„Uprostřed stál borový les, se sosnami podivuhodně rostlými a rozvětvenými, vonný, s vlasovitou travou. Na jeho okraji, jako by sem byl někdo balvan zahodil, zvedala se skála Ďábel. Byla černá, někde hebkou metlicí porostlá, schoulenému satanu podobna. Lid vypravoval si, že tu stával kříž se Spasitelem a že čert, jdoucí tudy, nemohl dále přes toto svaté místo, svalil se a na dlouho tu zůstal zaklet.“
(František Xaver Svoboda – Černá skála in Noční host, 2023, s. 87-88)
Úvod
Nalejme si čistého vína a uznajme, že obálka a grafika majú v literárnom svete čoraz podstatnejšiu úlohu. Samozrejme, hodnotiť knihu iba podľa obalu je nezmysel, ale v rámci edície Temnosti, ktorú vydáva vydavateľstvo Carcosa môžeme naozaj hovoriť o spojení zaujímavého vizuálu obálky, kvalitnej pevnej väzby, no hlavne, perfektného obsahu. Najnovším zväzkom, v poradí šiestym, je výber z diela Františka Xavera Svobodu Noční host.
Táto edícia si dáva za cieľ prinášať súčasnému čitateľovi málo známych autorov temnej českej fantastiky. Momentálne sa pracuje na siedmom zväzku s názvom Fantomy od Karla Švandy zo Semčic. Trochu ma mrzí, že toto zameranie na málo známych českých autorov nebolo dodržané od začiatku tejto edície. Tri zo šiestich zväzkov sú totiž zahraničnej proveniencie. Ide o diela Písně mrtvého snivce od Thomasa Ligottiho, Hellraiser od Clive Barkera a Lilith od Georgea Macdonalda. Ak však vydavateľstvo Carcosa upriami viac pozornosť na kvalitných lokálnych českých autorov bol by to podľa mňa pozitívny krok.
O autorovi
František Xaver Svoboda sa narodil v r. 1860 v meste Mníšek pod Brdy. V mnohých jeho príbehoch „navštívime především brdské lesy a vesnice, a to převážně za tmy, ve chvílích, kdy se na odlehlých místech zjevují duchové, ďáblové, lesní skřeti a víly, kdy se nad lukami vznášejí přízraky vojáků z dávných bitev [a] na polní cestě se kodrcá povoz s vodníkem…“ (Svoboda, 2023, zadná obálka knihy). Svoboda nebol iba spisovateľom píšucim strašidelné príbehy, ale bol to tiež básnik a dramatik. V r. 1943, v úctyhodných nedožitých 83-troch rokoch, Svoboda zomiera v hlavnom meste Protektorátu Čechy a Morava.
Vydaní jeho diel je neúrekom, avšak ide skôr o diela vydané pred nástupom socialistického režimu v r. 1948. Z novších vydaní vyšiel v r. 2000 Kašpárek (ide o humorné dielo) a minulý rok vyšla poviedková zbierka Noční host od vydavateľstva Carcosa, ktorú si predstavíme na nasledujúcich riadkoch.
Keď ožívajú prízraky českých lúk a lesov
Svobodove texty na prvý pohľad zaujmú situovaním deja do rustikálneho prostredia. Výnimočne sa dej odohráva v meste. Vidiek ponárajúci sa do temnej noci sa tak stáva pevnou súčasťou jeho príbehov. Či už Svoboda využije ponurú noc na vyjadrenie filozofického naladenia študenta, ktorý zakúsi hraničnú situáciu prepadu a boj o svoju existenciu (poviedka Jak pozorujeme) alebo či ide o prichytenie zlodeja v stodole a jeho následné lynčovanie besniacim davom (poviedka Soud lidu). Motív prepadnutia v nočnom lese je najmrazivejší v poviedke Přepadení, kde sme svedkami toho, ako mladý furman vezie v noci cez les náklad, ktorý potrebuje doručiť jednému obchodníkovi. Jazdieval tadiaľto v noci veľakrát, no teraz si uvedomil „vzdálenost ode všech vesnic a pocítil stopy úzkosti … Pojednou se mu zdálo, že někdo za ním jde … někdo, kdo není člověk“ (Svoboda, 2023, s. 47-49). Svoboda ani nie na desiatich stranách prichystal dokonale temný a brutálny príbeh.
Niektoré z poviedok sa obídu bez nadprirodzeného motívu a vystačia si dokonale s faktorom ľudského zla. V iných príbehoch však Svoboda využíva aj motívy nadprirodzených či mytologických bytostí. Niekde je jasne uvedené, že ide buď o vodníka (poviedka Zázračný bič) alebo o Diabla (poviedka Černá skála). No v niektorých príbehoch nie je vôbec jasné, čo dotyčný naozaj je. Je to temná bytosť alebo iba tajomný človek? Túto dilemu a tápanie čitateľa dokonale udržoval Svoboda v príbehu Strašný dar, kde v chalupe na samote žila slepá matka so svojou krásnou dcérou. Keď dcéra dospela, tak si našla nápadníka. Samozrejme, dotyčný pôsobí divne a podozrivo, no počas celého príbehu nie je jasná identita danej osoby.
Treba pripustiť, že majstrovstvo Svobodových príbehov nie je prítomné v každej poviedke. Niektoré príbehy sú slabšie, niektoré sú však nadpriemerné. Samozrejme, nejde o čisto objektívny záver, no približne 1/3 všetkých príbehov je o poznanie slabšia. Avšak zvyšné 2/3 sú naozaj výnimočné. Chceli by ste vedieť, ako pracovali pytliaci v dávnych dobách? A chceli by ste vedieť, ako ich stopovali a chytali hájnici? Ak áno, tak siahnite po príbehu Vášně (nie, rozhodne nepôjde o žiadnu romantiku či erotiku. A garantujem vám, že rozhodne to v Svobodovom prevedení stojí zato).
Alebo by ste chceli vedieť ako dakedy ľudia čelili neznámej nevyliečiteľnej chorobe? Dokázali ľudia odolať šarlatánskym liečiteľským radám? Hlavne ak išlo o blízku a milovanú osobu a stačilo „iba“ priniesť krvavú obetu? Ak áno, siahnite po krátkom príbehu Kocour. V rozhodne najdlhšom príbehu, Tajemství, Svoboda ukazuje, že je tiež majstrom v gradujúcom opise tajomnej vidieckej postavy, ktorú miestni dedinčania postupne vo svojom kolektívnom vedomí pretvoria až do mystickej roviny.
Slovo na záver
V skratke predstavený výber poviedok v tejto recenzii nie je úplným zoznamom všetkých príbehov v diele Noční host. Vyzdvihlo sa totiž iba deväť Svobodových textov, no v knihe sa ich nachádza devätnásť. Nie je cieľom tejto recenzie parafrázovať každý jeden z nich. Ak sa však podarilo vzbudiť záujem o tohto autora a o daný knižný počin, tak je to úspech. Myslím si totiž, že v súčasnom zaplavení moderným literárnym marazmom je dobré, ak sa ukáže aj dielo takéhoto razenia, pretože kniha, ktorá ponúka zbeletrizovaný stredoeurópsky folklór doplnený o tajomnosť stredoeurópskych lesov, nie je až tak častá. Taktiež si myslím, že literáti spred storočia oplývali živšou fantáziou a genialitou vyjadrenia než veľká časť dnešnej spisovateľskej mašinérie. Ale to je len môj súkromný názor.
Poznámka: Obrázok bol vytvorený pomocou AI generátora obrázkov Bing.
Napísal: Mizantrop Filozof (instagram profil)
