Kilkim Žaibu 15 (2014)

Reportáž bola napísaná v roku 2014 v čase keď Bes nefungoval (mal prestávku) a publikovaná na webe českého Mortemzine. Dnes už mortem nefunguje, a tak som sa rozhodol svoje spomienky na tento festival publikovať a dovoliť vám zaspomínať spolu so mnou. 
 
 
 
Keď som pred niekoľkými rokmi objavil litovský festival Kilkim Žaibu, ktorý je zameraný predovšetkým na pohanskú tematiku, bol som veľmi príjemne prekvapený. Rozmanitá hudobná škála od black metalu, pagan metalu, folku, neofolku až po tradičné remeslá, šermiarske vystúpenia a  skutočne nádherné prostredie. Povedal som si, tak sem raz pôjdem, nech to stojí čo to stojí.

Už asi dva roky som si hovoril, že by som mohol podniknúť cestu do Litvy a  presvedčiť sa na vlastné oči a uši ako to na Kilkim Žaibu chodí. Na festival som dostal veľmi dobré referencie od dobrého známeho, ktorý tam bol už minulé dva roky a od manažéra Skyforger – Andisa. Môj známy si výlet do Litvy zopakoval aj po tretí krát a s vynikajúcim šoférom a  navigátorom (mnou) sme tých 1200 km prešli bez ujmy. Rovina skrz Poľsko a  Litvu bola miestami unavujúca a možno trochu nezvyčajná (hlavne pre nás čo bývame horám rovno pod nosom). Musím povedať, že line-up pre tento rok bol skutočne vynikajúci, takže som sa tešil ako malé dieťa. Mimo hudobných účinkujúcich sa budem snažiť priblížiť všetky detaily festivalu, ktoré by mohli zaujímať prípadných záujemcov na budúci rok.

Po príchode do Varniai ma ihneď upútalo nádherné prostredie pri jazere, v  ktorom sa festival konal. Musím povedať, že lepšie miesto som ešte nevidel. Ďalším plusom bola možnosť výberu stanového areálu medzi tichšou zónou a  hlasnejšou (v závislosti od vzdialenosti stejdžu). A  že glorifikujem? To je ešte len začiatok, pretože ďalšia pecka, je že na mieste je vstupné na festival 35€ a  za stanovanie ani parkovanie neplatíte ani jeden jediný cent navyše + máte o  auto postarané, lebo sa tam neustále premávajú sekuriťáci. Celkom deal na trojdňový festival. V  areály panovala veľmi príjemná atmosféra, žiadna masa ľudí ani tlačenica. Môj skromný odhad tipuje na takých 2500 ľudí. Vzhľadom na to, že veľmi neobľubujem obrovské masy, sú mi sympatickejšie menšie festivaly, podobne ako je na tom napríklad Hellfast attack.

 

Prvý deň

Konečne prechádzam k  programu festivalu. Sakra, zabudol som spomenúť! Jedlo bolo úplne úžasné a  v  prepočte na jewro to vyšlo neskutočne dobre. Za 2,5€ si dať obed… not bad. Takže teda začal prvý deň, ktorý sa niesol predovšetkým vo folkovom a  neofolkovom duchu. Festival odštartovali o  cca 18:00 poľskí PERCIVAL, na ktorých sa začali pomaly zbiehať ľudia, Myslím, že to bolo veľmi príjemné i  keď ja som ich počúval obďaleč pri prechádzke areálom. Po nich nasledovala domáca skupina SEN SVAJA, ktorá ma zaujala o  niečo viac, trojica pohľadných Litoviek s  tradičnými nástrojmi to zvládli skutočne na výbornú (pridávam si ich do „playlistu“). Mimochodom tie ľudové šaty na ktorých mali kožené kriváky ozdobené nášivkami pôsobili úplne parádne! Po Litovkách sa na pódiu objavili v  dobovom oblečení ich lotyšskí susedia VILKI. Niekoľko piesní som s  chuťou vypočul a  potom som sa chystal na večeru. Jednalo sa prevažne o  tradičné piesne prespievané päticou statných Lotyšov sprevádzané ľudovými nástrojmi. PERCIVAL SCHUTTENBACH som počúval len obďaleč zo stánku s  jedlom. Z  toho čo som počul zahrali ich klasické hitovky ako „Satanizmus“ alebo „Pani pana“.

Po skončení set listu nasledovali tradičné slnovratné zvyky a  zapálenie menšej vatry. Prastarých litovských hier som sa zúčastnil hneď v  prvý večer a  musím povedať, že to bolo vynikajúce oživenie, predovšetkým však úprimné a  ľudia sa skutočne bavili. Za ten čas sa však na pódiu pripravoval jeden z  najväčších ťahákov celého festivalu – WARDRUNA. Myslím si, že tento neofolkový ambient skvost netreba takmer nikomu predstavovať. Už sa blížila polnoc a  pod pódiom to začalo poriadne hustnúť. Vatra stále horela a  odzneli prvé tóny strhujúceho predstavenia pri ktorom mrazilo v  kostiach. Neviem či je potrebné opisovať jednotlivé skladby, ktoré WARDRUNA hrala, ale zhrniem to jednou vetou. Znelo to ako z  CD, ktoré si doma pustíte. Všetko tak ako má byť, bez chyby a  nad vami len nočná obloha. Skrátka zážitok, ktorý si treba zapísať do hudobných zážitkov života. Po poslednom vystúpení večera som bol tak unavený, že ma v  stane vyplo asi do niekoľkých minút…

 
Druhý deň
 
V  druhý festivalový deň začínal program už o 12:00. V areály ste našli niekoľko rôznych labelov (so skutočne skvelým výberom), ale aj stánkov s remeselnými výrobkami. Prvá kapela, ktorá sa predstavila boli Estónci PAEAN, niečo na pomedzi doom metalu a  progresívneho death metalu. Ja som si ich hudbu vypočul znova len zo stánku s  občerstvením. Na jedlo bývala občas pekná fronta. Ďalším vystupujúcim spolkom boli GREEN NOVICE, ktorých som si napočúval už doma. Lotyši mali v  publiku veľkú podporu, no niet divu keď na festival sa vypravilo niekoľko lotyšských autobusov. GREEN NOVICE mi miestami pripomínali ich krajanov Skyforger. Každopádne veľmi dobré vystúpenie aj po zvukovej aj po hudobnej stránke. Nasledujúci program sa niesol v štýle litovských tradícií. Na veľkú trávnatú plochu sa mali proti sebe postaviť chlapi z dvoch litovských oblastí – Samogitia a Highlanderi. Medzi tímy bol vhodený obrovský kus dreva, o ktorý sa mali zápasiť a  doniesť ho na súperove územie vyznačené štítom. Súťaž bola trošku pozmenená, pretože pár bojachtivých Slovákov sa opýtalo či je možné pridať sa. Nakoniec z  toho bol európsky mix proti litovských borcom. Teda, prehrali sme skutočne zaslúžene a  rýchlo.
 

Medzitým sa už na pódiu chystali OSTERWEG. Bieloruský folk/ambient, ktorí výborne dotváral atmosféru k  tradičným súbojom. Malo to skutočne svoje čaro, hudbe väčšinou dominovali gajdy a  píšťala. V  zostave OSTERWEG boli len dvaja ľudia, hlavný gajdista a  huslistka z  ruskej kapely Krynitza, ktorá mala na starosti všetky ostatné nástroje. Na koniec zahrali aj cover od Burzum, žiaľ nepamätám si ktorú skladbu. Počas nasledujúcich hodín nasledovali rôzne šermiarske predstavenia a  do toho všetkého hudba ďalších Lotyšov – OBSCURUS ORBIS. Veľmi dobrý stredoveký podmaz, niečo v  štýle Corvus Corax alebo Auli. Približne okolo pol piatej sa na pódiu chystali pre mňa takmer neznámi EREB ALTOR. Na internete som čítal popisy niečo v  štýle epic/pagan doom metal, takže som bol náležite zvedavý. To čo spustili títo charizmatickí Švédi ma posadilo takmer na zadok. Výborné, výborné a  ešte raz výborné. Ak existuje nejaký hodnotný odkaz Bathory tak sú to práve EREB ALTOR. Svojim vystúpením ma absolútne strhli, takže v  čase keď píšem moje dojmy z  festivalu som už prebehol ich vydania. Svoju inšpiráciu Bathory potvrdil aj spevák svojím venovaním človeku – citujem, „ktorý založil minimálne dva metalové pod žánre“ (všetci vieme komu) a  pridali aj cover „Twilight Of The Gods“. Po nich nasledovali domáci MERESSIN a  to, že je táto kapela obľúbená si návštevník mohol všimnúť na počte ľudí, ktorí sa zhromaždili pod pódiom. Oblasť v  ktorej sa festival konal sa nazýva Samogitia, no a  z  tejto oblasti pochádzajú práve aj MERESSIN. Na pódiu síce pôsobili staticky, no vyžarovala z  energia a  ľudia sa bavili. Hudobne sa pohybovali na pomedzí black/thrash/heavy metalu. Na festivale bol dostupný aj ich nový album, z  ktorého zahrali ich najväčšiu hitovku „Luokia Pieda“. Jednou vetou: Výborné vystúpenie, táto kapela si určite zaslúži pozornosť! Po domácich nasledovala kapela, ktorá ma skutočne vôbec nezaujala a  to bola nemecká black metalová záležitosť ENDSTILLE. Podobných kapiel je podľa môjho názoru ako maku, takže som moc nejavil záujem o  ich vystúpenie.

Jedna z  hlavných peciek festivalu a veľmi častí účastníci sú lotyšskí SKYFORGER. Tentorkát so špeciálnym vystúpením kedy hrali prevažne staré skladby, a  to predovšetkým z  dema „Semigalls Warchant“ a  prvého albumu „Kauja Pie Saules“. Kotol bol na nich poriadny a  bolo vidno, že sú na festivale veľmi obľúbenou kapelou. S  ich vystúpením som bol nadmieru spokojný, predovšetkým s  tým, že hrali staré počiny. ASPHYX z  ďalekého Holandska, ktorým som moc neprišiel na chuť sú celkom kultovou záležitosťou vo vodách doom/death metalu predviedli veľmi dobrú show, ale „do tanca“ ma veru nebralo. Následne sa rozhorela hlavná slnovratná vatra a  ľudia prišli vzdať k  nej hold tomuto prastarému sviatku, ktorý je posvätný pre všetky indoeurópske národy.

Poslednou kapelou večera boli MOONSORROW. Myslím, že ich netreba predstavovať. Kapela, ktorá si razí svoju cestu a  neťahá ju to k  rôznym nepodareným trendom v rámci pagan metalu. MOONSORROW patrili medzi headlinerov festivalu, ale musím sa priznať, že som čakal od nich o  čosi viac i keď odohrali veľmi kvalitné vystúpenie EREB ALTOR, SKYFORGER a  MERESSIN počas sobotňajšieho dňa neprekonali. Už znova ma vyplo v  stane a  spal som sako zabitý…

 

Tretí deň
Rovnako ako druhý deň, aj posledný festivalový deň začínal pekným slnečným počasím s  programom od  12:00. Tentokrát som vstal už skorej a  na raňajky som si zadelil výbornú kapustovú polievku. Skutočný kult festivalu! Prvé tri kapely NRCSSST (Litva), PHRENETIX (Litva) a  THRASHLESS (Estónsko), ma až tak nezaujali, tak som sa ponevieral po nádhernom areály, debatoval so známymi a  až ku koncu set listu thrash metalistov z  Estónska som zaregistroval ich hudbu a  pravdupovediac možno aj kus ľutujem, že som ich nevidel. Veľmi dobrá porcia poctivého thrash metalu! Po úvode nasledoval finálny šermiarsky súboj zúčastnených skupín a veru  bolo sa na čo pozerať. Človek sa cítil ako v  stredovekej Litve, keď ako posledný „pohanský štát“ Európy vzdorovali, útokom kresťanských vojsk Poľska a  Rádu nemeckých rytierov.
 
 
 
O  16:00 už na pódiu zazneli prvé tóny domácich JUODVARNIS. Mladá kapela, ktorá sa snaží hrať klasický pagan metal s  clean vokálmi, ktoré občas neznejú úplne čisto, no má svoju atmosféru. Ak by som ich prirovnal k  niečomu, tak to ťahajú smerom na východ. Myslím, že od mladých Litovcov môžeme očakávať do budúcna kvalitné počiny. Poslednou domácou kapelou, ktorá sa na Kilkim Žaibu predstavila boli v  našich končinách celkom známi LUCTUS. To čo predviedli môžem spokojne titulovať ako jedno z  najlepších vystúpení festivalu. Energické a  zároveň agresívne vystúpenie do nás postupne strieľalo pecky z  posledného albumu „Stotis“. Už Lietuva!!

THY WORSHIPER, kapela ktorú som mal možnosť pred pár rokmi vidieť v Nitre na Perunica Feste ma vtedy okamžite uchvátila svojím výborným vystúpením, preto som sa na nich tešil. Nový album som nemal ešte napočúvaný, a  tak som bol plný očakávania. Poliaci žijúci v Írsku nesklamali. Znova vynikajúce vystúpenie, ktorému chýbala len jedna jediná vec. Tma. Ich vystúpenie na dotvorenie atmosféry potrebuje neskorý večer, skrátka úplnú tmu. Cez deň to nie je úplne tip-top. Miestami som mal ešte dojem že gitaristi sa mierne nepočuli na pódiu, preto ešte počas prvých skladieb prebiehala medzi nimi a zvukárom „posunková“ komunikácia.

Ďalšie skvelé vystúpenie sa chystalo a  to som už vedel dopredu, že to bude stáť za to. VULTURE INDUSTRIES sú jednoducho showmeni a  hudobne veľmi vyzretá a  profesionálna kapela. Nanešťastie im na pódiu chýbal jeden gitarista, no páni si s  tým poradili (i keď absenciu druhej gitary bolo cítiť a  počuť). Spevák Bjornar plný energie rozprúdil poriadnu zábavu. Zo setlistu sa dostalo predovšetkým ku skladbám z  posledného albumu „The Tower“. A  jednu chuťovku „Pils Of Conformity“ prihodili aj z  prvého štúdiového albumu „The Dystopia Journals“. Úplný vrchol vystúpenia VULTURE INDUSTRIES bolo keď Bjornar počas skladby „Blood Don´t Eliogabalus“ zoskočil z  pódia medzi publikum a  začal pochodovať medzi publikom, ktoré ho nasledovalo a  vytvorilo akéhosi hada. Skvelý zážitok, skutočne jedna z  najlepších kapiel čo som posledne videl naživo. Potvrdili to druhý krát po sebe v tom istom roku. Ohľadom nasledujúcich DESTROYER 666 sa toho počas dňa hovorilo veľa v súvislosti s ich nevstúpením. Dôvodom bolo zranenie speváka/gitaristu Warsluta, ktorý si počas predchádzajúceho festivalu zlomil ruku a  musel ostať v  nemocnici. Nakoniec D666 pricestovali v  trojici a  odohrali značne ochudobnený set. Napriek tomu sa na nich dalo pozerať, ba čo viac bolo to dobré, no nie tak ako som si to predstavoval. Set bol značne skrátený. Ani sa nečudujem, hrať black/thrash bez druhej gitary je ako súložiť s  ochranou.

No a  už sa k  tomu chýlilo! Prichádzal na pódium pre mňa najväčší headliner festivalu – NOKTURNAL MORTUM. Ešte som ich nemal možnosť vidieť naživo, a  tak som sa tešil ako malé decko na novú hračku. Zvučenie bolo vcelku dlhé a  sem a  tam po pódiu pobiehali ľudia z  crew NM. Ešte počas dňa som sa stretol s  pár známymi z  Poľska a  Ukrajiny a  povedali mi o  zmenách v  zostave kapely. Na poste druhej gitary sa objavil Juri z Khors a taktiež mali nového basgitaristu. Novinkou bol aj zmenený imidž, svoj tradičný úbor NOKTURNAL MORTUM zamenili za róby, v  ktorých vyzerali akoby vyšli z  močiara, vyzeralo to viac tajomne, či rituálne. Prvé zvuky intra… a  skoro mi vyhŕkli slzy… introm bola ukrajinská ľudová skladba „Plive kača“. Ja som mal na mále, ale mnoho Ukrajincov okolo mňa si slzu pustilo. Po emotívnom úvode sa spustila ešte emotívnejšia skladba a  tou bola hitovka „Slava Geroyam!“ Ani neviem čo napísať, asi len to, že to bolo absolútne geniálne vystúpenie. Zvuk bol na výbornú, noví členovia zapadli taktiež super. Ďalej nasledovali dve nové skladby z  pripravovaného albumu „Istina“ a pomedzi to klasické hitovky z  albumu „Golos Stali“ – „Ukraina“, „Bela Veža“ a  rovnomenná „Golos Stali“ a  kultovka z  albumu „Goat Horns“, „Kolyada“. Prídavok sa však žiadny nekonal a  to ma mrzelo. Čakal som, že zahrajú aspoň jednu skladbu z  Nechrista no nekonalo sa. Tak či tak… NOKTURNAL MORTUM bol jednoducho hudobný zážitok.

Blížila sa posledná kapela večera a  celého festivalu a  ja som si hovoril nie, nie, nie… nech to ešte neskončí. ROTTING CHRIST ako záver celej udalosti bol čerešničkou na torte. Títo charizmatickí Gréci síce hrajú v  okolí celkom často no ešte som ich nemal možnosť vidieť. Už starší páni vedia čo robia, vedia ako vyburcovať publikum, vedia ako naservírovať tie najväčšie pecky. „Non Serviam“, „Gilgameš“, „Noctis Era“, „Grandis Spiritus Diavolos“. Predovšetkým z  posledného veľmi vydareného albumu. Po vystúpení som si musel zaobstarať ich MC. Vlastne ani nebudem rátať čo všetko som nakúpil, pretože moja peňaženka krváca ešte doteraz.

Záverom by som chcel Kilkim Žaibu odporučiť všetkým čo majú chuť po poznávaní nových krajín, majú záujem v  podobne ladených festivaloch a  nádherného prostredia.

 

Napísal: S. (v auguste 2014)

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

1 thought on “Kilkim Žaibu 15 (2014)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.