Popri tom našom recenzovaní známych mien sme si pred nejakým časom uvedomili, že nášmu hľadáčiku ešte stále uniká niekoľko vecí zo slovenskej scény, ktorých existenciu by sme mali priznať a upriamiť na ne pozornosť. Jedna z takýchto vecí je aj veľmi obskúrny Klifot a jeho debutové EP. Ak tú genézu chápem správne, tak album vyšiel najprv nezávisle ako digital koncom roka 2020, potom sa ho o pár mesiacov ujalo Mor Ho! Productions pre vydanie na kazete a CDčku a napokon koncom roka 2021 ho vydalo aj Necroeucharist Productions – ako digital, akýkoľvek zmysel to môže mať.

V každom prípade, o Klifot toho veľa nevedno, okrem toho, že je/sú z Popradu. Nevieme ani, či ide o jednočlenný projekt, alebo kapelu, je však dôvod sa domnievať, že ide o jednočlenný projekt. K samotnému názvu môžem povedať len toľko, že so slovom klifot, resp. qliphoth som sa už v minulosti stretol, malo by ísť o akési zlé sily v rámci židovskej kabaly. Je to iste komplexnejšie, ale nebudem sa tváriť, že tomu rozumiem, lebo som si narýchlo niečo vygooglil a tak ten, koho to zaujíma si o tom môže čítať na vlastnú päsť.

O židovskú kabalu ale teda nejde, minimálne nie tematicky, textovo… Už od prvého náhľadu na obal albumu a jeho názvu je zrejmé, čo nás bude čakať a to platí aj pre zvukovú stopu, ktorá na seba nenechá dlho čakať. Album otvára v podstate akési intro… ale v zásade je to plnohodnotná skladba až na to, že v nej absentuje vokál (s výnimkou pár škrekov na začiatku). Skladba s názvom I začne akýmisi len zvukmi a následne sa vyvalí na poslucháča vlna umelej klepačky a steny z gitár. Na počiatku bol chaos… a tak aj ostalo.

Ale nie, to nie je úplne fér, Klifot nie je chaotická hudba. Je pravda, že v tých rýchlych pasážach toho veľa nerozumieť, ale keď sa do toho človek započúva, tak vie dekódovať, že každá z piatich skladieb (vrátane úvodu) má svoju štruktúru. Ale tak ako povedať o nejakej hudbe, že to je chaos ešte neznamená kritiku, tak aj povedať o nejakej hudbe, že má štruktúru ešte neznamená chválu. Čo z toho, že má štruktúru, keď je nudná?

Tak ako som hovoril, že od prvého pohľadu na názov a obal albumu je nám jasné o čo pôjde, tak som nedokončil vetu o tej zvukovej stope, ktorá kruh uzatvára: je to proste typický blackovitý black metal. Čo to znamená? Ja vlastne neviem, ono aj dnes, keď má black metal tisíc a jednu tvár, tak keď sa prosto povie „black metal“, tak si všetci zrejme predstavíme to isté. A bude sa to minimálne ponášať na Klifot. Typické blackmetalové riffy, typické blackmetalové škreky, typické blackmetalové bicie… nič viac, nič menej. Kde-tu skočíme do klepanice, aby sme poslucháča zobudili, kde tu zas skočíme do pomalšieho tempa, aby sme si trochu oddýchli, ale vlastne rozdiely medzi skladbami sú veľmi marginálne. Ono veľmi často sa stáva, že na nejakom albume sú niektoré nástroje, či hudobné aspekty len do počtu. Aby sa nepovedalo. Je to častý problém atmosférických black metalov, že sú bicie do počtu, častokrát v DSBM-kách so sústredením na vokál sú aj gitary len tak do počtu. Naopak niekedy je zas vokál utopený v mixe. Tu je však len také do počtu vlastne všetko. Bicie sú naprogramované veľmi slabo a umelo, gitary nič zaujímavé nepredvádzajú, vokály majú veľmi silný distortion a sú uškrtené v kompresore, totálne zabíjajúc akúkoľvek farbu hlasu, ktorú by potenciálne spevák mohol mať a texty… no keď majú byť takéto, tak to ich autor ani nemusí uverejňovať a malo by to aspoň dáku dávku mystična, že by sme nevedeli o čom to vlastne je. Nijaké iné stopy tam vlastne asi nie sú, kde-tu mám pocit, že počujem nejaký jemný sample v pozadí. Takisto zvuk je veľmi minimalistický, nie úplne uchrchlaný, ale dosť ušumený, čo niekomu môže vyhovovať, ale mne to nič nehovorí.

Ale zase aby ste ma nepochopili zle: Noc tmavého ducha nie je vyslovene album, za ktorý by sa Klifot mal hanbiť. Ono to nie je doslova zlé, alebo trápne… len to proste podľa mňa nemá absolútne žiadnu vlastnú tvár, alebo pridanú hodnotu. Sú tam kde-tu aj dobré nápady, napríklad pomalá pasáž na konci piesne Vstaň z mŕtvych, ale potom si poslucháč zas uvedomí, že veľmi podobnú pasáž počuje aj hneď v prvej piesni I. Skrátka, netuším prečo by som si mal tento album pustiť znova a – nechcem byť príliš tvrdý – ale neviem čo je účelom takejto nahrávky. Dnes je neskutočný pretlak naozaj kvalitných vecí všade, človek to ani nestíha počúvať. Nahrávky s profesionálnym zvukom, premyslenými nápadmi, vlastnou tvárou a aj tak sú udupané tou vlnou iných, tak čo koho po takýchto klifotoch? Áno, môžete argumentovať „veď na prvotinu je to solídne“. No akože áno, len ja mám z nejakého dôvodu pocit, že toto bolo naschvál spravené takto. Z tých riffov a celkovej kompozície piesní na mňa srší second-wave worship a ten zvuk by sa dal tiež určite vyčistiť, keby bol o to záujem. A taký záujem sledujem aj z opačnej strany.

Hodnotenie: 5/10

Napísal: B.

English overview

Noc tmavého ducha is a debut EP from a very obscure Slovak black metal project Klifot, Probably the best description of this album is to cal lit a „vanilla black metal“. It’s very hard to point out anything other than the fact that this record had lost me due to it’s tremendous lack of character. Basically, it’s a standard second-wave black metal with programmed drums, kind of filthy sound production (although not entirely bedroom-like) and for me – with nothing to offer. The artist behind Klifot shouldn’t be ashamed, the record is not that tragic, it’s just absolutely uninteresting, not memorable and I have no need to listen to it again.