„Príťažlivosť strašidelného a makabrózneho má vo všeobecnosti obmedzený dosah, pretože si od čitateľa vyžaduje určitý stupeň imaginácie a schopnosť odpútať sa od každodenného života. Relatívne málo ľudí je oslobodených od kliatby všednej rutiny, a teda schopných reagovať na klopanie stamodtiaľ. Väčšina bude vždy uprednostňovať príbehy plné zvyčajných pocitov a udalostí, ako i vžitej sentimentálnej deformácie…“
(Howard Phillips Lovecraft – Nadprirodzená hrôza v literatúre, 1997, s. 5-6)
Úvod
Od Lovecraftových čias sa toho za približne storočie dosť veľa zmenilo. Strašidelné a makabrózne príbehy dnes už nie sú iba záležitosť úzkeho okruhu čitateľov. Literatúra tohto typu je rozsiahla. A nielen literatúra, ale aj kinematografia chrlí diela podobného razenia ako na bežiacom páse. Polemická je samozrejme kvalita, ale čo sa týka kvantity, v tom sme sa od čias Lovecrafta podstatne zmenili.
V tomto duchu je možné chápať aj nárastu komiksových adaptácií rôznych inak klasických diel, kam by sme mohli zaradiť aj Lovecraftovu tvorbu. Na tento fenomén sa môžeme pozerať ambivalentne a myslím si, že nájsť naň jasnú odpoveď je nemožné. Niekto môže tvrdiť, že za nárastom grafických románov treba hľadať stále nižšiu a nižšiu úroveň vzdelania a kultúry, keď je komfortnejšie si „prečítať knihu“ plnú kresieb s pár bublinami textu namiesto toho, ako venovať čas klasickému literárnemu dielu, z ktorého komiks vznikol. Na druhú stranu, niekto môže namietať, že za vznikom komiksu je snaha priblížiť klasické diela aj tomu okruhu čitateľov, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu alebo nedokážu venovať čas čítaniu klasickej literatúry (či už ide o poruchy pozornosti alebo problém dyslexie a podobných ťažkostí) alebo len uprednostňujú vizuálny zážitok pred tým klasickým čitateľským.
Osobne si myslím, že v oboch tvrdeniach je kus pravdy. Úroveň venovania času literatúre je od generácie ku generácii slabšia. Na druhú stranu, ak môže komiks oživiť záujem aj o klasickú literárnu predlohu, tak je jeho existencia ako literárneho žánru dôležitá. Ak ste dlhoročný obdivovateľ Lovecrafta, tak nasledujúce štyri diela vám môžu skôr iba rozšíriť zážitok z doteraz prečítaného. Sám sa k Lovecraftovým dielam dlhoročne cyklicky vraciam, no rád si pozriem a „prečítam“ aj kvalitne spracovaný grafický román. Ak Vás táto tematika zaujíma a radi by ste siahli po naozaj vydarenom lovecraftovskom komikse, tak tento článok, spolu aj s predchádzajúcou prvou časťou, sú tu pre Vás.
V. Tradične netradičná kresba boha krýs
Celý názov diela: Bůh krys
Vydavateľstvo: Argo
Rok vydania prekladu: 2021
Počet strán: 154 s.
Kresba: farebná
Počet príbehov: 1
S Corbenovou kresbou som sa už stretol. Nepáčila sa mi už ani vtedy, a nie som z nej nadšený ani teraz. Avšak ako lovecraftovskú adaptáciu jeho univerza som nemohol tento titul nechať len tak. Príbeh je vcelku prijateľný, no nijak spletitý. Odvíja sa pred nami kontrast medzi svetom bielej civilizácie a indiánskymi reliktami malých do seba uzavretých enkláv. Koniec komiksu sa nesie v dnes už modernej snahe preklenúť rozdiely medzi rasami, etnikami, vyznaniami a podobne. Skrátka, nudný happy end.
Z doteraz analyzovaných grafických románov je tento najmenej vydarený. Nie je to iba Corbenovou kresbou, jednoduchším dejom, ale tiež tým, že na rozdiel od Providence, kde limitovaná edícia bola naozaj limitovaná a teda odlišná od tej štandardnej, tak tu je limitovaný iba tak prebal komiksu. Po odstránení prebalu je totiž limitovaná edícia identická s tou štandardnou.
Výsledok: 20%
Neodporúčam kúpu.
VI. Necronomicon či Neonomicon?
Celý názov diela: Neonomicon
Vydavateľstvo: Argo
Rok vydania prekladu: 2021
Počet strán: 176 s.
Kresba: farebná
Počet príbehov: 1
Po istej nespokojnosti s komiksom Providence a Bůh krys, som rozmýšľal, či dať šancu aj Neonomiconu. Predsa len, je to príbeh prepojený s Providence a ten mi moc nesadol. Avšak som rád, že som svoje predsudky dal stranou. Pretože Neonomicon je naozaj jazda. Príbeh je dynamický a dej odsýpa. Kresba je čistá, pekne farebná. Zápletka ako aj vyústenie deja ma ak nie priam šokovali, tak aspoň potešili.
Taktiež sa dozviete rozdiel medzi Necronomiconom a Neonomiconom a spolu s Moorom budete dumať, ktoré označenie je predsa len správne. Úprimne povedané, síce je komiks dobre čitateľný, tak nemám poňatie, čo v ňom malo byť lovecraftovské. Moore skrátka nedokáže uchopiť Lovecraftove univerzum a vydestilovať z neho tú pravú esenciu.
Výsledok: 60%
Neodporúčam kúpu.
VII. Volání Dagona a Cthulhu
Celý názov diela: Volání Cthulhu a Dagon
Vydavateľstvo: Gate
Rok vydania prekladu: 2022
Počet strán: 144 s.
Kresba: farebná
Počet príbehov: 2
Komiks od Dave Shepharda je vizualizáciou asi najznámejšieho Lovecraftovho príbehu Volanie Cthulhu. Ako úvod sa na začiatku nachádza krátka grafická adaptácia textu Dagon. Úprimne povedané, osobne mi prišiel krátky príbeh o Dagonovi (ide asi o 1/7 knihy) krajšie a výstižnejšie nakreslený, než samotný príbeh o prebudení Cthulhu. Autorovi sa podarilo naozaj nádherne zobraziť výstup morského dna plného kostí a mŕtvych podmorských tiel na hladinu mora, čo Lovecraft v Dagonovi naozaj majstrovsky opísal. Ani podmorská príšera, ktorá sa na konci príbehu objaví pri gigantickom podmorskom monolite, nevyzerá zle a celkovo dojem z tohto krátkeho entrée je naozaj skvelý.
Príbeh o Cthulhu zaberá asi 6/7 knihy a je rozdelený do niekoľkých kapitol. Autor graficky pokryl všetky podstatné pasáže z tohto diela – či už ide o snové blúznenie Henryho Wilcoxa, o zadržanie členov kultu v bažinách, o inuitských rituáloch vzývajúcich bytosť s hlavou chobotnice alebo o posádku lodi, ktorá objavila na mori tajuplnú pevninu s podivnými stavbami a o stret s prebudeným Prastarým. Táto adaptácia patrí medzi to lepšie na trhu a určite nikoho, kto obdivuje dielo Lovecrafta neurazí.
Výsledok: 80%
Odporúčam kúpu.
VIII. Japonec na koniec, alebo „mrazivá čerešnička na torte“
Celý názov diela: V horách šílenství I. a II.
Vydavateľstvo: Crew
Rok vydania prekladu: 2023
Počet strán: 296 s. a 336 s.
Kresba: čiernobiela
Počet príbehov: 1
Najnovší dvojzväzkový komiksový počin pochádza z minulého roka. Keďže som tento grafický román priblížil v samostatnej prechádzajúcej recenzii, nie je dôvod, aby som sa tu opakoval. V skratke však môžem povedať, že genéza preložených lovecraftovských komiksov prešla od r. 2018 istým vývojom. Nebolo to vždy iba priamočiare zlepšovanie kvality, ale ak by sa prípadné chystané komiksy aspoň sčasti priblížili úrovni komiksu Gó Tanabeho, tak by som bol spokojný. A ak by sa čisto náhodou podarilo preložiť a vydať aj zvyšné adaptácie Lovecraftových príbehov, ktoré Tanabe doteraz vytvoril, tak by som bol úplne spokojný. Tento japonský autor totiž zatiaľ ako jediný dokázal najlepšie vystihnúť a graficky zvečniť to, čo všetci obdivovatelia Lovecrafta na jeho dielach milujú.
Výsledok: 100%
Odporúčam kúpu.
Koniec druhej časti.
Napísal: Mizantrop Filozof (instagram profil)
