V Brne som sa zúčastnil už mnohých akcií v rôznych kluboch, ale ešte ani raz som nebol v podniku s názvom Kabinet múz. V nedeľu 26. 9. sa tu konala akcia s trojicou kapiel, na ktoré sa oplatilo prísť a ja som si tak mal možnosť rozšíriť paletu klubov na svojom zozname. Medzi moje hlavné ťaháky patril death/blackový Mallephyr, no a z nahrávok ma zaujal aj domáci Depths Above. Akcia sa začala na čas v miestnosti pre cca 100 ľudí, kde neskôr počas hrania začalo byť poriadne teplo.
Na pódiu sa ako prví predstavili spomínaní Depths Above, ktorých som doteraz nemal možnosť vidieť naživo. Avšak s hudbou tejto moravsko-mezdinárodnej formácie som bol oboznámený veľmi dobre. Aj keď ide o pomerne nový projekt, za nástrojmi je v kapele niekoľko skúsených harcovníkov: Sarapis (ex-bubeník z Inferna, Žrecu, či Moravskej Zimy), Talian Vama Marga (ex-Bhagavat, ex-Bloody Lair) a basák zo Slovenska s prezývkou Tele, ale k tomu sa ešte dostaneme. Depths Above toho na konte zatiaľ veľa nemajú. V roku 2018 vypustili album Ex Nihilo, čo je v mojom spomalenom ponímaní ešte novinka.
Na pódiu sa nám predstavili v zložení dvoch gitár a basgitary, pričom Vama Marga a Tele obstarávali aj vokály. Sarapis si vzadu s kľudom Angličana mlátil svoje blast beaty a šou sa mohla začať. Depths above je z debutového albumu charakteristický silnou atmosférou, ktorú tvoria celkom umne poskladané piesne. Hodiť Depths Above do škatuľky black metalu je síce vzhľadom na štruktúru skladieb pochopiteľné, avšak v ich hudbe nájdete kopu ďalších prvkov a to prevažne pomalé, priam doom metalové pasáže. Tie sa prelínajú s black metalovou disharmóniou v štýle Death Spell Omega, kde výsledok je naozaj pôsobivý a z celého vystúpenia vládlo ťaživé naladenie.
No a ešte som chcel niečo o basákovi! Ten bol akoby ho vytiahli z iného univerza. Jednak nezapadal do archetypálneho vzorca black metalistu, ale ešte aj vyzeral akoby si šiel na stejdži vlastný diskopríbeh. Pripomínal skôr stoner/doom metalového fanúšika, od čoho som ale nebol ďaleko, pretože doma ma chvíľka gúglenia zaviedla do týchto vôd. Zdá sa celkom evidentné, že práve on priniesol tieto prvky (stoner vokály a zbesilú basu) do Depths Above. Poviem Vám, bol to asi najenergickejší basák, akého som za dlhú dobu videl a vlastne aj za celý večer (ďalšie dve kapely už basákov nemali). 
Samozrejme, nasledovala nejaká tá pauza na kecy a podobné blbosti, ale to všetci poznáte. Keď som vošiel späť do koncertnej miestnosti, vo vnútri už hrala asi druhá skladba a stejdž už patril Rakúšanom Tarlung. Stoner/doom metal v klasickom podaní, ktorý v podstate nevybočuje zo žánrovej šablóny. Dve gitary, pomalé bicie, uspávavé tempo a poriadne hlboký growl. Úprimne, nie som moc expert na tento žáner, ale miestami mi niektoré pasáže pripomínali Acid Witch a vokál speváka Mikaela Akerfelda (Opeth) v jeho mladých časoch, keď ešte výborne growloval. Môžem povedať, že to bolo celkom fajn, ale nejaké elaboráty o ich hudbe teda moc odo mňa nečakajte.
Poslednou kapelou večera boli Mallephyr z plzeňského regiónu, ktorí však na akciu prišli bez basgitaristu. Túto zostavu, a presne takto ochudobnenú o basu, som mal možnosť vidieť pred rokmi v Banskej Bystrici (reportáž vtedy písal kolega B. a pasáž o Mallephyr doplňoval Vilozof). Tvrdil, že o Mallephyr ešte budeme počuť a mal pravdu – rok na to im vyšiel druhý album Womb of Worms pod Murderous production a minimálne na domácej scéne patril medzi to najlepšie, čo za posledné roky vyšlo.
Mallephyr sa teda rovnako predstavili bez basgitaristu ako pred štyrmi rokmi v Banskej Bystrici, čo ma mierne povedané nasralo. Na kvalitu a intenzitu ich hudobného prejavu to však tentokrát nemalo žiadny vplyv, teda aspoň ja som to nezaregistroval. Celá kapela sa môže pýšiť naozaj precíznou hrou na nástroje, čoho je dôkazom nie len štúdiový album, ale aj živé vystúpenie. Death metalové spojenie s disharmonickými black metalovými pasážami funguje na výbornú a v tento večer som mal jasného favorita. Sledovať Mallephyr naživo skutočne nenudí. A to či už ide o Opatove grimasy pri tom, ako si užíva hru na gitaru alebo vás očarí stoický kľud bubeníka pri blast-beatoch. Obaja gitaristi to sypú skúseným spôsobom aj napriek štruktúre skladieb, ktorá často mení tempá a je na technicky vyššej úrovni. Z druhého albumu Womb of Worms zahrali výbornú (dovolím si povedať asi najlepšiu) skladbu „W.Y.I.D.“, ktorá vyčnieva z radu ostatných pomalou gitarovou pasážou a nakoniec ju vystupňujú čisté vokály. Na tie som, pravdupovediac, čakal s menšou neistotou, či to vôbec Opat zvládne, ale nakoniec to bolo skutočne ako z albumu. Za mňa veľký palec hore, určite by som uvítal podobné oživenie aj na ďalšom albume a vo väčšej miere. Ku koncu zahrali ešte jednu pieseň z pripravovaného albumu, ktorá bola už „taká rýchlejšia“.
Čo sa týka zvuku, ten bol počas všetkých kapiel veľmi solídny. Pri bicích Mallephyr mi možno trošku chýbal rytmičák do popredia, čo bolo práve počas Depths Above jedna z top vecí po zvukovej stránke – rytmičák s krásnym plechovým a agresívnym zvukom. Skladby jednotlivých kapiel však boli veľmi dobre čitateľné a našťastie sme sa nedočkali žiadnej povestnej zvukovej gule.
P.S.: Ešte neviem fotiť s novým mobilom, tak sa mi to celé rozmazalo…
Napísal: S.
