Po stopách starých bohov (Arkona a Retra)

Arkona a ostrov Rujana

Uskutočniť výlet na mys Arkona vyžadovalo niekoľko mesačnú prípravu. Ambície navštíviť jedno z najposvätnejších miest polabských Slovanov bol dávny cieľ už od stredoškolských čias, kedy som sa o Arkone dozvedel. Vďačiť môžem hlavne pagan black metalovej vlne ktorá „prebudila“ historické povedomie o tomto mieste nie len u mňa, ale aj v širšej metalovej komunite. O historickom a umeleckom pozadí Arkony sme podrobne písali v našom článku tu. Prišiel máj tohto roku a cestovateľský plán sa začal zhmotňovať. Moje kroky vyrazili krížom cez našich severných susedov Poľsko na najväčší ostrov Nemecka – Rujanu. Cesta trvala dva dni so zástavkou v poľských mestách Lodž a Štetín. Vzdialenosť to bola naozaj dlhá cez 1000km ciest z Bratislavy až po vlny Baltského mora, na miesto legendárnej svätyne Arkona, ktorej lesk žiari až do dnešných dní.

Náš príbeh začal v historickom, prístavnom meste Štetín. Okrem pútavej architektúry, odkazujúcej na nemeckú históriu mesta sme sa počas našej zastávky pozreli aj na predkresťanskú minulosť. Žiadne hmotné pamiatky tu však nečakajte, možno okrem muzeálnych artefaktov. Skôr nás zaujímali symbolické miesta na ktorých údajne v predkresťanskom období stáli svätyne boha Triglava, ktorý bol v Štetíne uctievaný. Niekoľko indícií nám dávajú historické opisy kresťanských misií “Apoštola Pomorania” Otta Bamberského, ktorý sa v tomto regióne aktívne v rokoch 1124 a 1128 angažoval. Ako to bolo pomerne bežné pri týchto misijných činnostiach, Otto chodil po Pomoraní, šíril nové náboženstvo, ničil modly a na posvätných miestach zakladal kresťanské kostoly. A práve dve takéto lokality sme v tomto meste navštívili. Prvým je dnes hodnotná pamiatka Zámok pomoranských kniežat (nachádza sa tu aj socha Otta Bamberského) na ktorého mieste údajne stála jedna zo svätýň Triglava. Druhým miesto je tehlový gotický Kostol sv. Petra a Pavla na miernej vyvýšenine pri Námestí Solidarity.

Počas cesty sme mali šťastie aj na podstatne staršie pamiatky ako napr. megalitický hrob z obdobia neolitu – Riessenberg (obria hora). Súčasťou hrobu sú dve pohrebné komory a dva kamenné menhiry. Ide o najväčší megalitický hrob v severnom Nemecku súčasťou ktorého je 40 kameňov. Je zaujímavé, že táto pamiatka sa nachádza tiež na ostrove Rujana v tesnej blízkosti Arkony. Evidentne táto lokalita priťahovala ľudí k stavbe posvätných miest už od neolitu. Keďže Rujana nie je veľký ostrov, náš cieľ sme dosiahli pomerne rýchlo.

Archeologický areál Arkony tvorí niekoľko zemných valov bývalého hradiska a informačné tabule. Miesto kde stála svätyňa je dnes už minulosťou, keďže sa spolu s výbežkom skalného masívu zrútilo do mora. Vstup za valy je zakázaný, nakoľko podložie brala je pomerne nestabilné. Výhľad z tohto miesta je však dokonalý. Vydá za tisíce slov, prenesie návštevníka späť v čase. Prechádzka pod bralom poteší zas zberateľov hornín a pravekej histórie nakoľko kameňa na výrobu hrotov a iných zbraní je tu dostatok. V minulosti bol z Rujany vyvážaný do širokého okolia.

Po návšteve Arkony sme vyrazili smerom k Svantovítovmu kameňu (Svantevitstein), ktorý sa nachádza v neďalekom kostole obce Altenkirchen. Ide o žulový blok s reliéfom fúzatého muža v rúchu s posvätným rohom. Podľa viacerých interpretácií ide o vyobrazenie Svantovíta, prípadne jeho kňaza a kameň by mal pochádzať z chrámového komplexu Arkony. Podľa iných hypotéz ide o náhrobný kameň. Svojim vzhľadom a predkresťanskou symbolikou však nezapadá do kostola v Altenkirchen ani v najmenšom. Považovať ho za náhrobný kameň je podľa môjho názoru tiež odvážne.

Záver našej cesty na ostrove Rujana sme zakončili v meste Bergen auf Rügen. Ďalší žulový reliéf s podobným vyobrazením ako v Altenkirchene sa nachádza v miestnom kostole Panny Márie (St. Marienkirche). Bohužiaľ v tomto prípade je kameň v oveľa horšom stave a menej čitateľný. Podobnosť s vyobrazením predkresťanského idolu je však opäť zjavná. Niektoré z teórií však hovoria, že ide o postavu mnícha či náhrobný kameň Jaromara I.. Skutočný význam reliéfov sa v oboch prípadoch už asi nikdy nedozvieme. Cesta po predkresťanských, posvätných miestach Rujany sa týmto končí. Tí ktorí ste uvažovali o návšteve tohto miesta určite neváhajte. Čas v tomto prípade hraje proti nám a bralo mysu Arkona sa nenávratne stráca vo vlnách oceánu.

Retra a ostrov Fischerinsel

Navštíviť Arkonu a vynechať Retru je ako navštíviť Rím a vynechať Koloseum. A tak sa naše kroky po posvätných miestach Rujany vydali do vnútrozemia Nemecka navštíviť pravdepodobné miesto svätyne Polabských Slovanov – bájnu Retru. Spomínam slovo “pravdepodobné”, nakoľko toto miesto nebolo do dnešných dní s určitosťou lokalizované. Nenápadný rybársky ostrov Fischerinsel pri brehu malej dedinky Wustrow na jazere Tollensesee podľa teórií nemeckých archeológov predstavuje práve túto legendárnu svätyňu. Podľa archeologických nálezov na rybárskom ostrove ( napr. dvojhlavá modla či základy budov) a opisov z kroník sa predpokladá práve toto miesto blízko Neubrandenburgu ako najpravdepodobnejšie.

Okolie jazera Tollensesee vyzerá veľmi idylicky. Stará tehlová architektúra a rozvinutý turistický ruch. Oddychové miesto skrývajúce búrlivú minulosť, pohanskú slávu a vzdor po ktorej už niet ani stopy. Tak ako v prípade Arkony ani tu nenájdete skoro nič. Mokrade a lesy, úzke cesty a niekoľko domov dedinky Wustrow. Blízkosť germánskej mohyly Wendenkönig pripomína bohatú históriu kraja a ponúka nádherný výhľad na široké okolie. Ostáva nám už len predstaviť si ako toto miesto mohlo majestátne vyzerať pred tisíc rokmi. Naše kroky smerujú domov, čaká nás ešte dlhá cesta späť na Veľkú Moravu.

 

Napísal: Blutkrieg

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *