Zhor – Zrod (2016)

Kedysi koncom novembra minulého roka som si na popradskom koncerte zakúpil kazetu obsahujúcu debutové demo kapely Zhor z Podolínca. Vzhliadnutie ich parádneho, energického živého vystúpenia mi vnuklo nutkanie recenziu napísati… No človek mienia zároveň je lenivý, dementný čurák, takže tých pár riadkov prichádza až teraz, keď je von už aj CD verzia spomínaného dema.

To nás však nezaujíma – kazeta je v jednoduchom bielom prevedení, ktoré okrem erbu s horiacim stromom ponúkne aj náznak konceptuálneho minimalizmu: názov  ZHOR, titul ZROD, členovia: VRED (bicie), TVOR (gitara, spev), BES (basa). Prvý výkrik: SKAP! Až sa mi zdá, že autori trpia alergiou na viac slabičné slová. Všetko to pekne ladí  s hudobnou náplňou, vo svojej jednoduchosti oscilujúcou v emocionálnom spektre radikálneho hnevu a jemnej clivoty, ktorú otvára inštrumentálna Schyza –  zadumaná melancholická vybrnkávačka, do ktorej ešte zadumanejšie duní basa svoje tri tóny, čo sa po chvíli zlomí do akéhosi protothrash/black metalu a z reprákov sa vyleje koncentrovaná dávka testosterónu, z ktorej narastajú pivné pupky, chlpy rašia aj na pätách a hipsterom sa lámu rámy na okuliaroch. Primitívne, no úderné gitarové sekanie – dokonalý soundtrack k sobotňajšiemu rúbaniu dreva!

V ďalšej skladbe Púť sa pridá na obrátkach a v plnej paráde sa predvedú aj bicie –svojím punkovým umca-umca-umca-ca-ca, ženú vpred jednoduché riffy; zastrený vokál (so zaujímavým frázovaním) srší síru,  hnoj  kade-tade, agresia narastá a poslucháč sa pristihne, že jedným okom už hľadá najvhodnejší objekt k rozbitiu… Ono takto, za najgustióznejšie  podmienky pre skutočné vychutnanie Zhoru považujem situáciu, keď sa  človek vracia značne podgurážený z krčmy, slúchadlá v ušiach a vadia mu tie také veci ako drevený plot. Nuž nešťastný poslucháč vytrhne latu aj s hrdzavým klincom – do uší mu hučí ďalší chytľavý riff dajme tomu zo skladby Bôľa– a už len hľadá komu by ňou jednu prifáral. Sú 4 hodiny ráno, nikde nikto, smutný ide dom, lata v ruke, Antikrista v ušiach, „Satan si tu s nami“ nuž – Jeb! – riad po podlahe rojzebaný. „V každom z nás je Ancikrista!“ – Prásk – keramická socha jeleňa v ruji, dedičstvo po babičke, už letí von oknom a alkoholom, fyzickou aktivitou a Zhorom dobitý poslucháč zaspáva medzi črepinami na podlahe. Ráno vstane, pretrie oči, pustí si baladickú skladbu Žiaľ a smutný zametá svoju včerajšiu slobodu v kôš…

Totižto Zhor neraz tlmia svoje melodické punkovo-blackové besnenie a nechajú nás vyváľať sa v troche toho melancholického brnkania, aby po chvíli udreli s novou silou. Striedanie temp a nálad skladby obohacuje, gradujú, stále sa v nich čosi deje… To ma privádza ku konštatovaniu, že chlapom sa (väčšinou) podarilo pozvárať jednoduché a elementárne prvky z viacerých žánrov extrémneho metalu, spojiť ich punkovým tmelom do čohosi dôverne známeho, no s vlastným rozpoznateľným ksichtom a my už môžeme len hroziť päsťami do neba a do zeme… Teda až do momentu, kým sa Zhor nezasekne vo svojom snívaní ako v spomenutej skladbe Žiaľ. Tá sa celá nesie v pomalších tempách, skúšajú sa variácie nosného motívu, no ani občasné gitarové a basové vyhrávky mi nezabránili v apatickom zívaní. 

Ako je možné dočítať sa v booklete, demo bolo zložené v rokoch 2009-2016 a nahrané počas jedného „alkoholokaust víkendu v Nihicentre“ –  čaká vás viac-menej klasický garážový zvuk, ktorému nemám veľmi čo vytknúť (no ani čo chváliť), nástroje sú zrozumiteľné a je len škoda, že vokál ostal zastrený a utopený, keďže Tvor svojím výškovým ujúkaním počas živého vystúpenia v Poprade hádam aj rozbil zopár pohárov…

Kto sa trochu zaujíma o slovenskú scénu, ten už demo určite má. Kto nie a nebojí sa 20 minútového radikálneho hobľovaného primitivizmu odpočutého z dôb dávno minulých – berte kým je! Na ďalší materiál možno budeme čakať ďalších sedem rokov…

 

Hodnotenie:  6,5/10

Napísal: Neplex

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *