Na tento album som sa chystal už dlhšiu dobu. KZOHH mi prirástli k srdcu odkedy som počul ich debut z roku 2014 a nakoľko som si už dávno predtým obľúbil Khors, ktorí ich zvuk dosť ovplyvňujú, mali dobre nahraté na to, aby som sa stal ich fanúšikom. A tak aj bolo, svojská tvár ich debutu vo mne rezonovala ešte dlho a výnimočný nástupca na seba nenechal dlho čakať. Teraz sme ale v roku 2018 a pri v poradí štvrtom albume tejto ukrajinskej morovej rany. Predstavme si ich ale najprv.
KZOHH by sme mohli nazvať prominentnou kapelou. Kryptický názov sa skladá zo začiatočných písmen pseudonymov jednotlivých členov a to konkrétne Khorus (Khors, Astrofaes), Zhoth (Reusmarkt), Odalv (Ulvegr, Ygg), Helg (Khors, Ulvegr, Ygg) a Hyozt (Reusmarkt, Nokturnal Mortum). Táto kapela bola založená roku 2014, nepochybne so zámerom tvoriť niečo, čo dovtedy nikto z nich netvoril. A to sa im podarilo. Album 26 je, ako som už vyššie spomenul, štvrtá nahrávka a vyšla pod hlavičkou Ashen Dominion.
Páči sa mi, ako sa KZOHH stále hrajú. Stále vymýšľajú niečo nové, nezostávajú na jednom mieste. Hovorím najmä o koncepčnej stránke a tematike, ktorá je pre mňa v hudbe veľmi dôležitá, aby som z daného diela mal plnohodnotný zážitok. A keď si k tomu prirátame to, že vždy kompletne menia kostými na pódiu podľa toho, aký album hrajú, tak to je niečo, čo absolútne, ale absolútne žeriem. Na 26 skočili opäť do úplne iných vôd. Tento album sa skladá z dvoch dlhých piesní (22 minút a 17 minút), pričom prvá sa venuje Černobyľskej havárii a druhá kontroverznej Djatlovej výprave. Keď sme pri tej výprave, tak treba povedať, že výprava tohto albumu je omnoho dramatickejšia a naratívnejšia ako na predchádzajúcich albumoch. Je tam mnoho monológov, mnoho atmosférických samplov, plôch, nahrávok hrajúcich sa detí, nočných cikád, či iných prirodzených zvukov. Celkovo znie táto nahrávka v množstve ohľadov inak, ako to, čo sme mohli počuť doteraz. Napríklad, je to menej tvrdé, väčší dôraz je na rytmiku, na klávesy a rôzne efekty (khorsovský podpis je cítiť viac než kedykoľvek predtým), je to prevažne v pomalých až stredných tempách, evidentne je veľký dôraz kladený na text, hudba je repetetívna, často sa tie isté riffy opakujú dookola po dosť dlhú dobu, to isté platí aj pre klávesové pasáže. Je to proste fakt veľmi sústredené na atmosféru. Čo má 26 spoločné so svojimi predchodcami – myslím teraz druhý a tretí album, keďže pri debute mali zrejme KZOHH úplne inú predstavu o kapele, ktorú vytvorili – je tá typická KZOHHovská kompozícia. Ťažko sa to popisuje, ale hoci hrajú len 4-5 rokov, vypestovali si už svoj klasický podpis a teda niet pochýb, že by poslucháč okamžite uhádol, že ide o KZOHH (aj keby nepočul ten charakteristický vokál).
Jedna vec, ktorá mi trhala uši – spevák má veľmi výraznú rečovú vadu. Ani ja som to doteraz netušil, pri škriekaní to nie je poznať, ale na 26 je množstvo hovoreného slova a keď sa snaží vytvoriť mrazivú, tajomnú atmosféru a popri tom fuflavo fufle tak to vyznieva skôr komicky a – minimálne ja – som sa od toho nevedel odosobniť. Ako som si to prvýkrát všimol, už som tomu nevedel prestať venovať pozornosť. Isteže za to nemôže a nemám 10 rokov, aby som sa za to smial, ale ja by som to dal recitovať niekomu inému, vážne… Je ale pravda, že Zhoth je ozaj dobrý spevák, na koncertoch robí show a aj tú naráciu vie precítiť, vžiť sa do role. O to väčšia škoda tej rečovej vady… asi by som radšej zvolil niekoho, kto to odrecituje možno monotónnejšie a nie s toľkými emóciami ako Zhoth, ale za to čisto a seriózne.
Okrem tohto je to fajn hudba, ale … nie som spokojný. Opäť je to len necelých 39 minút hudby, podobne ako pri treťom albume (ktorý by som nazval skôr 2.5, vzhľadom na svoj charakter a tematiku) a, rovnako ako pri treťom albume, zvolili štruktúru dlhých piesní. Ale opäť dokázali, že tieto dlhé piesne nevedia robiť tak, ako tie „klasické“. Na to, aby pieseň, ktorá má 22 minút, ostala zaujímavá, musí mať značnú dávku rozmanitosti, musí držať človeka stále v strehu, byť dynamická. Inak poslucháč zakrátko zabudne, že vôbec dačo počúva. Trojka bola v tomto ohľade vytvorená zaujímavejšie: boli tam tri piesne a každá mala vlastnú tvár. Jedna bola rýchla klepanica, jedna bol veľmi zaujímavý mix agresívnych samplov a gitár a jedna zasa pomalá, dlhočizne sa ťahajúca drvivá rituálina, ale na 26 sú obe piesne v podstate to isté. Samozrejme, znejú inak, nie sú to kopírky, ale kvalitatívne ich odlíšiť? Hm… majú iné… sample a riffy? A pritom tak dobre to začínalo… Možno zlyhali na podobnej veci ako Carach Angren, že upustili od tradičného „jeden album = jeden príbeh“ a prešli k akejsi zbierke. 26 je taktiež o dvoch nejak nesúvisiacich udalostiach.
Je to teda škoda, ale 26 ma vôbec neuspokojilo. Jazzový, depresívny black metal, ktorý predvádzali na debute je asi už uzavretá kapitola, porovnávajme to teda iba s druhým a tretím albumom a teda na dvojku Ryes. Fleas. Chrismon. sa to ani zďaleka neťahá a dokonca ani na trojku Trilogy: Burn Out the Remains nie a to už je čo povedať, lebo asi hovorím za všetkých, keď poviem, že to je skôr dodatok k dvojke + live-ko, takže akoby zberateľský kúsok, ktorý vyšiel krátko po nej. Naživo by som si 26 určite pozrel, KZOHH opäť vytiahli super tematické kostými a takýto typ hudby môže byť live parádny, ale čo sa týka domáceho púšťania – za mňa nepostupuješ.
Hodnotenie: 6/10
Napísal: B.
English overview
KZOHH is a prominent atmospheric black metal band consisting of members of big Ukrainian names such as Khors, Astrofaes, Reusmarkt, Ulvegr or Ygg and 26 is their fourth studio album. I became a big fan of KZOHH after hearing their debut and after that, they moved forward and changed a lot of fundamentals, but the direction in which they are going nowadays is not a well chosen one. 26 lacks variety, dynamic and ironically the atmosphere, which they were undoubtedly trying to enhance on this record. Two very long songs serve no credit this time and I sure hope, they will return to the more „traditional“ structure, such as on the phenomenal Ryes. Fleas. Chrismon.
