Dlhšie sme tu nespomínali nič, čo by sa týkalo dark ambientového subžánru, tak mi napadlo, že je správny čas si pripomenúť, že existuje. Dark ambient je žáner, ktorý ostáva mnohými ľuďmi veľmi nepochopený. Je to nepochybne aj v dôsledku toho, že to je častokrát veľmi minimalistická hudba, ktorá znie až náhodne, v tom lepšom prípade – pre metalistov – ako iba púhe intro k niečomu „naozajstnému“. V tomto smere je Wordclock dobrý príklad toho, ako táto hudba môže znieť a ako si ju poslucháč môže užívať bez toho, že očakáva, že budú nasledovať tie „seriózne“ skladby.
Wordclock je projekt mladého portugalského skladateľa menom Pedro Pimentel, ktorý bol založený roku 2014. Ide o veľmi atypický spôsob dark ambientu, ale myslím si, že v tomto žánri sú každopádne veľmi ťažko definované hranice, kde začína a kde končí. Za svoje doterajšie pôsobenie vyprodukoval tri albumy, pričom Self Destruction Themes je druhý v poradí a všetky tri albumy vyšli pod značkou Cryo Chamber, čo každý, kto sa venuje dark ambientu prizná, že je prvá liga a jednoznačná záruka kvality.
Názov albumu môže pôsobiť príliš expresívne. „Motívy k sebadeštrukcii“ naznačuje, že pôjde o veľmi depresívnu hudbu a zatiaľ čo o veselej hudbe určite nemôžeme hovoriť, tak ja by som ju nazval prinajväčšom melancholickou, či nostalgickou. Ako som už vyššie spomínal, je to veľmi atypické žánrové prevedenie, vo všetkých desiatich piesňach sú dominantné violončelá nesúce sa na plachtách atmosférických ambientných plôch. Violončelá však nehrajú melódie, len zriedkavo. Je to až ťažké popísať, ale nazval by som to vyfarbovaním výkresu, no v tomto prípade sú výkresom klávesové, ambientné plochy v kombinácii s terénnymi nahrávkami a štetcom sú violončelá, ktorých ladné tremolo vyslovene evokuje obraz štetín vyfarbujúcich plátno. Ak by som mal udať príklad zasnenej hudby, tak tento album je prvé, čo mi príde na um.
Self Destruction Themes je veľmi koherentná nahrávka. Samozrejme, pri dark ambiente je to takmer isté, že celý album bude znieť podobne, ale Wordclock trafil tú správnu hranicu medzi koherenciou a jednotvárnosťou. Je počuť, že všetky skladby majú tú istú tematiku a sú komponované tak, aby jedna s druhou sedeli (poslucháč, ktorý má napočúvaný Wordclock presne zaradí, z ktorého albumu je ktorá pieseň, hoci ich samotné názvy nebude poznať), no napriek tomu si udržujú vlastnú tvár a nie sú to len kopírky jedna druhej.
Veľmi rád by som sa pohol na kritiku, no musím bezradne priznať, že nemám čo vytknúť. Neviem, čo je dokonalosť, ale Self Destruction Themes má k nej minimálne blízko. Tento album má silné emócie, silnú atmosféru, nie je to žiaden minimalizmus a je viac než jasné, že autor svoje remeslo ovláda skvele. Je to skutočne úchvatný, fenomenálny album, ktorý vrelo odporúčam aj tým, ktorí nie sú fanúšikovia dark ambientu (schválne, skúste skladbu Something Else ak vás niekedy zaujímalo, ako to znie, keď plače violončelo).
Ako tak premýšľam, možno by som si vedel predstaviť, že by jednotlivé skladby boli ešte o niečo odlišnejšie jedna od druhej, ale to už spomínam len pre to, aby som si niečo našiel. Inak ono to vlastne nie je ani temná hudba. Je to jednoducho krásna hudba… Pedro sa však len zlepšuje. Tretí album v poradí s názvom Heralds… no to je príbeh na inokedy.
Hodnotenie: 9/10
Napísal: B.
English overview
Wordclock is a Portuguese dark ambient project from a young guy called Pedro Pimentel. It was founded in 2014 and since, it released three albums under the banners of a dark ambient flagship called Cryo Chamber. Self Destruction Themes is a very atypical release in the dark ambient scene. The vanguard of the compositions is based on cellos upon a thick layer of ambient soundscapes and field recordings, which creates a dreamlike, nostalgic atmosphere second to none. I have never heard something like this before, this is one of a kind and it gives the listener an experience, he did not think he could achieve from music. Out of this world.
