B.

Tak Hyenism. Na úvod chcem povedať, že som ozaj rád, že Slováci ešte stále zakladajú nové veci a že skúšajú robiť niečo, čo vybočuje zo zaužívaných rámcov. Pred nejakým časom ma na koncerte príjemne prekvapili Nitrančania Mor, tentokrát hovorím o bratislavskom hyenizme. Mali by sme si túto dvojicu však najprv predstaviť, pretože určite nie som jediný, komu sú neznámi. Ako som už povedal, je to dvojica z Bratislavy, ktorá založila Hyenism v roku 2014 a dodnes si vydáva veci sama. Nemajú za sebou bohatú diskografiu, Wolfram III je v zásade ich prvá nahrávka, nakoľko bezmenné demo označené rokom 2015 vydali až v roku 2018. Takže asi toľko.

Poďme teda k ich EPčku. Obsahuje jednu rovnomennú 27 minútovú skladbu, v ktorej sa plynulo striedajú nálady a rytmy. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o celkom rýdzom blackmetale, ktorý trochu zasahuje do post žánru, či do atmosférického blacku (aj keď to „post“ označenie spomínam skôr kvôli názorom iných ľudí, lebo ja osobne tam túto stránku nejak nepočujem). To však bez klávesov, samplov, či podobných aranžmá. Páči sa mi, keď sa kapele podarí vytvárať citeľnú atmosféru iba prostredníctvom gitár a bicích, je to akoby minimalistickejšie, no o to zložitejšie (hoci osobne preferujem klávesy). Ale to musím skutočne zdôrazniť, atmosféra Wolfram III je sivá, miestami až psychopatická, keď sa asymetricky striedajú rytmy, vracajú do pôvodných temp a zas striedajú za čosi úplne protichodné. Nevyznieva to chaoticky, znie to plynulo a premyslene a robí to na mňa dojem. Čo sa vokálov týka, ide prevažne o stredne položené škreky, ktoré sa striedajú s vysokými, ale mnohokrát narážame na prázdne inštrumentálne plochy. Myslím, že autori mi dajú za pravdu, keď poviem, že spev na tomto EP hrá vedľajšie husle a viac k nemu povedať neviem. V rámci celého mixu sú spevákove slová nedešifrovateľné a kapela neuverejnila svoje texty, takže ako sú tematicky orientované, to nemám poňatia.

Ako celkom zásadný problém tejto nahrávky vnímam bicí automat. Iste, kapele, ktorej chýba bubeník, neostáva iná možnosť, ale aj v rámci umelých bicích sú podľa mňa takpovediac na oštaru. Príliš veľa činelov na môj vkus a keď to človek nemá pustené iba do pozadia, ale skutočne sa do tejto nahrávky započúva, tak mu tie bicie začnú liezť na nervy. A to platí, povedal by som, aj pre ostatné aspekty albumu. Wolfram III začína dobre, skoro minútovým introm ťahajúcej sa struny gitary s akýmsi hučaním v pozadí a potom to vhupne do disharmonickej trieskanice, ktorá začne už vyššie spomínanú atmosféru maľovať ako štetcom na papier. Problémom však je: nikam sa to neposúva. Hovoríme o bezmála polhodine toho istého – a nakoľko EP spočíva v jednej piesni – bez prestávky. Aby toho nebolo málo, za mňa sú najlepšie nápady vyčerpané do šiestej minúty.

Wolfram III má určite čosi do seba. Táto nahrávka bola dokonca nominovaná na ocenenia Radio Head Awards 2017, v kategórii Hard & Heavy. Nevyhrali, ale to sa niet čomu čudovať, pri Hyenism ozaj hovoríme o čiernom undergrounde, ktorý – bez ohľadu na kvalitu – neosloví také množstvo ľudí ako Čad (ktorí toto ocenenie toho roku vyhrali). Je to miestami pekná psycháčina a to sa mi na tom páči, no chalani ešte musia vychytať muchy, rozohrať sa. Má to zaujímavé nádychy a tvár, páči sa mi, že sa to svojou atmosférou líši, ale o niečom extraordinárnom zatiaľ hovoriť nemôžeme.

Napísal: B.

Hodnotenie: 6,5/10

S.

Fakticky bolo povedané všetko potrebné, no ja pridám ešte svoj krátky pohľad na túto nahrávku. Celkom obdivujem kolegu, že dokázal ohodnotiť v podstate jednu skladbu v  trvaní skoro polhodiny. V podstate sa tým ukazuje recenzentova skúsenosť a oprávnenosť písať podobné články. Ja teda skúsim nadviazať, a len v krátkosti dodám, že…

… recenzovaný formát je len digitálny, pričom album bol vydaný len na bandcampe. To mierne môže znižovať výsledný dojem zo zvukovej podoby, ale aj z celkového prístupu. V nahrávke Wolfram III je počuť moderná vlna black metalu, ktorého prístup sa odráža od kapiel ako Deathspell Omega a je momentálne skutočne populárna, o čom sa môžeme presvedčiť hneď u našich severných susedov. Poľská scéna bola to prvé čo ma napadlo pri vypočutí si EPčka od Hyenism. Disharmónia, melodické a atmosferické riffy, to všetko by mohlo pripomínať kapely z Poľska ako Mord´A´Stigmata, Kriegsmaschine či Mgla. Absentuje tu však bubenícke majstrovstvo spomínaných celkov, nakoľko Bratislavčania si vypomohli automatom.

Treba narovinu povedať, že hudobná inšpirácia Hmly je tu evidentná a vokál akoby človek prehnal cez kopír z albumu Ansia od Mord´A´Stigmata. Mám pocit akoby som všetko počas tých 27 minút už niekde počul (ako vždy zdôrazňujem, že nepatrím medzi tých čo tlačia na pílu „originalite“). Myslím, že ak by s touto nahrávkou chalani prišli o 5 či 7 rokov skorej, zaťali by sekeru oveľa hlbšie a možno aj Mgla by sa obliekala ako oni.

Napísal: S.