Reaping the Wintermoon 2018 (Poprad)

Prvú decembrovú nedeľu sa v Poprade odohrala zastávka turné Reaping the Wintermoon s kapelami Panychida, Thou Shell of Death, Raventale a Khors. Spočiatku to vyzeralo, že kapely príde podporiť návšteva, ktorá sa zmestí do osobného výťahu. Nakoniec sa napriek nedeli, dvom koncertom v rovnakom meste v predchádzajúcich dňoch, poľadovici, virózam a nepotvrdeným správam o vylodení mimozemskej flotily pri Kecerovských Pekľanoch nazberalo tak do troch desiatok fanúšikov.

Večer otvorila česká kapela Panychida. Ich vystúpenie nastolilo dva milé trendy: 1) veľmi slušný zvuk, v ktorom vynikli jednotlivé nástroje a 2) sample, ktoré potom využila každá nasledujúca kapela, čo svedčí čosi aj o hráčskych schopnostiach vystupujúcich. Panychidu som videl naživo už na Noci Besov, ale v Poprade sa mi zdalo ich vystúpenie lepšie. Trochu mi vadilo Vlčákovo pódiové teátro, ale ináč kapela pôsobila presvedčivo. Pre tých, čo Panychidu nepoznajú, by som ich tvorbu charakterizoval ako paganom líznutý melodický heavy/death metal fínskeho strihu, aký na neskorších albumoch servírovali Sentenced alebo Amorphis. Nie som najväčší fanúšik kapely, viem povedať, že sa hrali piesne „The Great Dance of Dyonisos“ a „Moon, Forest, Blinding Snow“.

Estónski Thou Shell of Death servírovali trochu iné hudobné menu. Ambientný black metal s nasemplovanými ťahavými klávesmi mi najbližšie pripomínal austrálskych Midnight Odyssey, ak by ich prejav bol občas reznutý death/doomovými postupmi. A to aj v prípade vokálov, kde sa vysoké hulákanie striedalo s hlbšie posadeným deathovým vokálom. Oproti podobným zostavám je určite výhodou živý bubeník. Túto pridanú hodnotu naopak znížila absencia basáka, ktorý sa do Popradu z mne neznámych príčin nedostavil. Výsledok tak pôsobil pri dlhšom počúvaní trochu staticky. Napriek tomu a technickým problémom gitaristu s nástrojom Thou Shell of Death odohrali svoj set v dyme a s päťramennými svietnikmi so cťou, aj keď si nie som úplne istý, že tento druh blacku je vhodný na živú prezentáciu.

Trochu ošemetnou záležitosťou je pre mňa popísať alebo skôr rozlíšiť sety dvoch nasledujúcich kapiel. Ani Raventale, ani Khors pre mňa osobne nepredstavujú top zjavy ukrajinskej scény, pričom obe zostavy zvukom i štýlom pomerne dobre zodpovedajú atmosférickému blacku, ktoré miestna scéna plodí v hojnom počte. Výraznejší dojem na mňa urobili Raventale, ktorých poňatie sa mi zdalo viac epické a dynamickejšie. Narozdiel od videí zo živákov dostupných na nete hrali bez klávesov a maľovky na tvári.

Khorsom som sa nestretol prvýkrát, prvýkrát som kapelu videl, tuším, na Perunici a potom ešte minimálne raz na Noci Besov. Kapela servírovala svoj atmosférický black metal oblečená v čiernych róbach. Oproti Raventale má Khors viac pagan prvkov. Osobne sa mi však zdá, že niektoré vybrnkávačkové pasáže idú tak odnikiaľ nikam, čo mi na hudbe Ukrajincov vždy trochu prekážalo. Rozbehnuté pasáže mi pri nich pasujú viac. S ohľadom na divácku reakciu predstavovalo ich vystúpenie jednoznačný vrchol večera. Nepočetní diváci vytvorili minikotol a na záver si ešte vytrvalým skandovaním vypýtali prídavok. Medziiným zazneli skladby prevažne z albumu „Mysticism“ nakoľko kapela slávila 10 rokov od jeho vydania. Asi najväčšiu divácku odozvu si vyslúžila pieseň z posledného albumu „My Cossack Way“.

Napriek diétnej návšteve kapely ukázali kus umenia a koncert hodnotím ako vydarený. V prestávkach prišlo aj na zákulisné rozhovory a stretnutia so starými, novými i najnovšími známymi. Tí, čo boli, si koncert určite zapamätajú aj vďaka insitnému lingvistickému okienku s výkrikom davaj! a jeho prekladmi do ďalších slovanských jazykov.

 

Napísal: N.KH

Author: NKH

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.