„Svet sa na chvíľu spomalil.“ Pandémia vírusu, ktorý sa rozšíril z Číny do celého sveta zmenila všedný chod globalizovannej planéty a nastavila mu nové zrkadlo. Ukázala, že aj voľné cestovanie takmer bez žiadnych obmedzení a život bezstarostného Európana môže prinášať svoje negatíva. V tomto článku nebudem ďalej rozoberať žiadne politické príčiny súčasnej krízy a ani sa nehodlám púšťať do ďalšej polemiky. Moje metapolitické postoje a názory necháme bokom. Predostriem vám však môj pohľad ako sám vnímam celú situáciu a ako vidím vývoj v najbližších mesiacoch. Pohľad bežného človeka, redaktora, ale aj organizátora koncertov a v neposlednom rade hudobného nadšenca – aj keď posledné roky už s metalovou subkultúrou nezdieľam okrem hudby takmer žiadne hodnoty. 

Uväznení v slobode a egu?

„Svet sa na chvíľu spomalil“ vo svojom neustálom hone za materiálnymi statkami, leštením kultu výnimočnosti a oslavy individualizmu. Chtiac – nechtiac sme dali vydýchnuť aj nášmu prostrediu, ochromený turizmus a výroba dokonca spôsobila to, že satelitné snímky zaznamenali znížený smog vo veľkých ázijských mestách. Kým čínsky vírus z Wu-Chanu (práve som si dovolil prisúdiť mu etnicitu) jazdil na smrtke v domácom prostredí, Európania sa smiali, robili memečka, progresívny sarkazmus pranieroval rozširovanie paniky u jedincov, ktorí mali obavy (na mieste). Až sa vírus dostal na európsku pôdu a začal sa nekontrolovateľne šíriť do všetkých krajín, začali sme si uvedomovať ako to zasiahne naše životy, zrušené akcie, karanténa, rúška a však to už všetci poznáte. No aj v tomto období sa našli takí, čo pri oznámení presunutej akcie mali potrebu horekovať ako im náhradný termín nevyhovuje a posťažovať sa ako im to narušilo plány. Pokým niekto mal v Čechách, či na Slovensku pokazenú náladu zo zrušeného koncertu, v Taliansku lekári bojujú s vírusom, ktorý si osedlala zubatá. Tá si robí pravdepodobne spomienkové turné s cover verziou na čierny mor (tiež sa do Európy rozšíril z Talianska – tam zas pricestoval z Ázie). Pohrebné zvony tam bijú oveľa silnejšie a dávajú tak ostatným krajinám na výstrahu, aby nosili aspoň rúška. V niektorých metropolách sveta, kde je znečistenie vzduchu vo veľmi nepriaznivých číslach ich ľudia nosia bežne – verím, že to dokážeme aj my a udržíme si disciplínu.

Pohroma v metale?

„Svet sa na chvíľu spomalil“ aj na metalovej scéne – predovšetkým to zasiahlo spoločné akcie, miesta socializácie v reálnom živote. Metalová hudba je dnes okrem zábavy aj priemyslom v širšom zmysle slova a službou v tom užšom vyjadrení. Je to však v prvom rade umenie, ktoré vychádza z kreatívneho ducha človeka a dokáže vyjadriť emócie a idey par excellence. Na tomto základe sa v postmodernom svete vystaval jeden obrovský kolos služby, ktorá je vo svojej podstate zábavou, koníčkom. Z festivalov, koncertov a turné sa stal nekonečný kolotoč, ktorý je aj reálnou obživou ľuďom, ktorí tieto služby sprostredkúvajú – a teda organizátorom koncertov a podujatí. Samo o sebe veľmi rizikové povolanie a to nehovoriac o súčasnej situácii.

Osobne si myslím, že situácia nebude tak skoro stabilizovaná a veci sa nebudú môcť vrátiť do „normálu“ skorej ako na jeseň tohto roka (a to som ešte optimista). Predpokladám, že všetky európske festivaly a jednoducho akcie, kde sa stretávajú ľudia budú zrušené. Organizátori s tým nie sú zmierení a dúfajú ešte v nejakú zmenu – pravdepodobne však držia v ruke čierneho Petra. Vedia, že ak zrušia akciu, už nebudú môcť vrátiť späť svoje rozhodnutie v prípade, že sa vynájde vakcína a zaočkujú všetkých rizikových ľudí. Vráťme sa však pevne nohami na zem – akcie teda nebudú a organizátori festivalov ich budú jednoducho musieť zrušiť a prídu o obrovské sumy peňazí. Nie sú však jediní, jednoducho Európa, kde v ekonomike dominujú služby pocíti poriadnu krízu (úplne vylúčený nie je ani kolaps). Rátajme však s miernejším dopadom – obrovská strata prostriedkov a v nedohľadne možnosť ako dohnať deficit. 

Čo robiť?

Čo robiť a ako sa zachovať? Organizátori určite budú vracať ľuďom peniaze za lístky a čakám, že mnoho citlivých pováh bude plakať do vankúša a spamovať mailové schránky s otázkami, kedy sa im vrátia peniaze a podobne. Som si istý, že v tejto situácii vás nikto nebude chcieť okradnúť vďaka svojej neschopnosti ako istá slovenská agentúra. Myslím, že na mieste bude trpezlivosť a pochopenie situácie. Som si istý, že títo ľudia budú ešte potrebovať nejakú pomoc nakoľko mínusové čísla budú poriadne veľké. Môj pohľad na vec je nasledovný: ak sa zruší môj obľúbený festival, ktorý rád podporujem a chodím naň – s istotou (hovorím za seba) nechám časť sumy z lístka organizátorovi ako prejav podpory. Je to aspoň malá pomoc a záplata na dieru v rozpočte.

Asi sa budeme ešte dlho hrať na svojom vlastnom pieskovisku hraníc našej domoviny, ale nič strašné sa nedeje, ak sa nenaplnia tie horšie scenáre. Dôležité bude preukázať lojalitu svojej krajine a zodpovednosť. Podpora tých, ktorí momentálne budú zažívať ťažké obdobie – asi sa mnohí viac ohliadnu za tým koho výrobok si kúpia a kde peniaze nechajú (už aj Nemci si nechali zdravotnícke pomôcky doma). Z hľadiska metalovej scény si oddýchneme od koncertov. Úprimne vám poviem, že to možno len veci prospeje. Myslím že sme boli akciami priam presýtení a od radosti sme si mohli vyberať kde sa vyberieme najbližšie. Hudbu stále počúvať môžete, čítať taktiež a v neposlednom rade ju môžu kapely aj tvoriť. Ako som napísal vyššie, najviac „po hube“ dostanú organizátori a verte mi, viem o čom píšem.