaký chalanisko tu zo Slovenska, že by to vydal ako MC, ale nechcel som. Predsa len nechcem vydávať na sekulárnych labeloch, nedávalo by to zmysel. Nemám nič proti nikomu ale. Je to čisto otázka hodnôt. A preto som zvolil digitálnu formu, lebo pochybujem, že sa nájde katolík, ktorý by mi vydal album hehe.

 

S.: Myslím, že sme prešli už takmer všetko čo som sa chcel opýtať. Ďakujem ti za rozhovor, naozaj som bol prekvapený, že si mi vôbec odpovedal. Posledné slová nechávam ako obvykle môjmu „hosťovi“, ktorý odpovedá.

Ja Tebe ďakujem za priestor a trpezlivosť. Snažil som sa byť úprimný. Prajem Tebe aj všetkým mať dostatok vôle hľadať pravdu. Spravte si zásoby jedla na zimu, lebo druhá vlna tohto hnusného, ľuďmi vyrobeného vírusu (na redukovanie obyvateľstva), sa pravdepodobne objaví už na jeseň a bude omnoho silnejšia. Jedna lyžica medu a vlašský orech vám bude stačiť na celý deň. Tak isto, čaj z borovicového ihličia vám pomôže zmierniť problémy s dýchacími cestami (2 šálky denne, 3 lyžice do 1 litra vody).

Boh vás miluje viac ako vlastný život.

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

6 thoughts on “Rozhovor – Toreva (16. 4. 2020)

    1. Existoval aj projekt Pilgrim ci Pilgrimage z vychodu. Avsak texty typu, ze „mam ta rád priateľ môj!“ Som vybuchol od smiechu. 😀😀

  1. Ono kedysi existovalo aj kresťanské metalové fórum, tuším sa volalo kombatant. Dokonca na jednej z Noci Besov v 2011 bol aj jeden z tých Pilgrimage, prišiel oblečený ako pustovník s palicou.

  2. Mi tam niečo hučí v tom novom songu, musim to premixovať. Fakt divné, lebo to počujem len v robote na pc reprákoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *