Piarevaracien – U pošukach pačatku tych šlachoŭ (2016)

V roku 2016 vyšiel pod labelom Crush the Desert Records v poradí piaty album bieloruskej kapely Piarevaracien. Na Bese som už od nich recenzoval album s názvom Spadyčina, išlo však skôr o experimentálnu záležitosť, no vydaná bola v tom istom čase. Druhá plnohodnotná nahrávka toho roku nesie názov „U pošukach pačatku tych šlachoŭ“ a to už je pagan metal v pravom slova zmysle, ako sme mohli byť zvyknutí pri ich predchádzajúcich nahrávkach. Album má niečo vyše polhodiny a skladby sú pomenované Razdizel I. až VII, čo v preklade znamená kapitola I až VII.

U pošukach pačatku tych šlachoŭ je východoeurópskym pagan metalom ab origine a spĺňa všetky atribúty, ktoré by ste od takejto nahrávky očakávali. Melodika skladieb je postavená na hlavnej gitare v spolupráci s čistým vokálom, pričom v niektorých častiach sa pridávajú aj gajdy a píšťala, ktoré vnášajú onen „ľudový“ element. Ak ste niekde narazili v súvislosti s Piarevaracien na pojem black (folk) metal, ako to uvádzajú archívy, tak toho black metalu je tu naozaj poskromne. Isto tu nájdene nejaké gitarové riffy odkazujúce na tento žáner, ale ostaňme pri označení pagan/folk metal.

Ako som spomenul, jednotlivé skladby sú pomenované ako kapitoly a rozprávajú vojnové príbehy z bieloruskej histórie. Piesne zachovávajú štandardnú dĺžku okolo piatich minút, niektoré sa venujú historickým udalostiam priamo, iné zas abstraktne. Zaujímavým kúskom je druhá kapitola, kde sa black metalové riffy striedajú s klasickou pagan metalovou melodikou. Pieseň je mimochodom venovaná bitke pri Grunwalde roku 1410, ktorá je dôležitým medzníkom v spoločných litovských a bieloruských dejinách. Okrem škreku, ktorý na celom albume dostáva viacero podôb, sprevádza všetky piesne čistý spev hlavného protagonistu kapely. Ten je v stredných polohách istý a nedostáva sa do žiadnych kŕčovitých a polofalošných tónov. Farba hlasu mi príde priam identická so spevákom z ruskej kapely Svarga. Asi najveselšou z albumu mi príde tretia pieseň, ktorá paradoxne pojednáva o tragickom osude Bielorusov počas obdobia sovietskeho teroru. V tejto skladbe sa nachádza podstata toho, čo by sme mohli pomenovať ako typické folk metalové postupy.

Piesne sa nesú prevažne v strednom tempe a výnimkou ostáva predposledná skladba – úvod začína bez efektového skreslenia v melancholickej nálade. Atmosféru tu Piarevaracien buduje postupne, riffom black metalového razenia určujú tempo bicie, ktoré striedajú pomalé tempo dvojkopáku až ku klepačke. To najlepšie prichádza na koniec. Ak som sa poslednú dobu obúval do folk metalového žánru, ktorý trpí na skladateľský um a gýčovitosť, tak Piarevaracien dokazujú, že to ide aj umne. Osobne považujem za najvydarenejšiu poslednú skladbu, ktorá mi ostala v hlave ešte dlho po jej odznení, aj vďaka jej textu. Po krátkom úvode na píšťale preberie hlavné slovo melodické gitara vychádzajúca z death/thrash metalových postupov zahalených do pohanskej atmosféry.

 

 

Myslím, že Bielorusi v poslednej dobe produkujú v pagan/black/folk metalovom žánri kvalitný materiál, čo dokazuje aj recenzia na posledný Massenhinrichtung, ale aj album „U pošukach pačatku tych šlachoŭ“ od Piarevaracien. Aj keď nejde o žiadnu hudobnú virtuozitu, alebo o nejaký prevratný materiál, neunudí vás priemernosťou či fádnosťou. Je to veľmi dobre počúvateľná nahrávka, ktorá sa v diskografii určite nestratí. Textovo je album zasadený do tematiky histórie vlastnej domoviny, no nespadá do absolútnych primitívnych klišé o sekerách, mečoch, infantilnej podoby vojny či krčmovej ožieračke. Na bieloruskej zemi sa v bažinách a lesoch prelievala krv v obzvlášť krutých udalostiach a tento album o nich dôstojne rozpráva.

 

Hodnotenie: 7/10 (Nadpriemer) – hodnotené na základe CD verzie 

Napísal: S.

 

English overview

In 2016, the Belorussian band Piarevaracien released two albums. One of them (Spadyčina) was experimental and I have already reviewed it some time ago. Meanwhile, U Pošukach Pačatku Tych Šlachoŭ is pagan metal ab origine in Eastern European style with lots of melodic parts and slight touch of folk instruments. The songs tell stories of the wartimes in the history of Belarus and do it in a very decent way. It’s great that this album is not just another silly and repetitive stream of pagan metal (singing about swordfights and drinking beer). Piarevaracien released a decent album which, although not an example of instrumental virtuosity, won’t vanish among many others. I appreciate their approach to the pagan metal genre.

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.