Juraj Červenák – Zakliaty kláštor (2022)

Aby som začal poporiadku, tak Zakliaty kláštor od Červenáka spomenul už kolega Blutkrieg v Mímiho studni. Zmienku som zaregistroval a akosi na ňu aj zabudol, a tak som sa po prečítaní rovnakého diela ponúkol, že dielo zrecenzujem. Napokon aj po ujasnení situácie som sa rozhodol, že tak spravím, pretože si to táto kniha naozaj zaslúži.

Nemyslím si, že by väčšine čitateľov bolo potrebné meno slovenského autora množstva fantasy diel nejako extra predstavovať, keďže patrí medzi najvýraznejšie zjavy súčasnej spisovateľskej scény. Aby som nejako predstavil svoj vzťah k jeho tvorbe, tak musím priznať, že ma spočiatku príliš nepresvedčil. V dobe, keď som sa dostal k Černokňažníkovi a Bivojovi, som už mal za sebou Pána prsteňov, Zaklínača aj svet Amberu a v tejto konkurencii som na Červenáka na rozdiel od mnohých kamarátov neprisahal. Mojim šťastím je ale to, že som doslova pri zdroji, čiže sa ku jeho dielam ľahko dostávam prostredníctvom jeho fanynky, ktorá je zhodou okolností aj členkou mojej rodiny. A tak sa môj vzťah k Červenákovi zlepšil s čítaním historických detektívok, kde bolo badať čoraz lepšie uchopenie historických reálií, ktoré osobne veľmi oceňujem.

No a môžeme prejsť k Zakliatemu kláštoru, ktorého dej sa väčšinovo odohráva na Gemeri poslednej štvrtiny 19. storočia, kam sa z Ameriky vracia miestny rodák, pištoľník Šarkan, aby sa ocitol v strede vyšetrovania zmiznutia manžela svojej sestry. A tak sa rozpútava sled udalostí, ktorý smeruje práve k onomu miestu z titulu knihy.

Znova môžem oceniť dobové reálie a vystihnutie časov, kde sa tradičné rurálne prostredie dostáva do konfrontácie s novou industriálnou realitou sveta železiarní. Jedným zo sprievodcov hlavného hrdinu je navyše štúrovec a zberateľ rozprávok, Pavol Dobšinský, vďaka čomu mohol Červenák presvedčivo do príbehu zakomponovať aj rozprávkové motívy. A tak sa v diele miešajú prvky westernu, detektívky, ale aj fantastiky okorenenej slovenskej folklóru a človek si občas mimochodom spomenie aj na mayovky ako Za pokladmi Inkov.

Osobne mi tento žánrový mix chutil. Dej dobre pracuje s rozohraným plánom a postavami, je logický a miestami v dobrom aj trochu predvídateľný (v duchu hesla „puška zavesená na stene napokon vystrelila“), ale zase nie hlúpo lineárny. Čitateľ si užije nejaké zvraty a prekvapenia, ktoré mu Červenák remeselne zručne dávkuje. Úprimne si myslím, že je to zatiaľ najlepšia vec, ktorú som od neho čítal, a vyjadrujem počudovanie, že pri jeho produktivite ide jeho spisovateľská kvalita nahor. Páčia sa mi aj zakomponované odkazy a hádam sa nemýlim, že nejedna alúzia sa týka geniálnej novely Dobroslava ChrobákaDrak sa vracia, podľa mňa najlepšie diela slovenskej prózy. Veď uznajte návrat Šarkana pripomína návrat jeho skoro menovca Draka v tom, že ich príchod rozvráti stojaté vody. A názov kapitoly „Šarkan sa vracia“ hovorí sám za seba.

(kniha obsahuje bohaté ilustrácie od Michala Ivana pozn. red.)

Aby som len nechválil, mám aj zopár výhrad. Občasne sa v knihe vyskytujú anachronizmy (ja som zachytil dva), ktoré historických reálií znalého čitateľa zamrzia. Druhá výhrada sa týka nadužívania tajných dverí a mechanizmov. Ja viem, že je to taký štandardný motív podobnej literatúry, ale osobne som videl asi príliš veľa starých železných predmetov v rôznom a zvyčajne hroznom stave korózie a mám nejaké pochybnosti o tom, ako by asi tajné dvere fungovali po päťsto rokoch vo vlhkom prostredí jaskyne. Drobnou historickou nepresnosťou je lokalizácia paulínov v Plešivci, pretože ich kláštor opradený aj nejakým tým hľadaním skrytého pokladu v skutočnosti leží v neďalekom Gombaseku. Napokon posledná výhrada nie je moja, ale pochádza od vernej čitateľky Červenáka, ktorá tvrdí, že spôsob, akým na konci zasiahne do bežnej reality rozprávkový svet spoza opony, jej pripomenul nejednu staršiu prácu autora. Mne osobne sa naopak tento zásah veľmi páčil.

Aby som svoje hodnotenie zhrnul, Zakliaty kláštor vám asi život nezmení, ale je to kniha, ktorá baví a spoľahlivo prenesie v mieste i čase do neokukaných reálií, za čo si Červenák ešte raz zaslúži chválu. Už pomerne skoro v knihe som zbadal, že si pripravuje pôdu na ďalšie pokračovanie, a tak ma až tak neprekvapilo, že medzičasom už vyšlo pokračovanie pomenované Zlatá rakva, na ktoré som už teraz zvedavý. Hodnotenie berte orientačne.

 

Hodnotenie: 8/10

Napísal: NKH

Author: NKH

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *