Tak a máme tu ďalšiu vec z Ukrajiny. Narozdiel od mnohých fanúšikov black metalu, ja sa až tak neviažem na lokality. Nemám nijaký zvláštny vzťah k poľskej, ruskej, švédskej či nórskej scéne, dokonca ani k tej ukrajinskej a neviem zhodnotiť, ktorá sa mi páči najviac, no musím uznať, že štatisticky u mňa Ukrajina celkom boduje. Čo tým chcem povedať je, že hoci vo všeobecnosti neriešim, odkiaľ kapely pochádzajú, tak ak začujem, že nejaká blackmetalová kapela, ktorú nepoznám, je z Ukrajiny, tak spozorniem, zatiaľ čo pri ostatných štátoch je mi to viac-menej ukradnuté (možno ešte s výnimkou Slovenska, nakoľko tu je tá scéna malá).
Balfor som prvýkrát počul, až keď mi S. povedal, že mi pošle CD na recenziu. Krátko na to vystupovali v Banskej Bystrici, no nejak som ich zmeškal, čo je teraz v konečnom dôsledku škoda. Každopádne to nie je nijak veľká kapela, takže si predstavenie určite zaslúži. Ide teda o kapelu v súčasnosti z Kyjeva, ktorá začínala pod iným menom už v roku 1997, v 2001 sa premenovala na Balfor a fungovala iba rok. Potom sa rozpadla a dala dohromady zas až roku 2005. Roku 2010 vydala svoj druhý album, no z vtedajšej zostavy zostal iba vokalista Thorgeir. Novými členmi, ktorí sa podieľali na Black Serpent Rising, sú vcelku zvučné mená a to menovite Astaroth Merc z Raventale-u na gitare, Athamas na base a vokáloch, ktorý síce nie je oficiálny člen Raventale, ale robí tam vokály v štúdiu aj naživo a Khaoth z Khorsu, ktorý taktiež s Raventale-om vystupuje a má svoju históriu aj v Hate Forest, v Balfore robí bicie a perkusie. Toto samo o sebe by mohlo byť potenciálnym prísľubom kvality. Kapela sa označuje za „barbaric black metal“, pričom prívlastok „barbaric“ sa viaže najmä na lyrickú tématiku. Ja by som to nazval takým melodickým blackom s deathovými prvkami. Album Black Serpent Rising vyšiel začiatkom tohto roku pod záštitou Drakkar Productions. Dosť bolo úvodu.
Balfor sa neprplú s nejakým introm, či outrom, idú rovno na vec. Ich hudba má silný, masívny zvuk, nejde o nijaké ultrarýchle klepačky alebo masakrálne gitarové riffy. Predvoj tvorí v každej piesni melodická gitara a hudba sa celkovo nesie v stredne-rýchlych tempách, hoci dochádza k rôznym obmenám. Piesne sú vcelku pestré, nemôžeme hovoriť o nijakých typických štruktúrach typu: prvá pasáž, refrén, druhá pasáž, refrén. Strieda sa tu kadečo, zavše vieme počuť aj klávesy, nie však nejak dominantne, skôr tvoriace pozadie. Rovnako, čo sa týka vokálov. Najčastejšie znejú stredne položené agresívne growly, ale často aj hurónske viachlasné revy alebo chorály, podčiarkujúce už aj tak epický nádych balforskej hudby – to je zrejme ten „barbarský“ rozmer. Taktiež sa z času na čas objavia čisté vokály, či už mužské, alebo ženské. Tie ženské sa mi tak veľmi ponášali na Mashu z Arkony, že som sa musel pozrieť, či tam náhodou nehosťovala. Mnohokrát celá takáto kompozícia v spojení s epikou vytvára až folkový dojem. Nie takého „stromouctievačovského“ folku, ale skôr takého hrdinského, ako Ensiferum napríklad, ktorých mi pripomenula najmä posledná pieseň Crimson Stronghold so svojim do boja volajúcim refrénom.
Páči sa mi, že Balfor tým, akú „všednú“ má lyrickú tématiku je vlastne nevšedný na pomery black metalu – a možno ešte viac – ukrajinského black metalu. Možno sa mýlim, ale skutočne o mňa už dlho nezavadila blackmetalová kapela, ktorá by sa nezaoberala nijakou ideológiou, filozofiou, či iným svetonázorom a texty venovala mytológii, bojom a rôznym fantastickým motívom. To oceňujem, je to isté osvieženie, rovnako ako aj ich celá hudba, je to celkom svojské, dynamické a energické. Veľmi oceňujem aj čistý zvuk, ktorý táto nahrávka má, nie som veľmi z tých blackových fajnšmekrov, ktorí hovoria, že black musí byť trochu rozbitý a chrapľavý. Takisto fakt, že zostava Balforu je poskladaná z členov mnohých silných kapiel by mohlo spôsobiť, že by sa z tej hudby stal kompilát typických techník týchto mien, ale opak je pravdou. Až na bicie, ktoré majú khorsovský podpis, je to skutočne svojské.
Neviem si však pomôcť, ale celý album na mňa dýcha akousi vágnosťou, ak takéto slovo môžeme použiť na hudbu. Nie, že by názvy skladieb boli akýsi smerodajný faktor, ale keď sa pozriete na tracklist Black Serpent Rising, tak to vyzerá, ako keby im s názvami piesní pomáhal „epic war song name generator“. Jednoducho to nič nehovorí, ak aj tento album má nejaký koncept. Taktiež mi nič nehovoria ani texty, hoci nemusia byť zle napísané a platí to aj pre hudbu: je dobrá, nápaditá, nedá sa jej toho veľa vytknúť, ale do duše mi žiaľ neprehovorila, aj keď sa veľmi snažila. Piesne Serpents of the Black Sun a Crimson Stronghold, ešte možno Heralds of the Fall sú veľmi dobré a utkveli mi v pamäti, ale Black Serpent Rising ako celok ma akosi neláka si pustiť znova. Nemal by som s tým bytostný problém, ale vnímam to len ako určité pozadie zlievajúce sa dokopy, čo mi bije do hlavy a márne sa pokúša o upútanie pozornosti. Navyše niektoré motívy sa ešte aj na seba podozrivo ponášajú. Je to dobrý album, ale je dosť možné, že na Balfor rýchlo zabudnem, minimálne na Black Serpent Rising. Ale mrzí ma ten zmeškaný koncert, naživo čosi takéto živé by mohla byť zábava.
Hodnotenie: 7/10
Napísal: B.
English overview
Balfor is a ukrainian band, consisting of members of a few quite known bands like Raventale, Khors or Hate Forest. They call their music „barbaric black metal“, which mostly refers to the lyrical aspect of their music, but slightly touches the music as well in terms of epic atmosphere, folk-ish undertones or warlike choirs and roars. I would characterize it as epic melodic black/death metal. Black Serpent Rising is a dynamic album, the music is massive, mostly in mid – fast tempo and is quite original in context of the ukrainian black metal scene with its fantasy battle-themed lyrics and also with their sound. I really appreciate how clean is the record sounding and its originality among the more or less traditional black metal bands on the ukrainian scene and it has some good tracks, however, it is not anything that would amaze me. When I listened to the album, I would always lose my attention, the songs mixed together in my ears to nothing but „some music I listened“. It is definitely over average quality album, but Balfor did not really poke my interest.
