Infer – Aeon of Deathless Blight (2020)

Monstronomicon, tak znie názov kroniky a zároveň autobiografie speváka z Nomenmortis o košickej death metalovej scéne. Naozaj dlhá a vyčerpávajúca kniha s množstvom skupín, ktoré poznajú už len naozaj pamätníci 90. rokov. Jedno meno tu však žiari pomedzi ostatné – Infer. Skupina, ktorá celkom úspešne skombinovala dva žánre metalového undergroundu. Kapela, ktorá si za osemnásť rokov aktívnej koncertnej činnosti získala množstvo fanúšikov po celom Slovensku. Synonymum košickej death metalovej scény. Niekoľko superlatívov na úvod pre partiu talentovaných hudobníkov, ktorí si pre tento rok pripravili svoj štvrtý radový album Aeon of Deathless Blight“. Som rád, že mám tú možnosť zrecenzovať túto novinku na našich stránkach pred samotným vydaním. Poďme teda na to.

Najnovší album predstavuje štvrtý zásek v histórii skupiny. Na svedomí ho má švédsky label Nigredo Records a obsahuje deväť skladieb. Samotný obal je prvá vec, ktorá Vás hneď upúta. Perfektný vizuál, ktorý chýbal Inferu počas celej jeho kariéry. Vec, ktorá je kameňom úrazu celej našej death metalovej scény. Až na pár výnimiek ako Depresy, pár starých obalov Dementoru je to nech sa na mňa nikto nehnevá katastrofa. Infer si dal v tomto prípade záležať na všetkom. Či ide o texty, vizuál, celkový dojem, všetko to hrá zahraničnú ligu, čo má naozaj len veľmi teší.

Prvú skladbou na albume zastupuje „Vision of Primal Horror“. Dalo by sa povedať, že otváracie intro, ktoré v pomalých tempách, s gradujúcou atmosférou pripravuje poslucháča na to, čo príde neskôr. Deathová ponurosť, záhrobný vokál z najhlbších útrob košického pekla. Skoro tri minúty, pomalej agónie, aby sme pekne od podlahy skočili na „Heavenly Beasts“. Ako sme boli už pri Infer zvyknutý, ide sa rovno na vec. Niekoľko sekačiek, rýchle tempo bicích, ostré riffy a vokál viac položený v blackových polohách. Prvé, čo mi napadá je Infernal War mixnutý s Marduk. V tomto prípade to ale znie doslova ako nevydaná skladba od spomínaných skupín. Čo ma osobne trošku mrzí. Zvukovo mi to však akosi celé splýva do jednej nezrozumiteľnej masy. Hlavne, čo sa týka bicích – tie niekde vzadu splývajú v jednu zvukovú guľu. Čo je škoda, keďže Roba považujem za jedného z najlepších bubeníkov na Slovensku. Treťou skladbou na albume predstavuje „Into the Pit of Gehenna“. Pre mňa osobne podstatne lepšia a zaujímavejšia kompozícia, ako v prípade predchádzajúcej skladby. Rýchle tempá v kombinácií s pomalšími pasážami výborné gradujú celú skladbu. Gitarové sólo je len vyvrcholením celej kompozície.

Pochváliť musím aj basu a jej celkový, veľmi príjemný zvuk. „Parasitus Deum“ ako štvrtá skladba, posúva black metal do úzadia a nastupuje na scénu death. Infer sa prelína od jedného žánru k druhému, čo znie v tomto prípade výborne. V tomto duchu pokračuje aj „Salvation Through Devastation“. Tým sa uzatvára prvá polovica albumu. To, čo nasleduje ďalej, je pre mňa záhadne o triedu lepšie. Lepší zvuk, riffy ako z 90 rokov, energia, dravosť. „Wormangel“ je toho dôkazom. Skladba, ktorá začína s takým riffom, že Vám utrhne palicu. Takto by mal jednoducho znieť death metal a hlavne na Slovensku. Keďže pri tom kvante priemerného brutal death metalu, ktorý už fakt nikoho nezaujíma je toto balzam na uši. „Aeon of Deathless Blight“ pokračuje jednoducho tam, kde skončila predchádzajúca skladba. Absolútna agresivita, vyváženejší zvuk, bicie robia lobotómiu na počkanie. Jednoducho, táto druhá polovica je niečo úplne iné. Skladby prichádzajú jedna za druhou ako smršť. To, čo mi chýbalo na začiatku, prichádza o dve triedy lepšie v druhej polovici. „Definite Reversion“, ktorý uzatvára celý album je krásnym súzvukom old school deathu s black metalovou kreativitou týchto košických hudobníkov. Gradácia a vyvrcholenie celého albumu na záver. S posledným výkrikom je mi normálne ľúto, že to nepokračuje ďalej.

Pár slov na záver. Infer posunuli s novým albumom laťku death/black metalu na Slovensku o triedu vyššie. Je to niečo, čo ma veľmi teší, keďže človek sa už naozaj topil v tej záplave nudných a nepodstatných albumov, čo vyprodukujú niektoré (slovenské) labely každý rok. Čo mi je však ľúto, je prvá časť albumu. Zvuk je nekonzistentný a samotné skladby pôsobia, akoby im niečo chýbalo. Druhá časť však nakopáva prdel všetkému. Každopádne Aeon of Deathless Blight ako celok hodnotím veľmi pozitívne. Pevne dúfam, že sa od košickej skupiny Infer dočkáme ešte jedného albumu v podobnom duchu.

Hodnotenie: Nadpriemer 7/10

Napísal: Blutkrieg

 

English overview

What can we expect from the new album titled Aeon of Deathless Blight of the band Infer from Košice? I would say a raw, authentic, old school death metal with the atmosphere of the 90’s. In the combination with black metal elements it is truly a massacre. The songs are energetic and riffs and composition are quite sophisticated which is definitely a progress for Infer. What I do not like about this album is not a very consistent sound and some songs would not work that much for me. From those that do work I have to mention „Wormangel“, „Aeon of Deathless Blight“ or „Definite Reversion“. But as a whole, I definitely rate this new album positively and I truly hope we will have another one in this vein in the future.

 

Author: Blutkrieg

1 thought on “Infer – Aeon of Deathless Blight (2020)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.