V dnešnej recenzii sa pozrieme na kapelu z krajiny našich susedov. Pravia na Slovensku asi nebude veľmi známa (hoci odohrala jeden koncert v Banskej Bystrici), tak začnime najprv nejakými základnými biografickými údajmi. Kapela vznikla v roku 2014 a po jednom EP a jednom singli vydala v minulom roku svoj debutový album pod hlavičkou domácich Art of the Night/Sztuka Nocy Productions. Debutový album zostal aj jediným, keďže sa kapela nedávno rozpadla a jej členovia sa chystajú začať s novým projektom.
Po tomto faktografickom údaji sa teda pozriem aj na hudobnú stránku veci. Na základe pohansky ladeného obalu by človek asi čakal nejaký pagan metal, ale veci nie sú také jednoduché, ako sa zdajú. Pravia totiž hrá či skôr hrala melodicky poňatý moderný death/thrash na štýl Arch Enemy, novšieho Carcassu alebo možno aj Dismemberu, čiže kapiel, ktorých inšpirácia vychádza z novšej tvorby kapely Kreator.
Album Bestie ze Wschodu spĺňa všetky žánrové očakávania, ktoré od kapiel tohto typu máme. Veľmi hutný profesionálny zvuk a viac než slušné inštrumentálne kvality. Gitarová hra je položená na výborne zvládnutom sekanom thrashmetalovom riffovaní, ktoré dopĺňajú melodické vyhrávky a sóla. Za arpegiá v úvode ôsmej piesne pomenovanej Zmora by sa nemusela hanbiť ani nejaká techdeathová kapela. Bicie sú natriggrované, ako to k štýlu patrí, ale neznejú ako plastikovo. Možno menšou chybou produkcie je pomerne malý priestor pre basu, čo však možno pramení aj z toho, že basa hraje len úlohu podkladu pre gitary. Vokály sú chrapľavé, bez nejakého nároku byť ťahačom albumu. Na konci poslednej skladby si svoju minútu slávy užije aj čistý vokál, ktorý podčiarkuje ambície kapely prebiť sa k metalovému mainstreamu.
Kapela je na „archívoch“ označená melodic death metal/deathcore a ozaj sa občas objavujú aj corové pasáže ako v piatej skladbe Implosion. Našťastie ich je poredšie a nedostávame sa do nejakej idiocie, ktorá našepkáva poslucháčovi, aby si dal naopak šiltovku Limp Bizkit a kričal „jumpthefuckup!“. Za pozitívum považujem fakt, že kompozície sú pomerne členité a narozdiel od mnohých štýlovo podobných kapiel sa nám Pravia nesnaží nasilu forsírovať šablónovité piesne s podliezavými refrénmi. Na druhej strane však piesňam občas chýba jednoznačnejšie vyvrcholenie, vďaka ktorým by človek spoľahlivo vedel odlíšiť jednu pieseň od druhej.
Aby sme si to zhrnuli, aj bez využitia práva útrpného som ochotný sa priznať, že sa album pohybuje v štýle, ktorý mi už dlhé roky hovorí len veľmi málo. A ani Bestie ze Wschodiu to nezmenia, hoci oceňujem produkciu i inštrumentálnu silu kapely. Nahrávku by som zo svojho pohľadu označil ako nadpriemer, ku ktorému sa ja osobne len sotva vrátim, ktorý však má ale potenciál si v svojom subžánri získať poslucháčsku odozvu. Je to rozhodne vítaná alternatíva voči mnohým veľkým menám (rovno spomeniem nový Kreator). Narozdiel od ich vyčerpaného a prepraného poňatia Pravia dokázala do svojho debutového albumu vložiť dosť autenticity a agresivity.
Hodnotenie: 6/10
Napísal: NKH
