Minulý týždeň sme mali tú česť vidieť a zažiť ranno-stredoveký kmeň Heilung naživo prvýkrát vo vypredanom Pražskom divadle Hybernia. Ako to už tradične býva, v Hybernii platí prísny zákaz fotografovania a natáčania, takže zo show sme si odniesli len zážitok na celý život a kvalitný merch, na ktorom si skupina dala naozaj záležať. Väčšina dizajnu je navrhovaná práve jedným z hlavných hlasov Heilungu, Kai Uwe Faustom, ktorý je mimochodom aj uznávaným tatérom v jednom z najvyhladávanejších Dánskych štúdií. Do samotného divadla nás pustili s polhodinnovým meškaním, no začiatok koncertu to neovplyvnilo.
Sangre De Muerdago, akustický projekt v galštine, bol príjemným začiatkom vystúpenia. Všetko šlo hladko, spevák sa, občas trochu lámavou angličtinou, snažil čo najlepšie opísať zmysel a text svojich piesní, aby pre nás vyzneli čo najzaujímavejšie aj keď sme vlastne nerozumeli ani slovo.
Heilung už tradične otvorili show ich otváracím rituálom. Bolo zaujímavé, že dosť ľudí z publika sa pridalo a recitovali s nimi. Nasledovala pieseň In Maidjan, kde Maria Franz zaspievala pomerne ťažké úseky úplne bezchybne. V ďalších piesňach znela trošku zachrípnuto ale časom sa vrátila na svojich klasických 120% výkonu. Ďalšie zazneli: Alfadhirhaiti, Krigsgaldr, Hakkerskaldyr, Othan, a z nového albumu Futha: Norupo, Traust – pri ktorom nám ich rituál doslova vyrazil dych -, Elddansurin a Galgaldr. Vrcholom večera bola záverečná pieseň Hammrer Hypier, pri ktorej Kai Uwe Faust naznačil rukami aby sa celé publikum postavilo a tlieskaním sa zapojilo do rituálu spolu s nimi zo svojich miest. Nie každý to vydržal do kokonca, predsalen pieseň má nejakých úctyhodných 14 minút, ale zážitok to bol obrovský a nezabudnuteľný.
Ako jediné negatívum by sme spomenuli pár (no občas aj štvrtinu) ľudí, ktorí častokrát narušili vystúpenie tlieskaním v polovici pesne. Pri Heilungu je práve bežné že piesne na seba niekedy nadväzujú tak plynule že nie je čas tlieskať medzi nimi vôbec. Ale počuli sme že veľa ľudí prišlo len zo zvedavosti a v živote Heilung nepočuli takže celkom pochopiteľné, aj keď nepríjemné.
