Zdravíme Perkynju. Na domácej scéne patríte medzi najmladšie kapely. Mohli by ste našim čitateľom priblížiť vašu históriu a aktuálne zloženie?

*uksen: Pozdravujeme čitateľov Besu. Aj keď Perkynja patrí medzi najmladšie kapely na scéne a jej regulérne fungovanie je začiatkom leta 2024, jej existenciu a prvé skladby datujem už oveľa skôr

Pôvodne som kapelu založil v trojici s mojim dobrým kamarátom Samom (bicie) a gitaristom Kubom. Obaja sa však black metalu prestali venovať a myslím, že aj naše vnímanie toho, čo chceme hrať sa líšilo. Tak sa naše cesty rozišli (nie v zlom). V tom období, bolo to približne v rokoch 2011-12 som mal na starosti len vokál a texty, časom som si kúpil basgitaru a začal hrať aj na nej. Neskôr, keď sa ukázalo, že v tom ostanem sám, som začal hrať aj na gitaru.

Postupne som zohnal zostavu, ktorá bola schopná hrať naživo a z prvotného obdobia sme mali dve skladby, tie sme spolu s Vlkanom (gitara), Samborom (bicie), Hazzi (gitara) začali hrávať aj v skúšobni a pomaly som prišiel s novým materiálom, ktorý som už skladal výlučne ja. Už sa črtali prvé myšlienky na koncerty a nahrávanie dema, či albumu.

V lete 2021 však prišla tá najhoršia možná správa, náhle nás opustil náš kamarát a gitarista Vlkan. Ja som bol v tom čase za hranicami a priznám sa, že spracovať jeho odchod bolo dosť náročné. Bol to výnimočný človek. Po tejto udalosti Perkynja znovu zaspala, už sme nemali speváka a časom Hazzi odišiel do zahraničia a Sambor má svoje vlastné kapely a projekty. Zase raz som zostal sám, prirodzene.

Veci sa zmenili keď som spoznal Dullahana a Vithara zo Sunstrike. Obaja sú to skvelí chalani a mali záujem hrať moje skladby, keď som im ich predstavil. Chýbal už len vokál. Úprimne? Nikdy som si nemyslel, že v Perkynji bude žena. Sú to častokrát rôzne predsudky a podobne. Yra mala kedysi v domovskej krajine vlastný projekt (ten však neuzrel svetlo sveta) a keďže spolu už nejaký ten rok žijeme, povedali sme si, že to skúsime. Na prvej skúške s jej vokálom nám všetkým padla sánka. Niekedy v priebehu roka sa k nám na druhú gitaru pridal Bussumarus, ktorého som poznal roky, ale vlastne som ani netušil, že hrá na gitaru. Oslovil som ho a klaplo to. Zostava je kompletná.

 

Na svojom konte máte zatiaľ úvodný singel Keď sa dni menia v noc a štvorskladbové demo (krátka recenzia tu). Ako tento materiál vznikal a kto sa podieľal na jeho produkcii?

*uksen: Ako som som napísal v predchádzajúcej odpovedi. Časť materiálu je staršia viac ako desať rokov. Prvý zverejnený singel je skladba, ktorú som zložil už v období, keď som bol sám. Teda všetko okrem bicích, ktoré potom neskôr spravil Sambor. Túto skladbu sme potom hrávali v skúšobni ešte v zostave s Vlkanom. Stala sa mojou obľúbenou, a tak sme ju vydali v deň výročia jeho smrti ako venovanie. Bonusová skladba Nech sa slnko pomstí za mňa je nahrávka zo skúšobne a je to tak spravené zámerne. Je to úplne prvá skladba Perkynje, tu skladal riffy ešte Kubo, ja som robil texty a basu (je to taký tribute k starým časom). Ostatné skladby sme nahrali z časti u Sambora, ktorý má Boruta studio a časť u nás v skúšobni. Špeciálnou záležitosťou je akustická pieseň Quercus v pruštine, kde mi ku akustickej gitare vokály nahral Glabbis z Romowe Rikoito a preložil text.

 

Logicky sa ponúka otázka debutového albumu. Je ešte priskoro hovoriť o plnohodnotnej nahrávke, alebo sa už črtajú konkrétne plány?

*uksen: Veru priskoro nie je, keď sa zamyslím nad tým, že väčšina piesní kvasila v mojom šuflíku aj cez 10 rokov. Full album chceme nahrávať tento rok, niet s čím otáľať. Časť skladieb bude z dema a niektoré z nich hráme aj naživo. Snáď sa všetko podarí tak ako má.

 

Máte za sebou niekoľko koncertov. Mnohé kapely si dávajú načas, kým sa odhodlajú vystúpiť naživo, u vás však tento proces prebehol pomerne rýchlo. Čo vás k tomu viedlo a aké sú vaše ďalšie koncertné plány?

*uksen: Momentálne je to len jeden koncert v Bratislave na Winter Pagan Feast, ale narážaš aj na najbližšie v Poprade a Žiline. Perkynja na začiatku fungovala ako môj projekt, teraz je to plnohodnotná kapela, ktorá hrá naživo. A pokiaľ je materiál naskúšaný, niet dôvodu otáľať. V Poprade 27. marca akciu organizujem ja, už tradične. Stretli sa tu dve zaujímavé kapely, ktoré majú turné, Gréci Decipher a Lotyši Deodium. Muzika sa mi veľmi páči, takže prečo si nezahrať spolu. Doplnil som to mojimi starými kamarátmi The Book, ktorý kedysi hrali v kapele Žrec.

Májová akcia Samael party 4.0 bude špeciálna, je to narodeninová oslava Sambora, nášho prvého bubeníka. Pre mňa to bude mať špeciálne symbolický charakter. Snáď sa podarí pripraviť aj niečo špeciálne dovtedy.

 

Texty vašich skladieb čerpajú z balto-slovanského folklóru, čo je na našej scéne pomerne netradičná tematika. Hoci zatiaľ nie sú zverejnené, môžete priblížiť, aké posolstvo nesie vaša tvorba?

*uksen: Pre tých čo ma poznajú to asi nebude žiadne prekvapenie, hah. Samozrejme baltský folklór je na Slovensku veľká neznáma, je to však obrovský zdroj inšpirácie pre mňa. Či už ide o môj profesný alebo osobný život, v baltských krajinách som trávil a často trávim veľa času. Balto-slovanský priestor je z folklórno-mytologického a jazykovedného jazyka neskutočne zaujímavý. Posolstvom by som to nenazval, vždy mi to evokuje tú misijnú činnosť a nejaký imperatív, či uplakané a nekonečné sťažovanie sa. Sú to jednoducho texty spojené s nejakým vnútorným zážitkom, či už pri spomínaných cestách do Poblatia. Mnohé vychádzajú z môjho obľúbeného záujmu, a tým je čítanie.

Veľkou témou pre mňa je tiež domáce prostredie, slovenský folklór a naše hory, v ktorých môžem povedať, som prechodil množstvo miest. Srdcovkou však navždy ostanú Nízke Tatry.

 

Keď už spomínaš naše hory, si známy svojimi tzv. výletmi za akýchkoľvek podmienok a počasia. Ešte stále praktizuješ tieto „punkové“ túry, alebo si sa s pribúdajúcim vekom už trochu umiernil? Stihol si už aj baltské krajiny, alebo na to s povinnosťami už nezostáva čas?

 *uksen: Veru, boli túry, kedy sme to trošku prehnali, či už s dĺžkou trasy alebo ignorovaním počasia v zmysle hesla „hiking metal punks forever“. Vnímanie toho sa časom zmenilo a za všetko hovorí aj táto príhoda…

„Doteraz spomínam na jednu zimnú turistiku (cca v polke marca) v Nízkych Tatrách s Namtarom a Raslavienom. Pôvodný plán bol ísť z Telgártu na Kráľovú hoľu a odtiaľ ďalej na útulňu Andrejcová, kde sme mali prespať a nasledujúci deň ísť dole. Ja som už tradične ráno nestíhal, a tak som sa ráno odviezol autobusom do Šumiaca. S chalanmi som sa dohodol, že kratšou (ale strmšou) cestou zo Šumiaca dobehnem časovú stratu a stretneme sa na kráľovke. Pomerne jarné počasie sa s pribúdajúcimi metrami začalo rapídne meniť. Vietor zosilnel, postupne začalo snežiť. Vo vyšších polohách na holiach som už na seba dal všetko oblečenie a výbavu (mačky, paličky, atd.). Cestou hore padla taká hmla, že som ledva videl tyčové značenie a vietor ma posledné stovky metrov na kráľovku strhával na kolená. Podarilo sa mi dôjsť do núdzovej miestnosti, kde som však chalanom nenašiel. Vonku to bolo čisté biele peklo a podľa času tam už dávno mali byť. Spolu s trojicou Moravákov, ktorých som tam stretol som čakal asi pol hodinu, keď komplet celí omrznutí sa objavili vo dverách aj Namtar a Raslavien. Popravde mi neskutočne odľahlo, pretože v tomto počasí už išlo naozaj o život. Samozrejme pokračovanie na Andrejcovú bolo nemysliteľné. Tak sme nocovali s troma Moravákmi a psom v núdzovej miestnosti. Na druhý deň bolo počasie len o čosi lepšie a vietor dával zabrať. Našťastie nám ostal ešte zdravý rozum a zamierili sme si to dole do Šumiaca.

Prekonávať seba samého a hľadať svoje limity je určite prínosné, ale k horám by mal človek mať patričný rešpekt. Pol roka po Vlkanovej smrti svojím životom zaplatil v Západných Tatrách kamarát Jaro Jasečko (pád lavíny). Je to skrátka tak, s prichádzajúcim vekom a skúsenosťami človek už uvažuje obozretnejšie.

 

Sledujete domácu scénu? Sú medzi slovenskými skupinami také, ktoré vás výraznejšie ovplyvnili alebo inšpirovali? 

*uksen: Vždy som to hovoril a stojím si za tým, že naša domáca blackmetalová scéna bola výborná. Dokonca lepšia než v niektorých susedských krajinách. Kapely ako Ancestral Volkhves, Algor, Karpathia, Concubia Nocte a Slavigrom som počúval od počiatkov. Kedykoľvek si doma pustím ich nahrávky s radosťou. O čosi neskôr prišli Krajiny Hmly, nebudem sa tu tváriť, že sa nepoznáme s chalanmi. Môžem úprimne povedať, že Namtarove texty ma vždy vedeli upútať, on jednoducho vie písať. Čo ma však ešte oslovilo bolo jeho využitie niektorých slovenských básní z obdobia romantizmu. Toto bola aj priama inšpirácia pre jednu skladbu Perkynje, ktorá bude na full albume.

 

Ako prebieha tvorivý proces Prekynje? Vzniká hudba spontánne na skúškach, alebo máte jasne rozdelené úlohy pri komponovaní skladieb?

 *uksen: Keďže mnohé skladby som spravil už dávno, sú to moje hotové kompozície riffov bez bicích. Všetko, čo som zložil som predstavil chalanom, s tým, že som otvorený k zmenám. Časom so zložil už aj nové piesne, kde už sa na textoch podieľa Yra a gitary doplňuje svojím kreatívnym procesom Bussumarus. Toho doslova niekedy napadne dobrá melódia priamo na skúške, čo je skvelé, pretože ja týmto spôsobom tvoriť neviem. Musím mať na to svoj kľud a nejaký impulz.

Dullahan je náš technický majster, má na starosti bicie a všetko navôkol, tak zručného človeka som nestretol dávno. Teda vlastne áno, bol to Sambor, oni všetci bubeníci sú akosi nadaní a talentovaní k technickým záležitostiam. Ja si bez nich fungovanie neviem predstaviť.

 

Kam by ste chceli Perkynju posunúť v najbližších rokoch. Máte ambície preraziť aj za hranicami, alebo sa sústreďujete predovšetkým na domácu scénu?

 *uksen: Po prvom koncerte boli pozitívne ohlasy. Mnoho ľudí z dema nerozoznalo, že vokál má na starosti žena. Už som sa dočítal, že ako „female fronted“ kapela sa viac zviditeľníme. Ja však tieto názory úplne odmietam, a zmysel fungovania Perkynje je niekde úplne inde. Yra v Perkynji nespieva „pretože je žena“, ale pretože jej vokál sa mi páči a hodí sa k nám. Je inteligentná svedomitá. Osobne nemám rád tie škatuľku „female fronted“ , ono to totiž redukuje kapelu jej ženský element a svojím spôsobom implikuje, že žena je zaujímavá len tým, že je žena. To je dokonca priam v kontraste k oceneniu ženských kvalít, ktoré sú pre Perkynju dôležité, a to je kvalitný spev, um(enie) pre tvorbu textov a svedomitosť jej tak vlastná.

Som si istý, že pre niektorých puritánov bude žena v našich radoch problém, pre iných zas dôvod si hudbu vypočuť. Mňa to však úprimne nezaujíma, moje stanovisko je jasné. Aktuálne je Perkynja organický celok, za nás hovorí naša hudba.

 

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Posledné slová patria Vám.

*uksen: Ďakujem za priestor, tak snáď a doslova do videnia!