Prológ

Ku tejto nahrávke sa mi viaže jedna príhoda, konkrétne k tomu, ako som sa k nej dostal. V jeden jesenný večer v Brezne sme sa tradične po skúške vybrali sadnúť si na pivo. Išli sme do Dart klubu, kde sa občas vyskytnú aj nejaké koncerty. Tento večer tam zhodou okolností aj jeden bol, no okrem znudenej čašníčky, jedného človeka pri bare a dvoch nórskych kapiel podivného žánru tam nikto nebol. Predsa len malé mesto, stred týždňa, neznáme kapely = verejná skúška. Kapely však boli vďačné aj za tých pár ľudí čo prišli a po pár slovách sme sa dozvedeli, že niektorí členovia hrajú v blackmetalovej kapele. No a samozrejme sú z Nórska! Ich projekt sa volá Flukt a každý z nás dostal do daru po jednom EP s názvom Holocaust. Doma po niekoľkých vypočutiach som si povedal, že nahrávku teda zrecenzujem. Poďme sa pozrieť čo je vlastne ten Flukt zač.

Recenzia

Podľa všemocného metal-archives bola kapela založená len minulý rok. Jedná sa o dvojčlennú zostavu, neznáma kapela, neznámi ľudia, jedno demo v zápise diskografie. Demo s názvom Holocaust vydal akýsi neznámy label SkyBurnsBlack Records z USA. Na nahrávke sú štyri skladby, celé EP má necelých 20 minút. EP nezvyknú mať prepracovaný booklet a tento dvojstránkový má dve minimalistické fotky z prírody. Vraví sa: „Menej je niekedy viac“.

Hudobná stránka veci sa má tak, že … pokiaľ by mi niekto pustil kapelu bez toho, aby mi povedal, odkiaľ to je a čo to je, asi by som hádal, že je to severský black metal. Zvuk je špinavo-živý, prechody bicích majú veľmi dobrý zvuk, nejedná sa o žiadne umelé profi-zvukové cukrovinky. Texty nie sú žiadna výhra, no tak klasicky, keď sa niekto zo zahraničia snaží spraviť narýchlo texty o vojne… no veď to asi poznáte. Preto nám v úvode prvej skladby do tanca zahrajú guľomety. V skladbe Frontline Brutality sa striedajú rýchle tempá s pomalými, skladba sa drží určenej štruktúry, no pravdu povediac melódie mi lezú na nervy a sú otravné. Nejde hudobne o nič náročné, taká už obohraná klasika jedna gitara paroháčové riffy a druhá sa pohráva s pomalou melódiou. Druhá skladba s nórskym názvom Dødens Rike je už na tom o čosi lepšie. Je to temné a pochmúrne, ťahavý chraplavý vokál k tomu pasuje na výbornú. Tempá sa znovu striedajú a konečne prichádza typická severská melódia, ktorá posúva skladbu na prvú priečku od ostatných troch, v druhej polovici skladby prichádza aj akustická pasáž. Tretia je krátka inštrumentálka s populárnym názvom Tomhet a demo ukončuje rovnomenná skladba Holocaust. V podstate nič o čom by sa dali siahodlhé recenzie písať.

Po niekoľkých vypočutiach a z odstupom času si to púšťam a len matne si vybavujem čo som si pamätám z tejto nahrávky. Nie je to žiadne veľdielo, či niečo originálne. Je to jednoduchý a priemerný black metal, ktorý pravdepodobne doma po jednom vypočutí zapadne prachom. Myslím, že koncertné prevedenie by bolo o čosi iné.

Hodnotenie: 5/10

Napísal: S