Cresset – Conqueror Worm (2017) EP

Domáci underground už roky beží na krivke, keď sa buď nevydáva nič, alebo sa novinky objavujú jedna za druhou. Podľa všetkého sa momentálne blížime k vrcholu vlny, keď albumy vydávajú či chystajú nielen na scéne pomerne zabehnuté zjavy, ale aj nové kapely. Jednou z tých druhých menovaných je bratislavská kapela Cresset, ktorá na trh prišla s debutovým EP „Conqueror Worm“. Nahrávku predstavili na svojom bandcampe ešte minulý rok a počiatkom tohto napokon uzrel ako samovydanie svetlo sveta aj fyzický nosič. Ten obsahuje 7 skladieb a svojou dĺžkou vyše 36 minút prekonáva aj nejeden plnohodnotný album.

Samotná kapela svoj štýl označuje ako black/thrash s prvkami doomu. Osobne by som dodal, že sa hlavne počas prvých dvoch skladieb („The Pit“ a „The Dead Drummer“) hudba posúva až k hraniciam old school deathu, hoci tomuto dojmu môže napomáhať aj samotný zvuk nahrávky. Zvuková stránka je tu napokon veľmi významným faktorom, ku ktorému sa vrátim nižšie. Musím povedať, že práve tie zlovestné doom/deathom páchnuce pasáže sú podľa mňa aj najsilnejšou zložkou CD. Práve v pomalších, tahavejších pasážach vie kapela ukázať zaujímavé melódie podfarbené basou. Čisto thrashovo ladené party na mňa pôsobia menej pozitívne. V trojke zvanej „Nyarlathotep“ to ešte miestami zaváňa Aurou Noir, ale hneď nasledujúca „Dance of Bayonets“ mi po stránke až príliš typických gitarových postupov pripomína slabšiu verziu death metalom ovplyvnených thrashových kapiel prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. V piatej „Necrocracy“ sa striedajú pomalšie pasáže s rýchlymi nástupmi a miestami môže pripomenúť starý Rotting Christ, ktorý kapela uvádza ako jeden zo svojich vplyvov. Hlavne v prvej polovici však pôsobí pieseň trochu rozhárane a kompozične neucelene. Rýchla a melodická šestka „Chained Coffin“, ktorá sa asi najviac blíži black metalu, hoci s vplyvmi deathu, patrí medzi to lepšie, čo sa na albume nachádza. Ťahavá záverečná Seelendorf nás navracia k viac ťahavému poňatiu a znova ukazuje, kde to kapele ide.

Po rozbore hudobnej náplne poďme k zvuku. Ten je rozhodne slabinou nahrávky. Ten je dosť rozostrený a nečitateľný a v niektorých pasážach sa vplyvom prebublávajúcich (určite nie prebíjajúcich) kopákov mení na zvukovú guľu. Človek má potrebu neustále zvyšovať hlasivosť, až kým mu nezačne opadávať omietka zo stropu a do toho všetkého agresívne ziape spevák, ktorý prekričí aj susedu, čo si istotne tiež žiada pridať nejaké decibely. Nepríjemná kombinácia!

Čo sa týka hráčskych výkonov, tie znejú podľa možnosti ich posúdiť kompetentne. V miestach, kde basa vystupuje na „povrch“ nahrávky a udáva nielen rytmus, ale aj melódiu, ju hodnotím veľmi kladne. Pomerne široká je škála gitarových techník, kde okrem klasického blackového tremola počujeme aj nejaké tie trashové rifovačky a sekanie, ale aj púšťané akordy.

Ako teda hodnotiť nahrávku ako celok? Možno je trochu vidieť, že kapela si ešte len hľadá svoju tvár a uberá sa rôznymi smermi, pričom možno nie všetky cesty vedú k želanému výsledku. Je tu však poznať slušnú dávku tvorivých i hráčskych schopností. Potenciál albumu však aspoň podľa môjho názoru značne znižuje spomínaný problematický zvuk, ktorý záverečný verdikt sťahuje kdesi k priemeru. Cresset ešte nie sú Karlsdorf cvlt eternal, ale v budúcnosti by ním určite mohli byť. Dúfajme, že sa tak stane už na sľubovanom debutovom albume!

 

Hodnotenie: Priemer  6/10

Napísal: N.KH

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.