Už pred pár mesiacmi sa mi dostal do rúk v poradí druhý full-length album od slovenského Temnohora. Mimochodom, dostal som ho ako naturálnu platbu za isté služby, čo veľmi vítam, takže dnes sa pozrieme, čo za mačku vo vreci som „kúpil“. Aj keď sa hovorí, že darovanému koňovi sa na zuby nepozeraj, dnes to roztočíme s prvou recenziou na slovenskú nahrávku na Bese po „reunione“.

Približne pred rokom vydali na svetlo sveta labely Sky Burial a Už Bolo Dosť! Productions album Krv a pot Malých Karpát. Ide o druhý album Temnohor-a po dlhých siedmych rokoch od počinu Pýcha lesov karpatských. Za ten čas sa určite čosi zmenilo, iba čo stihli vydať pred dvoma rokmi jeden split album s Krolok. Grafická stránka novinky sľubuje nevšedný zážitok, a jeho prevedenie hodnotím výborne. Skutočne tak dobrý obal som nevidel dávno. Muchotrávky chválim a určite by ich ocenil nie jeden priaznivec psychoaktívnych rastlín.

Ako je na tom Temnohor hudobne? Nebudem tu písať litánie, lebo v podstate ani niet veľmi o čom. Žiaľ, po úvodnom potešení sa z obalu prišlo sklamanie na plnej čiare. Prvýkrát som album ani nedopočúval a zaspal pri ňom. Ďalšie razy som sa premáhal, aby som to dotiahol do konca, ale bolo to náročné. Kde nastal kameň úrazu by sme mohli len hádať, pretože v ten istý rok vyšiel debutový album Malokarpatan, ktorého Temnohor je súčasťou, a to už je iná káva/víno (ale o tom rozpovie kolega v inej recenzii). Zvuk Krvi a potu Malých Karpát prešiel kvalitatívnou obmenou, no hudobne sa dostal do vôd neustáleho opakovania asi troch riffov dookola. Neustále omieľanie paroháčových riffov v oldschool štýle síce pre niekoho môže byť super nostalgia, ale keď to mám počúvať 38 minút aj s punkovými bicími, tak ma začne bolieť hlava. Z albumu som si nezapamätal jediný moment, až na heavymetalový výkrik „Malokarpatský černý metááááál“, ktorý mi pripomenul Ota Weitera a „Strigy na sabáááát“.

Pokiaľ by som počúval prvú skladbu ako nejaký singel či časť epčka, tak si poviem, že je to fajn oldschool materiál s dobrými a úprimnými textami. Ako full album to hodnotím ako nenápadité a vyrecyklované riffy, ktoré ostali z nejakého iného projektu. Oproti debutovému albumu som na plnej čiare sklamaný a s potenciálom, ktorý Temnohor má predviedol len slabú priemernosť. Žiaľ, Krv a pot Malých Karpát neuspeje ani ako lokál-patriotická nahrávka, ktorá mohla dostať hodnotenie „Hiking metal punk“ roka, no toto špeciálne ocenenie ostáva v šuplíku.

 

Hodnotenie: 5/10

Napísal: S.