Afterdark Fest IV. (20. 10. 2018, Nitra)

Na tretiu októbrovú sobotu pripadol koncert s názvom Afterdark Fest IV., ktorý sa konal v Nitre v klube Nová pekáreň. Zostava bola zaujímavá predovšetkým pre fanúšikov čierneho kovu (Acherontas, Inerno, Andartar, Ain) , a tak sme sa vybrali v pätici pozrieť Pribinove mesto. Pred akciou človek zbehne na nejaké to pivko a musím povedať, že výber v miestnom podniku Beer time bol veľmi slušný a chutil dobre (vrelo odporúčam). Po presune na miesto koncertu do Novej pekárne to bol celkom šok, pretože s tým Kozlom 11tkou (o ktorom mi niekto tvrdil, že to je Plzeň 11tka) by som mohol umývať akurát tak podlahu.

Ako prví sa na pódiu chystali domáci Ain. Mladú kapelu predchádzala povesť veľkohubých rečí. Veď popravde, kto by sa bez akejkoľvek nahrávky vystatoval, že ide priniesť serióznosť do black metalu? Ale práve tieto reči robili prítomných o čosi viac zvedavých na ich set a kapelu sme teda určite neodignorovali. Už od prvých tónov bolo počuť, že štvorica hrať vie a odkiaľ fúka vietor ich inšpirácie. Detailné rozoberanie skladieb, ktoré vlastne nikto z nás nepozná by bolo zbytočné. V riffoch a samotnom prejave však bolo počuť odtlačky kapiel Watain, Acherontas, či Mgla. Nakoniec to teda nebol žiadny trapas, ktorý by sme podľa prehnaných rečí očakávali. Mne osobne pozdávala predovšetkým hra bubeníka, ktorý to ťahal kvalitatívne poriadne vpred. Nuž sme teda zvedaví na nahrávku. Okrem mojich dojmov by som spomenul, ešte pár výrokov od ľudí, ktorých názor si vážim: „Prečo chalani, ktorí vedia hrať sakra hrajú niečo čo sme už počuli?“ – „Ono to je vlastne dneska lepšie ako…“

Po odohranom sete som si chvíľu utrieďoval myšlienky a ono teda márne naozaj nebolo. Teraz som si dal naozaj Plzeň (flaškovú), lebo henten patok sa nedal piť. Po pódiu už pobiehali chlapíci, nastavovali pakšametle a zrazu sme mali pred sebou divne ustrojených Maďarov Andartar. Popravde tie gýčovité brnenia čo nosia ozaj nemusím. Hudobne to nebola tragédia, ale ani nič nadpriemerné. Taký ten klasický klávesový black metal, kapelu som síce nepoznal, ale hudbu som už počul. Ozaj nemám čo dodať už.

Večer sa už celkom rýchlo naklonil do druhej polovice a nás čakali hlavné ťaháky večera. České Inferno je na Slovensku ako doma a zostava okolo Adramelecha tu má všeobecný rešpekt. Predposledný album „Omniabsence Filled by His Greatness“ mal silné ohlasy a minulý rok prišli s počinom, ktorý takpovediac nadviazal – „Gnosis Kardias“. Setlist pozostáva z dvoch menovaných albumov a hmlou zahalené postavy predvádzali zatiaľ najlepší hudobný zážitok večera. Hudba Inferna je niekde inde a to človek nemusí preháňať, je to atmosféra nasiaknutá tajomným rituálom, pretavená do zvukovej podoby. Zvukovo vyvážené a hudobne precízne zahraté, nič viac netreba hovoriť, treba si len zažiť a nechať sa pohltiť. Vlastne ešte dodám, že skladbu z nového albumu „Gate-eye of Fractal Spiral“ im zahosťoval na vokáloch V.Priest z Acherontasu.

Svietniky ostali a charizmatický Adramelech so svojou skupinou sa odobrali, no ich miesto zastal velikán z Grécka. Tak signifikantné meno akým bol Stutthof na prelome milénia v útrobách black metalového podzemia sa nehľadá len tak ľahko. Aj keď metalové achrívy vám budú tvrdiť, že nemáte brať Acherontas ako pokračovanie Stutthofu, neuveríte tomu ani na chvíľu. Hudba je evidentne rovnakého rázu a zanietenie pre vec taktiež. Rozdiel je len v kvantite, ktorú Acherontas produkuje. Dnes sa nám však predstavili bez basgitary a bolo to citeľné, nie nepotrpím si na detaily, black metal o to nestojí… ale, mal som pocit akoby na pódiu nebol Acherontas s jeho majestátnym duchom a odkazom a to dokonca ani pri skladbe „Legacy of Tiamat“. A tu by sme mohli doplniť, že práve Ain znel lepšie ako Acherontas. Celé to bolo zvukovo rozhádzané, vokály raz vysoko, raz v pozadí… no potom prišiel zlom. Z útrob sa vynorila pravá podstata legendy a zazneli prvé tóny „Wampyric Metamorphosis“, spútaná energia bola konečne vystrelená do priestoru pod pódiom….